Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512209956
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2512209956.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. M., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa rodičov:
matka - U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, B. O. X., t.č. bytom R. Z. XX, P., otec - U. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XXA, P., zastúpený advokátom: JUDr. Tomáš Klieštenec, AK so sídlom M.
Waltariho 7, Piešťany, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany

zo dňa 28. apríla 2014, č. k. 5P/15/2014-124, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zvýšenia výživného
na mal. F. zo sumy 50,- eur na sumu 100,- eur mesačne od podania návrhu na súd a o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
§ 62, § 75, § 78, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd
zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. V konaní bolo
preukázané, že od posledného určenia výživného, ku ktorému došlo pri rozvode rodičov v septembri
2010, síce náklady na výživu maloletého podstatne vzrástli jeho nástupom na základnú školu, pričom
matka sa na zvýšených nákladoch na jeho výživu vôbec nepodieľa ( sotva posiela súdom určené

výživné) a navyše svojím nezáujmom o maloletého sa nepodieľa nijakým spôsobom ani na jeho
osobnej starostlivosti. Navyše otcovi, u ktorého inak nedošlo k zmene príjmu, keďže pracuje naďalej
u rovnakého zamestnávateľa, pribudla dňa 26.04.2011 ďalšia vyživovacia povinnosť na dcéru F. vo
výške 50 eur a tým poklesla jeho schopnosť vyživovať mal. F., keďže časť, určenú na výživu detí už
musí otec deliť medzi dve deti. Je teda nepochybné, že pri objektívne preukázanom znížení otcových
vyživovacích schopností a možností a pri súčasnom náraste nákladov na výživu maloletého sa javí

suma doposiaľ určeného výživného ako nepostačujúca na zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa a
bolo by tu namieste zvýšenie výživného, avšak toto neumožňujú zistené schopnosti a možnosti matky.
Matka, ako vyplynulo z dokazovania, má nezodpovedný prístup k získavaniu a udržaniu si príjmov,
keď bolo zistené, že posledné roky často striedala zamestnania, pracovala väčšinou iba niekoľko dní,
v lepšom prípade mesiacov. Podľa preukázaných zárobkov dosahovala najvyššie príjmy v F. P., a.s.
kde mesačne zarobila netto 292,91 eur. Matkin nezodpovedný a ľahkovážny prístup k obstarávaniu

príjmov vyplýva nielen z trestného činu úverového podvodu, ktorého sa v minulosti dopustila a bola zaň
odsúdená, ale aj zo spôsobu, akým sa stavia k možnostiam zamestnania, ktoré sa jej naskytujú, ale ona
ich nevyužíva. Súd jej konanie posúdil podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku a mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach matky
dosahovať aspoň minimálnu mzdu, predstavujúcu v r. 2012 brutto 327,20 eur a v r. 2013 sumu 337,70
eur. Tieto sumy preto súd posudzoval ako príjem matky v r. 2012 a 2013 až do 01.10.2013, kedy, ako

vyplýva z predložených dôkazov, jej bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie inej osoby s ťažkýmzdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 100%. Tu k námietkam otca o tom, že opatrovaná
osoba ( matka matky), hoci je na invalidnom vozíku, nepotrebuje starostlivosť inej osoby, súd uvádza,
že mu neprináleží v rámci tohto konania posudzovať opodstatnenosť priznaného príspevku, ktorá bola

skúmaná v rámci rozhodovania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany o návrhu na priznanie
tohto príspevku. Súd mal za to, že od uvedeného dátumu, t.j. 01.10.2013 už matka nemá možnosť
zamestnať sa z dôvodu starostlivosti o svoju matku, nie je však vylúčené, že má menšie príležitostné
príjmy z brigád, ako by vyplývalo z jej vyjadrenia na Facebooku, takže možno dôvodne usudzovať,
že jej príjem sa stále pohybuje najmenej okolo 300 eur. Matka má však naďalej spolu 3 vyživovacie

povinnosti k maloletým deťom, pričom výživné, ktoré v čase posledného rozhodovania v septembri 2010
platila na dcéry vo výške 21,58 eur bolo medzičasom zvýšené na 40 eur mesačne na každú dcéru. V
súčasnosti teda matka platí výživné spolu 130 eur mesačne ( 50 eur na mal. F. a 80 eur na dcéry), čo je
na hranici jej schopností. Vzhľadom k takto zistenému skutkovému stavu a berúc do úvahy všetky vyššie
uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy, súd musel preto návrh otca na zvýšenie výživného
zamietnuť z dôvodu, že matkine pomery zvýšenie výživného v súčasnosti neumožňujú a preto súd

netrval na výsluchu matky maloletého, keď od tohto nebolo možné očakávať v dokazovaní žiadne
nové výsledky, ktoré by boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu. O trovách konania súd rozhodol
s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas a riadne odvolanie otec maloletého prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého

stupňaavecmuvrátilnaďalšiekonanie,nakoľkosúdprvéhostupňavychádzalznesprávnehozisteného
skutkového stavu veci a taktiež dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na uvedené
považuje rozsudok súdu za nesprávny a nespravodlivý. Uviedol, že súd prvého stupňa na jednej strane
konštatuje, že matka má nezodpovedný prístup k získavaniu a udržaniu si zamestnania, keď nevyužíva
možnosti zamestnania a v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine

a na strane druhej návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietne a uvedené konanie matky
neberie do úvahy. Ďalej súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatuje, že matka maloletého
nemá možnosť od 01.10.2013 sa zamestnať, nakoľko je poberateľom príspevku na zaopatrovanie inej
osoby, pričom zároveň ale uvádza, že nie je vylúčené, že má matka menšie príležitostné príjmy z
brigád, na základe čoho konštatuje, že možno usudzovať, že príjem matky sa stále pohybuje okolo

300,- eur mesačne. Uvedené tvrdenia však nie sú nijakým spôsobom podložené a sú to len dohady
súdu. Osoba, ktorá opatruje inú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím môže vykonávať zamestnanie
a zároveň mať nárok na opatrovateľský príspevok ak jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie
je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. Na základe uvedeného je otec maloletého toho
názoru,žematkasamôžezamestnať,nakoľkozozákonanevyplývažiadneobmedzeniesúdupoberania

opatrovateľského príspevku so zamestnaním, pričom z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by matka
nemala možnosť zamestnať sa z dôvodu starostlivosti o svoju matku tak ako to uvádza súd vo svojom
odôvodnení. Ďalej súd prvého stupňa neoprávnene konštatuje, že je najprv potrebné posúdiť dôvody
na zvýšenie výživného u starších detí a to u matkiných dcér, na ktoré matka platí výživné vo výške
40,- eur mesačne na každú, až následne je potrebné uvažovať, či sú dôvody na zvýšenie výživného u

maloletého, nakoľko uvedené nie je predmetom tohto konania. K takémuto konštatovaniu, že obe matky
najstaršie dcéry majú vyššie výdavky ako mal. F., neboli vykonané žiadne dôkazy a to tvrdenie je len
nepodložená domnienka súdu. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že súd prvého stupňa
nesprávne zistil schopnosti a možnosti odporcu prispievať na výživu a výchovu maloletého, keď vôbec
v konaní ani nevypočul matku maloletého ak účastníka konania.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletého, v ktorom uviedla, že vzhľadom na
svoju finančnú situáciu nemôže platiť na syna F. vyššie výživné. Uviedla, že nikde nepracuje okrem
opatrovania. Uviedla, že má priateľa, ktorý jej pomáha aj po finančnej stránke a keby on jej takýmto
spôsobom nevypomáhal, tak by si ozaj nemohla nič kúpiť, keď má toho času aj zdravotné problémy a
berie lieky, ktoré ju mesačne stoja do 10,- eur. V prípade, ak by sa zamestnala na dohodu tak je sama

ochotná platiť na výživu maloletého syna vyššou sumou.

K odvolaniu otca maloletého zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa v celom
rozsahupridržiavasvojichvyjadrenínapojednávanídňa28.04.2014aodporúčanávrhuotcanazvýšenie
výživného vyhovieť.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§

214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v celom rozsahu,
pričom nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie otca maloletého je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5P/15/2014 je návrh otca na zvýšenie
výživného na mal. F. zo sumy 50,- eur na sumu 100,- eur mesačne a to od podania návrhu t.j. od

28.08.2012.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh otca na zvýšenie výživného zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre

vyhlásenie rozsudku, pričom z obsahu napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť, akými úvahami sa súd
pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie a prečo nevykonal ďalšie dôkazy.

Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie a

dokazovanie, ktoré aj vykonal, dostatočne nevyhodnotil, a teda dostatočne nezistil pomery na strane

matky maloletého. Súd nezisťoval komplexné majetkové a zárobkové pomery matky, súd sa bližšie
nezaoberal ich životným štandardom, nezisťoval rozsah potrebnej starostlivosti matky maloletého o
opatrovanú osobu a s tým súvisiacu možnosť matky sa zamestnať.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania
realizácia procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať

pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu
súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup
súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov
sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku

36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto
princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i
povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O. s. p.), a to spôsobom zakotveným v
ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V

prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo
z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať
takého rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako
aj článkom 46 Ústavy SR.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim

z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., pretože z odvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré
skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal ďalšie dôkazy, a teda napadnutým rozsudkom došlo
k porušeniu práva účastníkov na riadny proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri
napadnutírozsudkuodvolanímprávevzhľadomnaabsenciudôvodovrozhodnutia.Užlenztohtodôvodu

bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia bežného a zročného výživného
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie

dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -

okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z vyššie citovaných ustanovení

zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a

závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o
seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné
výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady.
Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu

a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a
spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.
Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho

možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti

iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/133/2010
zo dňa 21.09.2010 bolo manželstvo rodičov maloletého F. rozvedené s tým, že mal. F. bol na čas po
rozvode zverený do otcovej osobnej starostlivosti a matka maloletého bola zviazaná platiť na jeho výživu
mesačne sumu 50,- eur a súd upravil aj styk matky s maloletým. V čase tohto ostatného rozhodnutia bol
otec zamestnaný v spol. N. B. ako operátor s priemerným čistým ročným príjmom v roku 2009 vo výške

6.064,- eur t.j. mesačne 505,30 eur. Matka maloletého sa 24.08.2010 vrátila z výkonu trestu odňatia
slobody za trestný čin úverového podvodu. Matka má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti a to na mal.
W. V. nar. XX.XX.XXXX a Z. V. nar. XX.XX.XXXX, na ktoré mala určenú vyživovaciu povinnosť spolu na
obec vo výške 43,16 eur. V súčasnosti je otec od 15.07.2006 naďalej zamestnaný v spol. O. B., kde v
roku 2011 dosiahol čistú ročnú mzdu vo výške 9.016,- eur t.j. mesačne vo výške 751,30 eur, v roku 2012

dosiahol čistú ročnú mzdu vo výške 8.090,10 eur t.j. mesačne 674,17 eur a v roku 2013 dosiahol čistú
ročnú mzdu vo výške 9.000,18 eur t.j. mesačne vo výške 750,- eur. Na maloletého poberá prídavky vo
výške 23,52 eur. Lustráciou zamestnávateľov matky a následným dopytom u týchto zamestnávateľov
bolo zistené, že v čase od 18.10.2011 do 31.10.2011 pracovala u L. U., P., následne od 02.11.2011
do 03.12.2011 bola zamestnaná cez Picasso, s.r.o. - personálnu agentúru MAX, Trnovec nad Váhom,

následne cez rovnakú agentúru bola zamestnaná od 07.12.2011 do 31.12.2011, potom bola zamestnanávo firme Z. Z., s.r.o. P. od 23.04.2012 do 10.05.2012 ako tkáčka a pracovný pomer bol ukončený v
skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, pričom počas tohto pracovného pomeru mala čistý príjem
242,34 eur. Dňa 28.06.2012 uzavrela dohodu o vykonaní práce s Reštauráciou N. u E. G., Y., ale nič

neodpracovala, ani si neprišla pre ukončenie dohody. Potom od 01.08. 2012 do 21.09.2012 pracovala
ako pomocná sila v kuchyni v F. P., a.s., pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany
matky, ktorá ako dôvod uviedla, že má inú prácu. Za uvedené dva mesiace dosiahla čistú priemernú
mesačnú mzdu 292,91 eur. Od 15.11.2013 do 20.11.2015 pracovala vo firme T., s.r.o. ako skladová
robotníčka na skrátený úväzok 10 hodín za týždeň po 2,98 eur/hodinu. Pracovný pomer bol ukončený

v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny Piešťany zo
dňa 08.01.2014 jej bol s účinnosťou od 01.10.2013 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 203,92 eur. Maloletý F. v súčasnosti je žiakom X.roč. základnej
školy, je zdravý, prekonal len bežné choroby a platenú mimoškolskú činnosť nemá.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne, pretože
prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu,

nakoľko nedostatočne zistil životnú úroveň matky dieťaťa, jej majetkové pomery ako aj schopnosti a
možnosti sa zamestnať.

Pri zisťovaní majetkových pomerov matky súd prvého stupňa nemal zabezpečené potrebné dôkazy na
ich preukázanie, a to najmä samotným výsluchom matky maloletého, z ktorej výpovede je potrebné
zistiť kde a s kým žije v spoločnej domácnosti, akým spôsobom zabezpečuje starostlivosť osoby ktorú

opatruje, či táto osoba potrebuje celodennú starostlivosť (túto skutočnosť je potrebné zistiť taktiež
dopytom na jej ošetrujúceho lekára), či bola potrebná celodenná starostlivosť aj do 1.10.2013 a či ju
zabezpečovala matka maloletého. V prípade ak táto starostlivosť o opatrovanú osobu nie je celodenná,
je potrebné zistiť, z akého dôvodu sa matka maloletého nezamestná a nepracuje napr. aj brigádnicky.
Je potrebné zo strany súdu prvého stupňa sa vysporiadať s tvrdením otca, že opatrovaná osoba je už

dlhodobo na invalidnom vozíku a jej zdravotný stav si nevyžaduje celodennú starostlivosť, a preto matka
má možnosť sa zamestnať a získať tak príjem, z ktorého môže platiť vyššie výživné na maloletého F..

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade návrhu otca na zvýšenie výživného je potrebné
dôsledne skúmať zmenu pomerov v zmysle vyššie cit. ustanovení Zákona o rodine, keď zmenou
pomerov odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti musí byť podstatná zmena okolností v čase

rozhodovania o zmene v porovnaní s časom rozhodným pri predchádzajúcom rozhodnutí. K záveru
o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania a v
čase rozhodovania o zmene a to v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a
ich komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané
predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu (od kedy a v akej výške). V

tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd prvého nemôže určiť zvýšenie vyživovacej povinnosti
dňom právoplatnosti svojho rozhodnutia, pretože takéto určenie zmeny pomerov nezodpovedá ust. § 78
Zákona o rodine, keďže takýto deň nastane až v budúcnosti a v prípade zmeny pomerov odôvodňujúcej
zmenuvýživnéhotátoužmuselanastaťvminulostiamuselabyťzostranysúduzistenáaajzdôvodnená.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie

citovaným zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd
sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené
pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen
neúplným, ale i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá

argumentácia prvostupňového súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah
pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že nie je dôvodné zvýšiť
výživné na mal. F., keď súd prvého stupňa sám uviedol, že od ostatného rozhodnutia súdu v roku 2010
náklady na výživu maloletého podstatne vzrástli a to najmä nástupom maloletého na základnú školu a
taktiež súd prvého stupňa konštatoval nezodpovedný prístup matky k získavaniu a udržaniu si príjmov,s poukazom na skutočnosť, že matka posledné roky často striedala zamestnania a pracovala len krátku
dobu.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa týmto spôsobom nepostupoval, došlo z jeho strany k

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a z tohto dôvodu k nevykonaniu všetkých dôkazov potrebných
na riadne zistenie skutkového stavu (§ 120 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného, doplní dokazovanie v

naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.