Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313208864
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313208864.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava,
IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava proti
žalovanej: X. K., rod. I., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, T., t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou R. P., pracovníčkou Okresného súdu X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42

176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 667,82
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/293/2013-71 zo dňa
28.10.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, že žalobcovi
náhradu trov vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 418,87 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 281,22 eur od 12.7.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 109,14 eur od 12.6.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 28,51 eur od 12.8.2010 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 10,17 eur

a trovy právneho zastúpenia v sume 36,18 eur, ktoré bola povinná zaplatiť na adresu právneho zástupcu
žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi konania súd priznal
náhradu trov konania v sume 70,53 eur, na účet jeho právneho zástupcu rovnako v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 667,82
eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 281,22 eur od 12.7.2010 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 109,14 eur od 12.6.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo

výške 9% ročne zo sumy 28,51 eur od 12.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Ďalejsúdkonštatovalvychádzajúczvykonanéhodokazovania,žemedziprávnympredchodcomžalobcu
a žalovanou bola uzavretá dňa 21.4.2010 zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu dodal tejto služby, a žalovaná bola povinná platiť cenu za ne. Súčasne mal za preukázané, že
k zmluve o pripojení dňa 21.4.2010 bol uzatvorený aj dodatok, na základe ktorého právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej benefit spočívajúci v zníženej cene mobilného telefónu. Keďže právny

predchodcažalobcunazákladeuzatvorenejzmluvydodalžalovanejslužby,tátojepovinnáplatiťcenuza
poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľnedohodnutá, a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho
úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 418,87 eur žalobe
vyhovel. Žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby, a to v prospech

žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou postupníkom Slovak Telekom, a. s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, ktorý sa stal univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti T-
Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku
vo výške 418,87 eur, a preto má žalobca nárok aj na úroky z omeškania. Tieto súd priznal podľa § 517

ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Mimo zaplatenia sumy 418,87 eur však
žalobca žiadal aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, ktorá mala byť dohodnutá v dodatku
k zmluve o pripojení. Súd však mal za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je táto
nedostatočne určitá. Na základe uvedeného súd mal za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute
pre neurčitosť je neplatná, a preto súd žalobu v tomto rozsahu zamietol. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu,
že žalovanej bol poskytnutý mobilný telefón za akciovú cenu vo výške 1,- eur, pričom však jeho výška

zodpovedala sume dojednanej zmluvnej pokuty súd uviedol, že rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou telekomunikačného zariadenia je výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, a tento nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením rozhodnutia, ak
sa nenaplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou odôvodnil ustanovením §142 ods. 2

O.s.p.. Žalobca v konaní mal úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel o zaplatenie 418,87
eur (62,72%), čo je neúspech žalovanej a v časti o zaplatenie sumy 248,95 eur (37,28%) však žalobu
zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z tohto dôvodu patrí náhrada trov konania žalobcovi v rozsahu
25,44% z celkových trov čo predstavovalo 10,17 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a pokiaľ ide
o trovy právneho zastúpenia, to predstavovalo sumu 36.18 eur.

Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovanej len v časti náhrady škody 248,95 eur a v tejto
časti žaloba bola zamietnutá, teda v tomto rozsahu bola žalovaná úspešná, preto o trovách konania
vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a priznal mu náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 70,53 eur (2x úkon po 21,58 eur - a to za prípravu a prevzatie zastúpenia a za
vyjadrenie vo veci samej, k tomu 2x režijný paušál po 7,81 eur + 20% DPH 11,75 eur), s tým že tieto

trovy boli vypočítané podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Pri výpočte odmeny vychádzal z tarifnej hodnoty 248,95 eur.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal včas
odvolanie žalobca. Navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznal. Predovšetkým

poukázal na to, že pre účasť vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného v tomto konaní
je nevyhnutný samotný súhlas žalovaného s pomocou v spore formou vedľajšieho účastníctva. V konaní
pred súdom prvého stupňa žalovaný takýto súhlas s vedľajším účastníctvom neudelil, a k žalobnému
návrhu sa nevyjadril. Ďalší dôvod nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného videl žalobca v tom, že žalovaný, na strane ktorého do konania podaním zo dňa 23.7.2013

vstúpil vedľajší účastník, bol v konečnom dôsledku neúspešný, a preto mu nemala byť priznaná žiadna
náhrada trov konania. Posledný dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného videl žalobca v tom, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.

Vedľajší účastník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, pokiaľ ide o

jednotlivé odvolacie námietky poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/188/2012 v zmysle ktorého
zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt
vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili, pričom súdom
vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania. Ďalej vedľajší účastník poukázal aj na nález Ústavného súdu SR zo 14.2.2013 č.k. IV.ÚS

480/2012-72, ktorý bol publikovaný dňa 12.7.2013, a podľa ktorého konanie o prípustnosti vedľajšiehoúčastníctva začína na návrh, pričom za návrh je v zásade potrebné považovať relevantnou formou
vykonaný prejav vôle hlavných účastníkov konania, alebo niektorého z nich, ktorým je vyjadrený
nesúhlas so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka. Z uvedeného vyplýva, že procesný

kódex prezumuje súhlas hlavných účastníkov s vedľajším účastníctvom, pretože relevantným úkonom
hlavného účastníka je vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou. Vedľajší účastník nesúhlasil
s názorom žalobcu, že bol v konečnom dôsledku v konaní neúspešný, a preto mu nemala byť priznaná
žiadna náhrada trov konania, zdôraznil, že vedľajší účastník nevstupuje do časti konania, ktorá je pre
neho výhodná, ale do časti konania, kde sú porušované spotrebiteľské práva. V danom prípade išlo o

nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, kde vedľajší účastník spotrebiteľa chránil.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho
odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd zdôrazňuje tú okolnosť v súvislosti s odvolaním žalobcu, že z hľadiska úspechu, alebo
neúspechu v konaní nemôže byť postavenie vedľajšieho účastníka iné ako toho, na ktorého strane

vystupuje. Teda nemôže nastať situácia, že v konaní neúspešný žalovaný, na ktorého strane vedľajší
účastník vystupuje síce nebude mať nárok na náhradu trov konania, ale vedľajší účastník by nárok na
takúto náhradu trov konania mal len z toho dôvodu, že nesúhlasí len s časťou žalobného nároku, ktorého
zamietnutie súdom neznamená úspech v konaní. Je evidentné, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 667,82 eur s prísl. a bol úspešný pokiaľ ide o sumu 418,87 eur, teda z hľadiska § 142 ods. 2,

súd správne o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pokiaľ ide o vzťah žalobcu a
žalovaného, ale rovnako mal podľa tohto ustanovenia rozhodnúť aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

Ak teda odvolací návrh žalobcu bol taký, aby sa vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania
nepriznala, odvolací súd z hľadiska tohto návrhu nemôže takýto výrok vo svojom rozhodnutí použiť, lebo
v konečnom dôsledku bol úspešný žalobca, ktorý však ale náhradu trov konania nežiadal, a preto mu

táto priznaná nebola, a to vo vzťahu k prvostupňovému konaniu, tak aj k odvolaciemu konaniu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.