Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Er/661/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814206478
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bublavá
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814206478.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: V. S., Y.. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX B.,
zast. JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Hviezdoslavova č. 4, 048 01 Rožňava proti povinnému: Q.
L., Y.. XX.XX.XXXX, I. R. XXXX/X, XXX XX B., vedenej na Exekútorskom úrade u súdneho exekútora
JUDr. Judity Jakobejovej, Námestie baníkov 1, 048 01 Rožňava, o vymoženie 19.916,35 Eur, takto

r o z h o d o l :

námietky povinného proti exekúcií z a m i e t a,

návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta,
odklad exekúcie n e p o v o ľ u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom domáhal vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 19.916,35
Eur s prísl. od povinného na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k.
8C/12/2009-133, zo dňa 17.02.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k.

4Co/197/2011-170, zo dňa 30.01.2014. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený exekútorovi dňa
25.06.2014.

Súd vydal v konaní poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 055091 zo dňa 01.07.2014 pre súdneho
exekútora JUDr. Juditu Jakobejovú (EX 183/2014). Poverenie bolo vydané v rozsahu vymoženia
uloženej povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému sumu 19.916,35 Eur, úrok z omeškania vo výške

8,50% ročne zo sumy 19.916,35 Eur od 31.10.2008 do zaplatenia a trovy exekúcie.

Povinný podaním zo dňa 18.08.2014 sa domáhal zastavenia exekúcie s poukázaním, že podal
dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. l. 8C/12/2009-133 zo dňa 17.02.2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Košice č. k. 4Co/197/2011-170 zo dňa 30.01.2014, pričom v zmysle ust.
§ 243 Občianskeho súdneho poriadku, požiadal o odklad vykonateľnosti vyššie uvedených rozhodnutí.

Zastavenie exekúcie odôvodňoval, tým že o tejto žiadosti nebolo rozhodnuté a je tu predpoklad, že
súd návrhu povinného vyhovie a exekúcia sa bude musieť zastaviť podľa §57 Exekučného poriadku.
Povinný naďalej uviedol, že v zmysle ust. § 56 ods. 2, môže súd aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie,
ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Povinný žiadal zastaviť exekúciu podľa ust. 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku a z dôvodu, že majetok nestačí na úhradu trov exekúcie podľa ust § 57
ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku vzhľadom na skutočnosť, že je dlhodobo v nepriaznivej sociálnej

a finančnej situácii, nevlastní žiadny hnuteľný ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Žiadal súd, že ak
zamietne námietky voči exekúcii, aby rozhodol
v zmysle ust. § 56 ods.2 Exekučného poriadku a povolil odklad exekúcie a podľa ust. § 57 ods. 1, písm.
h) Exekučného poriadku zastavil exekúciu pre nemajetnosť.

Oprávnený dňa 23.07.2014 vo svojom vyjadrení k námietkam povinného uviedol, že podanie dovolanie

nemá žiadny vplyv na možnosť vykonania exekúcie a navyše povinný neuvádzal žiaden dôvod
akceptovateľný v zmysle § 57 Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie, ani v zmysle § 56Exekučného poriadku na odklad exekúcie. Oprávnený sa vyjadril aj ku majetkovej a sociálnej situácie
povinného, podľa oprávneného nie sú takýmito relevantnými dôvodmi a povinný neuvádza ani čas,
dokedy navrhuje odložiť exekúciu, t.j. kedy sa zmení jeho situácia. Oprávnený sa vyjadril, že majú za to,

že povinný predstiera takúto situáciu, dôkazom toho je aj podanie dovolania či návrhu na zastavenie,
resp. odklad exekúcie. Oprávnený vyjadril v podaní aj tú skutočnosť, že ak by povinný nič nemal, tak sa
by sa nemusel vôbec ,,unúvať “ a vypisovať, veď by mu nič nehrozilo, pričom povinný predával vozidlo
za niekoľko desiatok tisíc eur.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj

keď je úkon nesprávne označený.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podanie povinného zo
dňa 18.07.2014 posúdil ako námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.

Súd mal preukázané, že námietky povinného vznesené proti exekúcii dňa 18. 07. 2014 boli podané v
zákonom stanovenej 14-dňovej lehote, keďže upovedomenie súdneho exekútora o začatí predmetnej
exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10. 07. 2014, čo potvrdzuje doručenka, ktorá je súčasťou
exekučného spisového materiálu sp. zn. EX183/2014 predloženého súdu súdnym exekútorom.

Súd sa oboznámil s listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Exekúcia voči povinnému sa vedie na základe exekučných titulov, ktorým je právoplatný a vykonateľný
rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/12/2009-133 zo dňa 17.02.2011, ktorý zaviazal povinného
zaplatiť oprávnenému sumu 19.916,35 Eur s príslušenstvom a právoplatný a vykonateľný rozsudok

Krajského súdu Košice č.k. 4Co/197/2011-170 zo dňa 30.01.2014, ktorý potvrdil rozsudok Okresného
súdu Rožňava .

Z oznámenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd zistil, že na Najvyššom súde Slovenskej
republiky nebolo podané dovolanie povinným proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. l.

8C/12/2009-133 zo dňa 17.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č. k.
4Co/197/2011-170 zo dňa 30.01.2014.

Súd pre úplnosť dodáva, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe žiaden
vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu a neznamená žiaden dôvod na zastavenie

exekúcie. V prípade prebiehajúceho konania o dovolaní, nemožno bez ďalšieho ani odvodiť úspech
povinného a nie je to dôvod zastavenia exekúcie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemohol o námietkach vznesených povinným rozhodnúť inak,
než ich zamietnuť.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po
začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jejvykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b), e) bolo právoplatne rozhodnuté,
že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní

rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie

verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c
ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.

Podľa §57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Súd uvádza, že exekúciu možno zastaviť len v zákonom ustanovených prípadoch, a to na návrh, ale
aj bez návrhu. V danej veci povinný v návrhu na zastavenie exekúcie iba uviedol, že v súčasnej dobe
je dlhodobo v nepriaznivej sociálnej a aj finančnej situácii. Neuviedol však žiaden konkrétny dôvod, o
ktorý opiera svoj návrh na zastavenie predmetnej exekúcie a na podporu svojich tvrdení nepredložil
súdu ani žiadne dôkazy. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ by povinný chcel návrh na zastavenie

exekúcie odôvodniť svojou zlou finančnou situáciou, táto nie je vo všeobecnosti dôvodom na zastavenie
exekúcie Muselo by ísť o takú situáciu, keď majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie,
a povinný by túto skutočnosť preukázal. Majetkové pomery povinného budú predmetom preskúmavania
súdnym exekútorom v rámci exekúcie. Pokiaľ by povinný bol nemajetný, nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie,pokiaľsúdnyexekútordôslednenepreskúmamajetkovépomerypovinného,nakoľkoexekučný

súd činnosť súdneho exekútora nenahrádza.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že neurčité a ničím nepodložené tvrdenia povinného nie je možné
subsumovať pod žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa citovaného ustanovenia § 57 ods.
1 Exekučného poriadku, a preto súd nemohol rozhodnúť inak, ako je uvedené vo výrokovej časti

rozhodnutia, a teda návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie,
ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla
mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol

odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý
je fyzickou osobou.

Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu,
prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

1) povinný je fyzickou osobou,
2) povinný o odklad exekúcie požiadal,
3) povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla
mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,
4) povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne,

5) oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov,“ je potrebné vykladať tak,
že o takýto prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození
základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý

je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým
možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý
stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh
odklad exekúcie.

V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie
podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia.
Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva
z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.Povolenieodkladuexekúciepodľa§56ods.2Exekučnéhoporiadkupredpokladápreukázaniepovinným
takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku

splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa
začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca
zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.

Súd po preštudovaní spisu posúdil skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na odklad exekúcie a zistil,
že nie sú splnené podmienky na povolenie odkladu exekúcie.

Skutočnosti, na základe ktorých povinný podal návrh na odklad exekúcie, t.j. že povinný je toho času
dlhodobo v nepriaznivej sociálnej a finančnej situácii, nie sú samé osebe, najmä ak povinným neboli
nijakým spôsobom preukázané, dostačujúcim dôvodom na to, aby sa mohlo aplikovať ustanovenia § 56

Exekučného poriadku, nakoľko na to, aby súd podanému návrhu na odklad exekúcie vyhovel, musia byť
podmienky uvedené v citovanom zákonnom ustanovení naplnené kumulatívne.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemohol rozhodnúť inak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia, a teda odklad exekúcie nepovoliť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa

podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.