Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2014

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214206521
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:6214206521.3

Uznesenie

OkresnýsúdVeľkýKrtíšstarostlivostiomal.T.O.,B..XX.XX.XXXXH.T..Z.O.,B..XX.XX.XXXX,C.X.H.
T., deti rodičov matky T. O., B.. XX.XX.XXXX, X. Ú. XXX, O., C.. W. P. a otca C. O., B.. XX.XX.XXXX, O.
X. Ž., L. B. XX, P. W., O..Č.. Ž. X, P. W.Í., o návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
a určenie výživného na maloletú, takto

r o z h o d o l :

Okresný súd vo Veľkom Krtíši n e m á p r á v o m o c vec prejednať.

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí dňa 18.08.2014 doručila tunajšiemu súdu návrh na zverenie maloletých detí

do osobnej starostlivosti a určenie výživného. K návrhu priložila aj rozsudok Okresného súdu Plzeň -
mesto sp.zn. 40Nc 43/2009-33 zo dňa 14.5.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o striedavej
starostlivosti nad maloletými deťmi. Priložila i uznesenie Okresného súd v Karlových Varoch sp.zn.
0P/287/2013-120 zo dňa 05.02.2014, ktorým súd konanie o zmenu výchovy a výživy k maloletým
zastavil a vyhlásil, že nemá príslušnosť k pojednávaniu a rozhodnutiu o veci.

Súd pri svojom rozhodovaní zistil, zo správy riaditeľa ZŠ Komenského 4, Veľký Krtíš Mgr. Dušana Gálika
zo dňa 21.10.2014, že maloleté deti Z. H. T. O. nenavštevujú v školskom roku 2014/2015 ZŠ vo Veľkom
Krtíši. Od septembra navštevujú ZŠ v Českej republike. Súčasťou správy sú aj rozhodnutia o prestupe
mal detí do ZŠ Toužim, okres Karlove Vary zo dňa 25.08.2014. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Veľký Krtíš bolo zistené, že maloleté deti žijú v u matky, vyrastali v Českej republike, navštevujú
tam školu a majú tam vytvorené kamarátske vzťahy. S otcom majú maloleté deti vytvorený veľmi dobrý

vzťah, no napriek tomu chcú žiť v Českej republike. Otec mal. sa s matkou mal. dohodol, že bude
akceptovať rozhodnutie mal. detí T. H. Z., aby boli zverené do starostlivosti matky, nakoľko obe dievčatá
chcú žiť v Českej republike, kde navštevujú školu a majú vytvorené kamarátske väzby.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že maloleté deti Z. H. T. O. mali a majú obvyklý pobyt u svojej matky v
Českej republike.

Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.2201/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "Nariadenie Brusel II")
súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má
obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa čl. 8 ods.2 Nariadenia Brusel II sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Brusel II keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do
iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého
pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po

presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým,
ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje
obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 9 ods. 2 Nariadenia Brusel II sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený

v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na
konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel II ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného
členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len "Nariadenia Rady (ES) č.
4/2009") , v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná a) súdu podľa miesta
obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý

má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej
povinnostijespojenástýmtokonaním,pokiaľsatátoprávomocnezakladávýlučnenaštátnejpríslušnosti
niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o
rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto
konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Podľa čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v
ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Súd si podľa čl. 3 Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 nemohol založiť právomoc na rozhodnutie o
výživnom, nakoľko súd, ktorý má právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach je súd Českej
republiky. Vzhľadom na uvedené v zmysle citovaných ustanovení Nariadenia Brusel II a Nariadenia

Rady (ES) č. 4/2009 nie je daná súdna právomoc slovenského súdu, ale súdu toho členského štátu, v
ktorom majú maloleté deti obvyklý pobyt, a to je v tomto prípade justičný orgán Českej republiky. Súd
dodáva, že je najmä v záujem maloletých detí, aby o rodičovských právach a povinnostiach rozhodoval
súd, kde majú maloleté deti obvyklý pobyt, a teda v Českej republike, pretože tento môže lepšie posúdiť
pomery v akých mal. deti žijú.

Za obvyklý pobyt dieťaťa možno považovať v zmysle rozsudku vo veci C-523/07 ESD považovať miesto,
ktoréodzrkadľujeistúmieruzačleneniadieťaťadosociálnehoarodinnéhoprostredia.Natentoúčeltreba
vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a
presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej

dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štátu, je na
vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúci na pamäti všetky osobitné skutkovú
okolnosti každého jednotlivého prípadu.

ObdobnevzmyslerozsudkuSDC497/2010,pojemobvyklýpobyt,samávykladaťvtomzmysle,žetento

pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia , pričom treba vziať do úvahy najmä na jednej strane trvanie pravidelnosť, podmienky a
dôvody pobytu na území tohto členského štátu a dôvody presťahovania rodiča, a na druhej strane najmä
z dôvodu veku dieťaťa udržiavajú v tom istom členskom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určilkde má dieťa obvyklý pobyt a zohľadnil pritom všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého
prípadu. Iba za predpokladu, že by k uplatneniu uvedených kritérií viedlo vo veci samej k záveru, že
obvyklý pobyt dieťaťa nemožno určiť, určenie príslušného súdu musí byť vykonané na základe kritéria

"prítomnosti dieťaťa" , v zmysle Čl. 13 Nariadenia Brusel II.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, Nariadenia Brusel II
a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009. Keďže ide o právnu vec, v ktorej tunajší súd nemá právomoc
(príslušnosť) a zároveň podľa citovaného nariadenia patrí do právomoci súdu iného členského štátu, ide

o neodstrániteľnú podmienku konania podľa § 104 ods.1 O.s.p., a preto vyhlásil, že nemá právomoc vo
veci konať a konanie zastavil.

Výrok o trovách bol založený na ust. § 146 ods. l písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.