Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agáta Štefaničová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6C/108/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712212596
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712212596.5

Uznesenie

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobkyne v 1.rade
Matildy Dutkovej, nar. 24.6.1942, trvale bytom Nad Laborcom 1755/30, 071 01 Michalovce zastúpenej
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v
2.rade Ladislavovi Dutkovi, nar. 9.1.1955, trvale bytom Nad Laborcom 1755/30, 071 01 Michalovce proti
žalovanej v 1.rade Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31

335 004, v 2.rade A. povolenie obnovy konania vo veci 14Ro/19/2011 Okresného súdu Michalovce takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu 16.8.2012 domáhali proti žalovaným obnovy konania vo veci
14Ro/19/2011 podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a),b) a e) O.s.p. Návrh odôvodnili tým, že

napriek tomu, že zmluva jasne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, súd za nezaoberal možnosťou
posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej úpravy zameranej na
ochranu spotrebiteľa. Toto nesprávne právne posúdenie sa najviac prejavilo v rozhodovaní súdu v
priznaní úrokov z omeškania vo výške 12,79% ročne, čo je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Najmenej v uvedenom je rozsudok nezákonný, preto je zjavné, že nám môže obnova privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedený postup je v rozpore aj s § 54 ods. 1 Obč.zák. a nevedeli

ani o rozhodnutí 5 MCdo 20/09 a neskôr 4MCdo 8/10. Poukázal aj na rozsudok SD C-240/1998 až
C-244/98. Zároveň poukázal na rozhodnutia tunajších súdov na Slovensku, ktoré potvrdili, že sankcia
za omeškania vo výške 0,10/0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje tak neprimeranú
sankciu. Tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove 7CoE/34/2009 týkajúci sa výšky úrokov
z omeškania a rozsudok SD C-473/00.

Žalovaný v 1. rade sa k návrhu nevyjadril. Na výzvu súdu ozrejmil, že úrok 12,79% požadoval v zmysle

čl. II. bod 8 úverovej zmluvy. Na základe tohto ustanovenia mal právo požadovať v prípade odstúpenia
od zmluvy 5% ročný úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu. Úrok za úver bol dohodnutý v
sadzbe 7,79% ročne, v súčte potom predstavuje sadzba úrokov 12,79% ročne.

Po vykonanom dokazovaní a posúdení zákonných predpokladov pre obnovu konania súd dospel k
záveru, že návrh na obnovu konania je potrebné ako nedôvodný zamietnuť.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
aka) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

Podľa§228ods.2O.s.p.návrhomnaobnovukonaniamôžeúčastníknapadnúťiprávoplatnéuznesenie,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za
ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie,

zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c),

c) § 228 ods. 1 písm. d),

d) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 230 ods. 3 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.

Podľa § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo
preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí

nariaďovať pojednávanie.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov. Občiansky
súdny poriadok v ustanoveniach § 228 a nasl. upravuje podmienky, za akých je obnova možná. Návrh
môže smerovať iba proti rozhodnutiam, proti ktorým je prípustná obnova konania, musí byť zachovaná
subjektívna (trojmesačná) aj objektívna (trojročná) lehota okrem prípadov § 230 ods. 2 na podanie

návrhu a návrh môže byť podaný iba z dôvodov uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p.

Žalobca uviedol tri dôvody na obnovu konania uvedené v ustanoveniach § 228 ods. 1 písm. a), b) a e)
O.s.p. Podľa názoru súdu ani jeden dôvod nie je daný.Žalobcovia konkrétne neuviedli, aký je dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.,
iba z kontextu žaloby je možné sa domnievať, že ním bolo oboznámenie sa s judikátmi tunajších súdov
týkajúcich sa primeranosti sankcií a iných nárokov u spotrebiteľa. Súd poukazuje na časový horizont

vydania citovaných rozhodnutí, z ktorých jednoznačne vyplýva, že sa nejedna o nové rozhodnutia, ale
o rozhodnutia, ktoré boli verejne prístupné a známe aj v čase vydania platobného rozkazu. Nejde teda
o rozhodnutia, ktoré bez svojej viny nemohli žalobcovia použiť v pôvodnom konaní. K rozhodnutiam
podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd udáva, že takýmito rozhodnutiami nie sú judikáty týkajúce sa
obdobných záväzkových vzťahov, ale musí ísť o rozhodnutia príslušných orgánov štátu, ktoré majú vplyv

na právne posúdenie prejednávanej veci (napr. právoplatný odsudzujúci rozsudok o spáchaní trestného
činu). Z odôvodnenia žalobcov však jednoznačne vyplýva, že namietajú vecnú správnosť rozhodnutia
súdu I. stupňa, konkrétne platobného rozkazu 14Ro/19/2011. Vecná nesprávnosť rozhodnutia nie je
dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania. Dôvodom na obnovu konania sú iba skutkové a nie
právne okolnosti veci, o obnove ktorej sa koná. Nekalé obchodné praktiky ako neprijateľné zmluvné
podmienky sú súčasťou právneho a nie skutkového posúdenia veci a toto posúdenie je obsiahnuté v

samotnom výroku rozhodnutia súdu ako výsledok hmotnoprávneho hodnotenia veci. Nesprávne právne
posúdenie a z toho dôvodu aj prípadné vecne nesprávne rozhodnutie súdu je dôvodom na podanie
riadnych opravných prostriedkov (odpor, odvolanie), prípadne dôvodom na podanie mimoriadnych
opravných prostriedkov (dovolania). Obnova konania v žiadnom prípade nemôže byť chápaná ako
opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov. Obnova konania z dôvodov uvedených v

ustanovení § 228 ods. 1 a) O.s.p. je výslovne viazaná na skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní účastník, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Ide teda o okolnosti, ktoré majú vplyv na skutkový stav veci a nie na jeho právne
posúdenie. Podmienkou však je, že zmena skutkového stavu je spôsobilá privodiť pre účastníka,
ktorý obnovu konania navrhuje, priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ak teda podľa názoru žalobcu súd

neaplikoval spotrebiteľské a komunitárne právo, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
je dôvodom na využitie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu a nie dôvodom na obnovu konania.
Žalobca opravný prostriedok proti rozhodnutiu (v tomto prípade odpor) ani nepodal.

Dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd z návrhu žalobcov nezistil. Žalobcovia
ani neudávajú, aké dôkazy v čase prebiehajúceho súdneho konania nemohli do konania predložiť.

Pokiaľ ide o dôvod obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., žalobca cituje rozhodnutia Európskeho
súdu a udáva, že rozhodnutie 14Ro/19/2011 je v rozpore s týmito rozhodnutiami.

K týmto rozhodnutiam súd uvádza, že citované rozhodnutia riešia výklad Smernice Rady 93/13/ES
vo vzťahu k postupu vnútroštátnych súdov pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok a
že v takýchto prípadoch sú súdy povinné postupovať ex offo. Znovu však ide o právne hodnotenie

posudzovanej veci a nie zisťovanie skutkových okolností konkrétneho prípadu. Žalobca ani nevysvetlil,
v čom konkrétne je platobný rozkaz v rozpore s európskymi rozhodnutiami. Samotné konštatovanie,
že úrok 12,79% ročne je neprijateľný nestačí. Zo spisu 14Ro/19/2011 vyplýva, že záväzkový vzťah
účastníkov konania vznikol na základe Zmluvy o úvere a že zmluva bola uzavretá 14.9.2004. Zmluvný
vzťah účastníkov konania sa riadil ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka za aplikácie

ustanovenízák.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Zákonospotrebiteľskýchúverochneupravuje
výšku úrokov z omeškania, preto sa aplikovali ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Toto ustanovenie zákona predpokladalo v prvom rade dohodu účastníkov konania o výške úrokov
z omeškania. Z úverovej zmluvy vyplýva, že k takejto dohode medzi účastníkmi došlo. V čase,
keď účastníci konania zmluvne dohodli úroky z omeškania, bola výška úrokov z omeškania podľa

občianskeho práva 9%, dohodnuté úroky v zmluve boli 5%. Zvýšené úroky z omeškania veriteľ
požadoval za určitých podmienok nedodržania splatnosti splátok. Podľa názoru súdu ani dohodnuté
úroky z omeškania 12,79% nie je možné považovať za neprimerané vzhľadom na existujúcu právnu
úpravu v čase uzavretia zmluvy a ani z hľadiska výkladu európskych noriem nie je možné takúto
dohodnutú podmienku považovať za neprijateľnú alebo nekalú. Obmedzenie úrokov z omeškania

podľa Obchodného práva pri spotrebiteľských zmluvách bolo zavedené až novelou § 369 Obchodného
zákonníka účinnou k 1.4.2009, teda v čase, keď záväzkový vzťah účastníkov konania už trval.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalovaným pri vyhlasovaní
rozsudku, pretože mali vo veci úspech. Žalovaní trovy konania v lehote 3 dní od jeho vyhlásenia
nevyčíslili, preto ich súd v rozhodnutí nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.