Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312010804
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312010804.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.11.2014, v
trestnej veci obžalovaného X. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 4, 5 Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/182/2012 zo dňa
25.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného X. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/182/2012 zo dňa 25.9.2013 obžalovaný
X. B. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4,
ods. 5 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:

- dňa XX.X.XXXX v čase o 02.30 hod. na štátnej ceste II/554 v kilometri 8620 pred obcou J. A. v smere od
obce X. do obce J. A., okres O., v opilom stave riadil osobné motorové vozidlo zn. Citroen Xantia 1,8i, ev.
č. 2M4 9841, Česká republika, pričom pri prechádzaní miernej pravotočivej zákruty zišiel vľavo v smere
jazdy do protismeru a zišiel s vozidlom mimo vozovku, najskôr narazil vozidlom do oplotenia pri dvoch
rodinných domoch, následne narazil do elektrického betónového stĺpa a po náraze odhodilo vozidlo do
záhrady rodinného domu, následkom čoho utrpeli mnohopočetné zranenia hlavy, a teda spolujazdci K.

U., nar. XX.XX.XXXX a F. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorým na mieste nehody podľahli, pričom následnou
dychovou skúškou bolo zistené, že v čase nehody mal vodič X. B. 1,25 - 1,33 promile alkoholu v krvi,
čím porušil § 4 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z.z. o premávke
na pozemných komunikáciách.

Za to mu súd uložil podľa § 149 ods. 5 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/ n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona

trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 3 mesiace.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 5 písm. b/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkých druhov na doživotie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodeným V. U.,
nar. XX.XX.XXXX, X. č. XXX, vo výške 8.325,- Eur a poškodenej M. U., nar. XX.X.XXXX, X. č. XX, vo
výške 8.883,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodených V. U. a M. U. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie.

Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním, ktoré bolo doručené
súdu dňa 21.11.2013. Z odôvodnenia vyplýva, že súd prvého stupňa pri hodnotení priebehu nehody
nezohľadnil a nepreskúmal eventualitu tvrdenia obžalovaného, kedy priebeh nehody mohol čiastočne
negatívne ovplyvniť aj neb. F. U., ktorý sedel na mieste spolujazdca. Súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku sa tejto eventualite ani nevenoval, resp. túto neskúmal. Ani znalec z odboru trestnej dopravy,
ktorý vypracoval znalecký posudok, toto tvrdenie obžalovaného nepotvrdil ani nevylúčil. Na hlavnom
pojednávaní znalec z odboru cestnej dopravy Ing. F. mal uviesť, že obžalovaný neprekročil rýchlosť
tak podstatne, aby sa uvedená zákruta nemohla prejsť. Šmyková stopa bola zistená až pri ľavom
okraji vozovky, to znamená, že priamo v zákrute šmykové stopy bočného šmyku neboli zistené. Znalec
nevedel povedať, z akého dôvodu vodič neskoro zareagoval, keďže nemal k dispozícii stopy, kade

vozidlo jazdilo pred zákrutou a v najostrejšom oblúku zákruty. Opätovne v tejto súvislosti poukazoval
na zásah spolujazdca do vedenia motorového vozidla. Vyslovil názor, že súd mal dať vypracovať nový
znalecký posudok k odstráneniu tejto pochybnosti. Konštatoval, že z grafu znaleckého posudku je
zrejmé, že obžalovaný išiel priamo a pri prechádzaní miernej pravotočivej zákruty mu bol urobený
zásah do riadenia, kedy zišiel s vozidlom mimo vozovku. Obžalovaný podľa názoru obhajcu išiel

bežnou rýchlosťou, pri ktorej sa táto mierne pravotočivá zákruta dala zvládnuť bezpečne. Touto trasou
jazdil veľmi často a poznal ju veľmi dobre bez akýchkoľvek pochybností. Obžalovaný má vodičskú
skúsenosť 4 roky a podľa znalca je to vodič medzi začiatočníkom a skúseným vodičom. Obhajca ďalej
poukázal na stav, v ktorom sa nachádzal spolujazdec, neb. F. U.. Bol v stave strednej opilosti, no
súd prvého stupňa sa touto otázkou nezaoberal. V tejto súvislosti konštatoval, že bol vypracovaný

aj znalecký posudok z odvetvia psychiatrie, z ktorého vyplýva, že obžalovaný mal rozpoznávacie
schopnosti nepodstatnou mierou znížené, neboli však zaniknuté a ovládacie schopnosti obžalovaného
boli podstatnou mierou znížené, nie však zaniknuté. Jednalo sa o reaktívny stav z dôvodu depresívneho
stavu po úmrtí matky. Na základe tohto posudku obhajca vyslovil názor, že keďže u obžalovaného
boli zachované rozpoznávacie schopnosti, bez problémov vedel rozoznať úsek pred zákrutou, úsek na

začiatku zákruty, v strede zákruty a rýchlosť, ktorou išiel. Predmetnú zákrutu prechádzal mnohokrát
a mohol pri znížených ale zachovaných ovládacích schopnostiach túto bezpečne prejsť. Okrem toho
konštatuje, že znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva, sa vo svojom znaleckom
posudku stroho, nevyčerpávajúcim spôsobom zaoberal prejavmi opilosti spolujazdca, a podľa jeho
názoru má to zásadný význam pre hodnotenie obrany obžalovaného. Podľa názoru obhajcu súd

prvého stupňa nezohľadnil všetky zákonné aspekty a všeobecné zásady rozhodné pre uloženie trestu.
Vymeraný trest, aj keď na samej spodnej hranici príslušnej trestnej sadzby, je výrazne a neprimerane
prísny. Súd sa nezaoberal možnosťou uložiť mu trest pod dolnú hranicu predmetnej trestnej sadzby, a
teda mimoriadne znížiť trest, keď podmienky pre takýto postup z hľadiska ustanovenia § 39 Tr. zákona
v prípade obžalovaného sú dané. Hlavne s ohľadom na okolnosti prípadu, vzhľadom na vek a pomery

obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol bezproblémový život, je nekonfliktný, študuje na vysokej škole, je
bezúhonný. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne. Nedopustil sa ani žiadneho priestupku. Tri
mesiace pred nehodou mu zomrela matka a s touto stratou sa ťažko vyrovnával. Už samotný fakt, že
svojim správaním spôsobil smrť svojich dvoch kamarátov je pre neho dostatočným trestom, čo oľutoval,
abudeľutovaťdokoncasvojhoživota.Súdprvéhostupňapriukladanítrestutietookolnostinezohľadnila

vyzdvihol len výlučne okolnosti pre neprospech obžalovaného. Obhajca ďalej konštatuje, že trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie je dostatočne represívny na dosiahnutie
účelu trestu na to, aby k takejto situácii nikdy viac nedošlo, čo si obžalovaný postupom bude zjavne
uvedomovať, keď bude odkázaný na iných. Vzhľadom na mladosť obžalovaného, skutočnosť, že žije v
rodine, pri priznaní poľahčujúcich okolností, možno dosiahnuť resocializáciu zníženým trestom. V závere

odvolania obhajca konštatuje, že ďalšou významnou poľahčujúcou okolnosťou u obžalovaného je to, že
chce uhradiť škodu, ktorá mu bola uložená rozsudkom. Škodu mu pomôže uhradiť aj rodina a práve
pri mimoriadnom znížení trestu obžalovaný sa môže skôr zamestnať, mať reálny príjem, z ktorého by
splácal škodu a taktiež ďalšiu škodu uplatnenú a prisúdenú poškodeným v občianskom súdnom konaní.
V závere navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého

stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti
svedčiace proti obžalovanému aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V oboch smeroch vykonal dôkazy
tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie, čím plne rešpektoval zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr.

poriadku.

Pri hodnotení dôkazov postupoval súd prvého stupňa po uvážení všetkých okolností prípadu i v ich
súhrne nezávisle od toho, ktorá zo strán v trestnom konaní ich zaobstarala.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov E. O., P.

X., Bc. K. U., L. V., T. G., F. B., X. B., znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho
ústavu Košice, znaleckými posudkami z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva, znaleckým
posudkom predloženým obhajobou z odboru psychiatrie, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli
zabezpečené v štádiu prípravného konania.

Obžalovaný X. B. v prípravnom konaní sa priznal k spáchaniu skutku, popísal priebeh večera, kedy
požíval alkoholické nápoje a následnú jazdu smerom do obce J. A., kde došlo k dopravnej nehode. V
tejto výpovedi v prípravnom konaní konštatoval, že pri prechádzaní pravotočivou zákrutou zišiel vľavo v
smere jazdy do protismeru a narazil do oplotenia pri dvoch rodinných domoch a následne boli odhodení
do elektrického betónového stĺpa. Na rozdiel od tejto výpovede z prípravného konania na hlavnom

pojednávaní obžalovaný zmenil svoju výpoveď v časti možnej príčiny vzniku kolíznej situácie, pri ktorej
došlo k dopravnej nehode. Poukázal na tú skutočnosť, že pravotočivú zákrutu nadišiel si doľava, nie však
do protismeru a F. U., ktorý sedel na mieste spolujazdca mu zasiahol do vedenia motorového vozidla
tým, že keď bol trošku vystretý, gestikuloval, rukou, mu zasiahol do jeho ruky, s ktorou ovládal vozidlo,
a keď chcel volantom točiť doprava, nestihol, a tak došlo k dopravnej nehode.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní sa venoval tomuto rozporu, snažil sa odstrániť rozpory
medzi výpoveďou obžalovaného z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný pri
odstraňovanítýchtorozporovkonštatoval,ževprípravnomkonanísaradilsobhajcom,ktorýmupovedal,
že táto skutočnosť nie je dôležitá, preto ju ani v štádiu prípravného konania neuvádzal.

Svedkovia E. O., P. X., Bc. K. U., L. V. popísali priebeh večera, ktorého časť strávili v spoločnosti
obžalovaného X. B. a nebohých F. U. a K. U.. Z týchto výpovedí, predovšetkým z výpovede E. O., Bc.
K. U. a L. V. vyplynulo, že v tom čase videli, že požívali alkoholické nápoje všetci traja, a to X. B., K.
U. a F. U..

Svedkyňa T. G. sa vyjadrila k udalostiam po dopravnej nehode, keď obžalovaný X. B. prišiel k nej domov
ažiadal,abymupožičalabaterku.Ztejtosvedeckejvýpovedevyplynuliibaskutočnosti,ktorénasvedčujú
tomu, že došlo k dopravnej nehode a skutočnosť, že na obžalovanom X. B. v tom čase neregistrovala,
že by mal požité alkoholické nápoje.

Zo svedeckých výpovedí členov záchranných tímov F. B. a X. B. vyplynuli iba okolnosti, ktoré vnímali
po dopravnej nehode na mieste dopravnej nehody.

Príčinu smrti nebohých F. U. a K. U. mal súd za preukázané na základe znaleckých posudkov z odboru

zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva. U obidvoch išlo o poranenie v oblasti tela, najmä hlavy
a mozgu, ktoré zo súdno-lekárskeho hľadiska znalci hodnotili ako smrteľné. Pre všeobecnú povahu
smrti menovaných sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej odbornej lekárskej pomoci a došlo k nej
zakrátko po dopravnej nehode. Znalci po vykonanej pitve ustálili, že vykonali vyšetrenie krvi a moču u
nebohého F. U.. Zistili, že v čase dopravnej nehody bola zistená koncentrácia 1,71 promile alkoholu v

krvi a 2,27 promile etylalkoholu v moči, čo u živej osoby by bolo možné posudzovať ako stredný stupeň
opitosti. U nebohého K. U. zistili hladinu alkoholu v krvi 0,87 promile a v moči 1,22 promile etylalkoholu,
ktorá zodpovedá u živej osoby stavu podnapitosti.Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva, toxikológie a alkohológie, MUDr. P. I.,
spracoval znalecký posudok, pri ktorého spracovaní vychádzal zo zápisov o dychovej skúške, kedy
obžalovaný X. B. dňa 25.9.2012 o 03.27 hod. mal 0,54 mg/l alkoholu v krvi, čo v prepočte zodpovedá

1,13 promile alkoholu v krvi. Po zohľadnení zákonitostí o vstrebávaní a odbúravaní alkoholu v tele
metódou jednoduchého spätného prepočtu dospel k záveru, že obžalovaný v čase dopravnej nehody
mal hladinu 1,25 až 1,33 promile alkoholu v krvi, čo zo súdno-lekárskeho hľadiska znamená stav opitosti
miernehostupňa.Znalecvosvojomznaleckomposudkukonštatoval,žeuvodiča,ktorýmánad1promile
alkoholu v krvi, je výrazne zhoršená schopnosť riadiť motorové vozidlo, je prítomná tendencia riskovať

v neprimeranej sebadôvere, má zlý odhad vzdialenosti, preceňuje vlastné schopnosti, má zhoršenú
schopnosť vnímať okraje zorného poľa, dochádza k tzv. tunelovému videniu, výrazne sa predlžuje
reakčný čas, zle sa prispôsobujú oči prechodu zo svetla do tmy a naopak, adaptácia zraku na šero,
prejavuje sa u vodiča bezohľadnosť pri riadení, zlá orientácia. I veľmi skúsený vodič sa môže v takomto
stave dopustiť hrubých chýb a predstavuje pre seba a okolie obrovské riziko. Uvedené príznaky sa
zhoršujú tým viac, čím vyššie je promile alkoholu v krvi.

Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu kolesa. Koleso a pneumatika boli podrobené skúmaniu
Kriminalistického a expertízneho ústavu Košice. Zo znaleckého posudku vyplýva, že k poškodeniu
diskového kolesa a plášťa, k náhlemu úniku tlakového média z pneumatiky došlo v čase dopravnej
nehody v dôsledku nárazu na pevný predmet, teda na prekážku.

Obhajoba predložila súdu aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie. Znalci,
ktorí vyšetrili obžalovaného nezistili uňho žiadnu psychickú chorobu či poruchu. Zistili u neho reaktívny
depresívny stav v kombinácii s jednoduchou opitosťou mierneho stupňa v čase spáchania skutku.
Reaktívny depresívny stav vyvolalo práve úmrtie matky. Prítomnosť reaktívneho depresívneho stavu

v kombinácii s jednoduchou opitosťou malo negatívny vplyv na ovládacie schopnosti, ktoré v čase
spáchania skutku znalci hodnotili ako podstatnou mierou znížené, ale nie zaniknuté. Rozpoznávacie
schopnosti boli nepodstatnou mierou znížené. Tento záver podporuje aj správanie obžalovaného po
samotnom skutku.

Technickú príčinu vzniku dopravnej nehody mal súd za preukázanú na základe znaleckého posudku z
odboru trestnej dopravy Ing. P. F.. Znalec dospel k záveru, že na základe stôp, ktoré boli zanechané
na mieste dopravnej nehody v čase prejazdu pravotočivou zákrutou vozidlo CITROEN Xantia sa
pohybovalo rýchlosťou 98 km/h ± 10%. Do oplotenia záhrad mimo vozovky vľavo vozidlo narazilo
rýchlosťou okolo 77 km/h, kde po jeho demolácii a náraze do kra pri oplotení a stĺpika oplotenia vozidlo

v šikmej polohe pravou stranou narazilo do betónového stĺpa elektrického vedenia rýchlosťou 52,5 km/
h, kde po odrazení od neho ostalo v konečnej polohe. Znalec analyzoval možnosti zabránenia vzniku
tejto kritickej situácie a tým vlastne zabránenia vzniku dopravnej nehody. Znalec pritom vyrátal, že
maximálnou bezpečnou rýchlosťou pre prejazd danou zákrutou bola rýchlosť okolo 70,2 km/h. Pri riešení
otázky, čo bolo technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody znalec dospel k záveru, že bola to

nesprávna technika jazdy čo sa týka rýchlosti jazdy, pretože znalec vyrátal, že medzná rýchlosť prejazdu
danou zákrutou na hranici možného bočného šmyku bola okolo 91,9 km/h a vodič pri jazde rýchlosťou
98 km/h podstatne prekročil bezpečnú rýchlosť prejazdu danou zákrutou a prekročil aj rýchlosť medznú,
hranicu bočného šmyku, čím vozidlo bolo v pravotočivej zákrute vynesené z cesty smerom do zákruty
vľavo.

Na hlavnom pojednávaní sa znalec vyjadril aj k možnému zásahu do riadenia, či mohlo to vyvolať zmenu
smeru jazdy tak, že každé pootočenie volantu má vplyv na priebeh ďalšieho smeru vozidla. Takýto
zásah môže vyvolať zmenu riadenia, pokiaľ sa pootočí aj volant a prenesie na smer pootočenia kolies.
Pokiaľ sa nepootočia kolesá, tak takýto zásah nemá vplyv. Znalec pripustil aj možnosť, že pri určitej

technike jazdy sa uvedená zákruta dala prejsť aj riskantným spôsobom rýchlosťou, aká bola zistená u
predmetného vozidla.

Súd prvého stupňa pri hodnotení jednotlivých dôkazov vo svojom rozhodnutí nezdôraznil, ktoré
povinnosti vyplývajúce zo Zákona o cestnej premávke porušil obžalovaný svojim konaním. V tejto

súvislosti k argumentácii, ktorá je obsiahnutá v samotnom rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd
dodáva, že obžalovaný X. B. tým, že viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v stave
vylučujúcom spôsobilosť vykonávať činnosť vodiča, porušil ust. § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke. Pod vplyvom alkoholu sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla anesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke, práve v tomto stave ako vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
stavu a povahe vozovky, premával podstatne vyššou rýchlosťou ako je medzná rýchlosť pre bočný

šmyk na prejazd uvedenou zákrutou, čím porušil ust. § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke. V tejto súvislosti krajský súd musí zdôrazniť, že práve vodiči pod vplyvom návykovej látky
- alkoholu, ktorí riadia v stave opitosti, keď stupeň opitosti je vyšší ako 1 promile, majú sklon, tak, ako
to definoval znalec z odboru súdneho lekárstva, k riskantnej jazde, prejavujú sa u nich poruchy, ktoré
znalecpodrobnepopísalvosvojomznaleckomposudku.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žeprvotnou

príčinou vzniku dopravnej nehody je už samotná skutočnosť, že obžalovaný v stave, ktorý vylučuje
jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo viedol toto motorové vozidlo, jazdil neprimeranou rýchlosťou.
Tieto porušenia súhrnne boli prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody. Je málo pravdepodobné, že
by došlo k zásahu nebohého F. U. do riadenia motorového vozidla, aj keď obžalovaný na hlavnom
pojednávanísasnažilbagatelizovaťtútoskutočnosťakonepodstatnútým,žeobhajcahomalpresvedčiť,
že v štádiu prípravného konania nie je to potrebné uvádzať, pretože nie je to dôležité, takáto obrana

je neakceptovateľná. Práve v spôsobe tejto obrany sa prejavuje snaha čo i len čiastočne zbaviť sa
svojej zodpovednosti a preniesť ju na nebohého. Obhajoba v rámci odvolania kládla dôraz na to, že súd
prvého stupňa sa s touto otázkou nevysporiadal a domáhala sa nového znaleckého posudku. Podľa
názorukrajskéhosúduvdanejveciniejepotrebnéspracovaťznaleckýposudok,pretožeobjektivizovaný
bol záver, že obžalovaný pred vjazdom do uvedenej zákruty a pred tzv. zásahom nebohého F. U. do

riadenia sa pohyboval podstatne vyššou rýchlosťou, ako je bezpečná rýchlosť na prejazd uvedenej
zákruty, t. j. 70,2 km/h. Pohyboval sa aj vyššou rýchlosťou, ako je bezpečná rýchlosť na prejazd zákruty
v bočnom šmyku, to znamená, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody je práve
rýchlosť motorového vozidla, ktorou vchádzal obžalovaný do uvedenej zákruty. V súhrne porušenie
týchto povinností je potrebné hodnotiť ako hrubé porušenie, pretože v dôsledku týchto porušení došlo

k vzniku dopravnej nehody, pri ktorej prišli o život F. U. a K. U..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že
obžalovaný svojim konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 4, 5 Tr. zákona, a to po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej.

Nepochybil súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Zohľadnil pritom osobu
obžalovaného, okolnosti prípadu, a pri tomto rozhodovaní, aj keď vo svojom rozhodnutí súd prvého
stupňanatútoskutočnosťnepoukázal,jepotrebnékonštatovať,žesamotnínebohíF.U.aK.U.spoločne
s obžalovaným požívali alkoholické nápoje, teda vedeli, v akom stave sa nachádza, aj napriek tejto

skutočnosti sadli s ním do motorového vozidla. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj otázkou a ustálil
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Priťažujúce okolnosti súd nezistil, na druhej strane ako
poľahčujúceokolnostizistilskutočnosti,žeobžalovanýviedolpredspáchanímtrestnéhočinuriadnyživot
(§36písm.j/Tr.zákona),priznalsakspáchaniutrestnéhočinu,trestnýčinúprimneoľutoval(§36písm.l/
Tr. zákona), napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zákona).

Obhajoba sa domáhala v rámci odvolania zmeny aj výroku o treste. Vo svojom odvolaní zdôrazňovala,
že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou možnosti mimoriadneho zníženia trestnej sadzby podľa §
39 Tr. zákona. Vo svojom odvolaní zdôrazňovala, že práve použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby
trest odňatia slobody je neprimerane prísny a že účel trestu je možno dosiahnuť aj kratším trestom
odňatia slobody. Už zo samotného označenia príslušného ustanovenia vyplýva, že má ísť o mimoriadne

zníženie trestu. V danom prípade krajský súd nezistil v tejto trestnej veci také okolnosti prípadu, ktoré by
odôvodňovali ukladanie trestu mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby. V tejto súvislosti je potrebné
opätovne poukázať na okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode, na hrubé porušenia povinností
vyplývajúcich pre obžalovaného ako vodiča zo zákona. Krajský súd dospel k záveru, že ani pomery
obžalovaného, ktorý síce doposiaľ nebol súdne trestaný, viedol riadny život, neodôvodňujú mimoriadne

zníženie trestnej sadzby pod dolnú hranicu. Práve naopak, krajský súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel k správnemu záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34
ods. 1 Tr. zákona sa u obžalovaného dosiahne trestom odňatia slobody nad dolnou hranicou zákonom
stanovenej trestnej sadzby, teda v trvaní 7 rokov a 3 mesiace.

Obžalovaný X. B. doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, teda súd prvého stupňa nepochybil
ani pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Obžalovaný X. B. hrubo porušil povinnosti vyplývajúce preňho ako vodiča zo zákona a obligatórne mu
súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie v zmysle § 61 ods. 5 Tr. zákona.

Krajský súd nezistil ani pochybenie súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na
náhradu spôsobenej škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.