Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202981
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514202981.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX, o vymoženie
627,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.
k. 4Er/314/2014-20 zo dňa 09.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
zo dňa 10.03.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5 Občianskeho
zákonníka.

Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, podobne ako aj rozhodcovská zmluva,

sú formulárové zmluvy, ktorých obsah druhá strana nemá možnosť meniť, a ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého
počtu.

Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom
pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc
exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby
materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavaťz hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú
tu dôvody na zastavenie uvedené § 57 Ex. por., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo
b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie
(§ 45 ZoRK) je potrebné považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho
skúmanie.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve, alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom
(ako tomu bolo aj v tomto prípade). V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy.

Podľa čl. II predloženej rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je

touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Uvedené znenie rozhodcovskej zmluvy upravujúcich riešenie sporov je upravené na samotnom liste
papiera, teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o
úvere.

Súd však napriek tomu túto rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku, a teda za
neplatnú, a to z dôvodu, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania.

Súd pritom vychádzal z citovaného § 53 ods. 2 OZ. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená
oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej
obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských

veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá
so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne
dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená.Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné
informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky.
Absentujú v nej akékoľvek informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského

konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr.
o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v
zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď
rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za
opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto

dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom
procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom
rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak
spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom.

Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu,
keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú

pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany
spotrebiteľov. Takéto postupy je možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky
do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera.

Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky navodzujú dojem, ktorý hraničí až s
presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané (v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný)
sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a
nežiaduci(t.j.obídeniekontrolyzmluvnýchpodmienokvšeobecnýmsúdom).Zatohtostavusúduvedenú

rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci. Vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných podmienok
právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie
poverenia musí prihliadať.

Preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj
ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa na správne zistený skutkový

stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa citované ustanovenie
nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
listín posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného

titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú naplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu. V rámci materiálneho prieskumu exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, Musí sa len obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie
podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci

exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu.Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie
§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im
priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie

vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.

V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský súd postupuje
v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade s týmto
zákonom.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len dopĺňa, že je pravdou, že podľa § 35
Zákonaorozhodcovskomkonanírozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37tohto

zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.
Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna právoplatnosť znamená, že takéto rozhodnutie už
nie je preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti
takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.

K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovskú doložku s povinným uzatvára formou

samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd konštatuje správny
právny záver prvostupňového súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou.

Oprávnený v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal, že
rozhodcovská zmluva bola v danom prípade individuálne dojednaná a že by oprávnený poskytol

povinnému jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa riešenia sporu pred rozhodcovským súdom.
Oprávnený nepreukázal, že by si povinný bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie
dojednanie rozhodcovskej zmluvy.

V prípade, ak rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi
oprávnený a povinným za vyššie uvedených podmienok, platí záver, ku ktorému správne dospel v

napadnutom uznesení súd prvého stupňa.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.