Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010212
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713010212.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2014, v
trestnej veci obžalovanej W. I. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.
zn. 5 T 58/13 zo dňa 03.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej W. I.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovanú W. I. za vinnú zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v spojení s ust.
§ 138 písm. b/ a písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

- po odchode manžela V. I., nar. XX.X.XXXX zo spoločnej domácnosti v roku 2006 v byte č. XXX na 6.

poschodí v B. na Ul. P.-T. č. XXXX/XX bila, kopala, ponižovala, vyhrážala sa, bezdôvodne odopierala
stravu a citovo vydierala svoje deti tak, že:

- O. I. (teraz O. F. B.), nar. XX.XX.XXXX od presne nezisteného mesiaca roku 2006 do mája 2011 každý
deň vulgárne nadávala, taktiež ju bila, udierala po tvári, kopala do brucha, ťahala ju za vlasy, občas ju
bila remeňom po chrbte a zadnej časti tela, čím jej spôsobovala modriny, pričom v novembri 2010 došlo
k zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktoré vyústilo do astmatického záchvatu, v presne nezistenom čase
počas víkendov počas uvedeného obdobia, keď otec prišiel k nim na návštevu, zakazovala jej sa s ním

rozprávať a objať ho, s tým, že ak to nedodrží, bude mať problém,

- maloletú W. N., nar. XX.XX.XXXX v dobe od presne nezisteného mesiaca roku 2006 do augusta 2011
ju zvykla chytať za vlasy a trhať nimi tak, že jej v rukách zostali chumáče vlasov, čím jej spôsobovala
vypadávanievlasov,taktiežjuzvyklarukamisácaťdoskrine,doktorejvdôsledkutohonarazila,jedenkrát
ju kvôli strate okuliarov fyzicky napadla tak, že ju opakovane udierala po tvári, až sa jej z nosa spustila
krv, pričom prestala, až keď maloletá W. N. uviedla, že okuliare vzala ona, taktiež jej zvykla vulgárne

nadávať, v presne nezistenom čase pred príchodom otca na návštevu, zakazovala sa jej s ním rozprávať
a objať ho, a keď to nerešpektovala, obvinená nadávala a kričala, a keď jej povedala v lete roku 2011,
že chce od nej odísť natrvalo k otcovi, reagovala tak, že ak sa tak stane, užije tabletky,

- maloletej W. N., nar. XX.XX.XXXX od presne nezisteného mesiaca roku 2010 do augusta 2011, každý
druhý deň vulgárne nadávala, často ju bila po tvári, čím jej spôsobovala modriny, v presne nezistenom
čase počas uvedeného obdobia, keď prišiel otec na návštevu, zakazovala jej sa s ním objať, v lete roku

2011 sa jej vyhrážala, že ak pôjde na letnú dovolenku k otcovi, užije tabletky a zabije sa,- mal. Y. N., nar. XX.XX.XXXX v dobe od presne nezisteného mesiaca roku 2007 do augusta 2011, v
presne nezistených intervaloch bezdôvodne udierala po tvári, kričala a bila po zadnej časti tela, pretože
sa pocikala alebo pokakala, pričom v presne nezistenom mesiaci a roku vo vyššie uvedenom období ju

hodila o roh skrine, čím jej spôsobila modriny na nezistenej časti tela,

pričom v uvedenom období deťom O. I., mal. W. N. a mal. W. N. obmedzovala stravu z dôvodu
nezabezpečenia dostatočného množstva a druhu potrebných potravín, nakoľko finančné prostriedky,
ktoré mala k dispozícii použila na nákup oblečenia pre seba, taktiež dekorácií do bytu, ktoré neboli
potrebné.

Za to jej podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36

písm. j/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, výkon ktorého jej podľa § 51 ods.
1, ods. 2 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú 5 (piatich) rokov, počas
ktorej jej uložil probačný dohľad nad jej správaním.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/, písm. i/ Tr. zák. jej uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému programu a povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie obžalovaná. V písomných
dôvodoch svojho odvolania namietala, že práve otec maloletých detí V. I. ju týra, psychicky fyzicky a
ekonomický ničí, pretože ju vyhadzuje z bytu, neskoro jej platí výživné, nakupuje frajerkám drahé dary

a to aj z prídavkov na detí a bonusov im určených, no deťom oblečenie nekúpi, čím deti okráda, bil a
kopal ju aj v tehotnosti, mal už sedem frajeriek, má dve nemanželské deti. Tvrdila, že pokiaľ krajský súd
ponechá podmienečný trest v platnosti, otec detí bude vyvolávať konflikty, bude písať podania na súdy,
aby podmienku nesplnila. Poukázala na to, že otec detí napriek tomu, že maloletá Y. je v ich striedavej
starostlivosti, jej dieťa po rozvode neodovzdal po dobu štyroch mesiacov, napriek tomu, že maloleté

dieťa túži byť s ňou, teda s matkou, čo potvrdila aj psychologička B., ktorej správu pripojila k odvolaniu,
a z ktorej podľa jej názoru vyplynulo, že striedavá starostlivosť nie je v tomto prípade vhodná, pretože
otec sa o deti nestará. Tvrdila, že deti, a to Y. a M. sa otca boja, M. až tak, že má srdcové arytmie, o
čom predložila doklad, syn W. jej povedal, že otec jej chce zobrať všetky deti, aby sa ocitla bez peňazí,
tvrdila, že O., W. a W. k otcovi nechceli ísť, otca nenávideli, teraz klamú, deti nikdy nemali modriny,

remeň nepoužívala, remeňom deti bil otec, na deti len zvyšovala hlas, keď ju nepočúvali, W. a O. k nej
nemajú úctu, v iných domácnostiach by určite absolvovali polepšovňu, to však neurobila, pretože im
nechcela spôsobiť hanbu, stravu im dávala, vrátane mlieka a jogurtov, pokiaľ O. chcela značkové rifle,
to si nemohli dovoliť, deti však mali oblečenia dosť, čo zistila aj znalkyňa L.. Deti však pravdu nepovedia,
pretože otec im dáva vreckové, pritom uňho na stavbe musia drieť, jej pomáhala len W., aj to len preto,

že mala rizikové tehotenstvo. Namietala, že schizoidnú poruchu osobnosti nemá, má dosť známych,
samotu nevyhľadáva, pomáha aj iný ľuďom, pokiaľ znalkyňa zistila, že potláča agresivitu došlo k tomu
len preto, pretože počas vyšetrenia mala pred očami, ako ju týra otec detí, ktorý je tichý tyran, ona a
deti sa ho boja, vyhráža sa jej zabitím, čo vedia aj kurátorky aj policajti, no nič nerobia, všetko ututlajú.
V podstate z týchto dôvodov navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a ju spod obžaloby

oslobodil.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenieskutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods.
12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne

preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho obžalovaná spáchala, a to
aj napriek tomu, že obžalovaná spáchanie skutku v celom rozsahu poprela, v zásade považujúc celé
svoje trestné stíhanie vykonštruované otcom detí za pomoci sociálnych kurátoriek, policajtov a taktiež
aj znalcov, ktorých v prípravnom konaní namietala.

Zo spáchania skutku, tak ako ho ustálil súd prvého stupňa, je však obžalovaná usvedčovaná najmä
obsahom svedeckých výpovedí poškodených O. F. B. (rod. I.), W. I., W. I. a V. I. ml., v súlade s ktorými

vyznieva výpoveď V. I. st. a závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie
a z odboru psychológie.

Poškodená O. F. B. (rod. I.) tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že k
zhoršeniu správania sa obžalovanej k ním (deťom) došlo v roku 2006, kedy otec odišiel z ich spoločnej
domácnosti, obžalovaná im (deťom) vyčítala, že otec odišiel kvôli ním, že ich je tak veľa, dennodenne

im vulgárne nadávala, bila ich, a to aj remeňom, ju kopala do brucha, ťahala za vlasy, hádzala do skrine,
do skrine hádzala aj sestry W. a W., za vlasy ťahala aj sestru W., a to až tak, že jej vytrhávala chumáče
vlasov, preto aj W. začali vypadávať vlasy, pri stretnutiach s otcom im zakazovala otca objímať, rozprávať
sa s ním, pokiaľ tento zákaz porušila, obžalovaná ju „prefackala“, snažila sa ich presviedčať, že otec je
zlý, zo školy museli chodiť rovno domov, nesmeli mať kamarátov, zakazovala im o pomeroch v rodine

rozprávať, po odchode brata V. ich obžalovaná začala citovo vydierať, že ju nemôžu nechať samu,
pretože sa môže rovno zabiť, skočí z okna alebo si niečo spraví, preto ona k otcovi už ani nechodila,
napriek tomu k nemu chodili sestry W. a W., ktoré ale potom po návrate obžalovaná vypočúvala museli jej
o všetkom porozprávať, od roku 2010 sa všetko ešte zhoršilo, obžalovaná sa „vytočila“ aj pre maličkosti,
bola agresívnejšia, do školy chodili s plačom, zo školy sa báli prísť domov, nikomu ale o tom nepovedali,

pretože im to bolo zakázané, navyše obžalovaná pôsobila presvedčivo, správala sa ako vzorná matka,
ona (svedkyňa) kvôli tomu mala zdravotné problémy, astmatické záchvaty, kvôli čomu chodila aj k
psychologičke, tej povedala, že problémy má preto, že jej chýba otec, čo nebola pravda a povedala
to len preto, lebo to od nej požadovala obžalovaná, citovo ju vydierala, že ak povie pravdu, vezmú jej
deti a ona sa zabije, taktiež mala nočné mory, preto aj od matky v máji 2011 odišla, na raňajky mávali

stále chlieb s maslom, nevarila im, nekupovala im ovocie a zeleninu, za peniaze, ktoré mala, nakupovala
sebe oblečenie a dekorácie do bytu, aj keď ich nepotrebovali, oni (deti) nosili obnosené šatstvo po iných
ľuďoch, ktorí im ho dávali, obžalovaná im nevenovala lásku, modriny si skrývala dlhším oblečením, aby
to nikto nevidel, v čase, keď mali modriny, nechodili ani k lekárke, aby ich nevidela, obžalovaná začala
tvrdiť, že otec ju bil počas tehotenstva, čo ona nikdy nevidela a myslí si, že to nevidel ani nikto iný zo

súrodencov, podľa jej názoru si to mama len vymýšľala, bola svedkom toho, ako obžalovaná počas
hádky provokovala otca, dala mu facku a bolo vidieť, že chce, aby jej to vrátil, no on sa držal, iba raz
stratil trpezlivosť, keď mu dala asi štyri facky, vtedy jej to vrátil, raz potom, čo už odišla od matky, ju
matka požiadala, aby jej postrážila deti, čo aj urobila, následne ju začala obviňovať, že jej ukradla veci
zo skrine, čím zneužila jej ochotu. Meno si zmenila z dôvodu, že chce zabudnúť na to, čo prežila, nechce

mať s obžalovanou spoločné priezvisko, matku nenavštevuje ani v súčasnosti, nekontaktuje sa s ňou,
necíti k nej nenávisť, ale ani lásku. Vo vyjadrení k podanému odvolaniu ešte uviedla, že obžalovaná
naozaj remeň až tak často nepoužívala, častejšie používala varešku, s polepšovňou a sirotincom sa
im vyhrážala neustále, pritom ako dieťa nerozumela, čo také strašné urobila, že by si toto zaslúžila, s
obžalovanou nejednala s neúctou, ale obžalovaná nebola ochotná si ani vypočuť, nie to ešte pochopiť

iný ako vlastný názor, vreckové im otec dával ako odmenu za ich snahu, nie je pravdou, že by u otca
pracovali viac ako u obžalovanej, otec rešpektoval, pokiaľ mala povinnosti v škole, pomáhala najmä cez
víkendy, obžalovanú nezaujímalo, že mala školské, či iné povinnosti, takúto argumentáciu považovala
len za výhovorku, skutočnosť, že musela doma pomáhať nepovažuje za týranie, ale obžalovaná im
mohladaťaspoňtrochuvoľnosti,abysamohlistretávaťsospolužiakmiakamarátmi,značkovévecinikdy

nenosila, pokiaľ jej ich niekto nepodaroval a nenosí ich ani teraz, čo sa sama živí, odvolanie obžalovanej
sa jej čítalo ťažko, bola sklamaná z toho, že obžalovaná nepochopila, že sa jej snažia len pomôcť, nikto
z nich nechce, aby skončila vo väzení, ale aby pochopila, že niekedy dávno, pred siedmimi rokmi, keď
ich otec opustil, tak ona opustila svoj život, ich a dovolila, aby hnev ovládol jej život a z toho vzniklivšetky problémy, ona (svedkyňa) si len želá, aby súrodenci mali možnosť vyrastať v harmónii, aby nikto
z nich nemusel prežívať noci plné strachu a bolesti, ktoré sú ťažkou spomienkou na jej minulosť, súhlasí
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože ním obžalovaná dostala novú šancu začať žiť nový život,

pokiaľ bude spĺňať podmienky stanovené súdom, aj keď to možno nebude tak, ako si to predstavovala,
jej súrodenci si zaslúžia pokojné detstvo.

Poškodená W. I. uviedla, že obžalovaná ju už dávnejšie zvykla chytať za vlasy, trhať nimi tak, že jej
vlasy ostávali v ruke, napriek tomu, že nič zlé nerobila, v dôsledku toho jej potom začali vypadávať vlasy,
obžalovaná ich (deti) zvykla strkať do skrine tak, že do nej narazili, to robila jej, raz to videla aj u O., už

si nie je istá, či to robila aj W., ona si na to už pre odstup času presne nepamätá, navyše nechce na to
myslieť a chce na to zabudnúť, útoky na svojich súrodencov prestala vnímať, zapamätala si najmä útoky
týkajúce sa jej osoby, obžalovaná ju raz fackala po tvári až kým jej nezačala tiecť krv z nosa, pretože si
myslela, že stratila O. okuliare, vybíjala si na nich (deťoch) zlosť, pretože otec sa chcel s ňou rozviesť,
vulgárne im nadávala, zakazovala im objímať a bozkávať otca, ak to napriek tomu urobili, nadávala im a
kričala na nich, ak s W. boli cez víkend u otca, po návrate ich vypočúvala, vypytovala sa na otca a jeho

vtedajšiu frajerku, keď jej povedali, že chcú od nej odísť povedala, že poje tabletky a že jej je jedno, čo
bude s malými súrodencami, pokiaľ sa Y. pocikala obžalovaná na ňu kričala, sem tam jej dala po zadku,
o malých súrodencov sa obžalovaná starala, ale taktiež jej pomáhali, keď obžalovaná dostala peniaze,
nakúpila aj mlieko a jogurty, každý dostal po jednom, neskôr už len tí najmenší, pokiaľ by si nekupovala
oblečenie, ktoré nepotrebovala, napríklad rovnaké tričko v štyroch farbách, pritom deti nosili oblečenie

po iných ľuďoch, mohli sa najesť lepšie počas celého mesiaca, nikdy nebola svedkom toho, aby otec bil
obžalovanú a nikdy nebil ani deti, podľa jej názoru toho ani nebol schopný.

Poškodená W. I. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaná na Y. strašne kričala, napríklad, keď sa
pokakala, hoci za to nemohla, potom kričala na nich (ostatné deti), že sú nezodpovedné, keďže ju nedali
na záchod, raz v zúrivosti Y. hodila do skrine, v dôsledku čoho mala potom modrinu, bila ju po zadku, po

tvári, keď sa O. okuliare našli v W. batohu, obžalovaná zbila W. do krvi, ju (svedkyňu) často obžalovaná
bila po tvári, často na nich hrešila, vulgárne im nadávala, kričala po nich, ona a W. mali modriny, no najmä
v minulosti, raz ich s W. a asi aj Y. v daždi poslala von, pretože sa „naštvala“, v podstate sa „niečo stalo
každý deň“, obžalovaná im vravela, že otec odišiel od nich, pretože ich je tak veľa a robia hluk, vravela
im, že nemajú otca objímať, pretože ani ju neobjíma, tvrdila, že otec ju (svedkyňu) nemá rád, chce si ju

len získať, prestali k nemu chodiť, lebo im povedala, že tak nemajú robiť, keď chceli ísť k otcovi na letnú
dovolenku, povedala im, že poje tabletky a zabije sa, keď boli uňho na návšteve, potom ich vypočúvala
aj do jedenástej v noci, čo má otec v chladničke, čo tam jedia, či môžu jesť jogurty, ako sa správa k
svoje priateľke, či ju bozkáva, doma mali väčšinou mali chlieb s maslom, mlieko nemohli piť, lebo to bolo
určené len pre malé deti, niekedy mali jogurty, ale tie boli určené pre malé deti a obžalovanú, obžalovaná

chodila možno každú sobotu na nákupy, nakupovala hlavne pre seba, aby sa zapáčila otcovi, jej, O. a
W. rozprávala, čo majú povedať, keď prídu kurátorky, že o nej majú rozprávať dobré veci a o otcovi zlé,
napríklad, že ju bil, že sa o nich nestaral, čo nebola pravda.

Svedok V. I. ml. uviedol, že obžalovaná často na nich kričala, vyhrážala sa bitkou preto, že mala zlú
náladu, čo sa zhoršilo potom, čo otec od nich odišiel, častejšie kričala a trestala sestry O. a W., W.

chytala za vlasy, viackrát jej vlasy vytrhla, potom mala s tým problémy, hádzala ju do skrine, raz ju zbila
varechou, jeho raz zbila remeňom, mal modriny, preto nechodil na hodiny telesnej výchovy na podklade
ospravedlnenky od obžalovanej, v neprítomnosti otca sa im obžalovaná vyhrážala, že kto pôjde s otcom,
dostane bitku, k matke necíti nenávisť, je to jeho matka, má ju rád, ale nenavštevuje ju, nekontaktuje sa
s ňou, pretože pri stretnutí s ňou sa pýtala len na otca a jeho vzťahy.

Svedok V. I. st. vypovedal, že nebol svedkom fyzických, či verbálnych útokov obžalovanej na dcéry, tieto
skutočnosti sa dozvedel až neskôr od nich, vedel akurát, že obžalovaná zbila V. tak, že mal modriny,
preto mu potom zakazovala chodiť na hodiny telesnej výchovy, obžalovaná je prudšej povahy, nemala
problém zdvihnúť naňho ruku, dať mu facku.

Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. N. O. uviedla, že u obžalovanej ide o simplexnejšiu osobnosť,

emocionálne oploštilejšiu, s nedostatočne vrelými citovými väzbami, ktorá vedome popiera sklon kagresívnemu správaniu, obžalovaná bola ovplyvňovaná problémami v manželstve, ktoré prenášala na
deti.

Zo znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria vyplynulo, že obžalovaná

netrpí žiadnou takou duševnou chorobou, ktorá by jej bránila rozpoznať protiprávnosť jej konania a
svoje konanie ovládať, čomu nebránila ani zistená schizoidná porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje
nedôverčivosťou, vzťahovačnosťou, paranoidným nastavením.

Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. G. B., ktorá vyšetrila deti Y. I., W. I., W. I., O. I., V. I. a M. I.,
zistila, že Y. I., aj napriek svojmu nízkemu veku vie pomerne reálne popísať, čo prežila, je však ešte
sugestibilná, môže ako vlastné zážitky prezentovať to, čo počula od iného, u W., W., O. a V. nezistila

sklony k vymýšľaniu, W., O. a V. majú sklony detaily „prifarbiť“, zveličiť, nie však s cieľom použiť ich
proti matke v negatívnom zmysle, ale išlo skôr o prejav krivdy vo vzťahu k matke, M. má tendenciu
preberať postoje matky, deklaruje negatívny vzťah k otcovi, ktorý sa však v projektívnych technikách
neprejavil, čo naznačuje, že dieťa bolo inštruované matkou, ako vypovedať, u všetkých detí sa prejavuje
stav úzkosti, znalkyňa u vyšetrených detí syndróm týraných osôb nezistila, avšak okrem M. ostatné deti

sú už v starostlivosti otca, čo znamená, že už neboli pod emocionálnym tlakom matky.

Na základe vyššie uvedeného ani krajský súd potom neuveril obhajobe obžalovanej spočívajúcej v
tom, že žiadneho konania, ktoré sa jej kladie za vinu sa nedopustila a ide len o vykonštruovanie
prípadu zo strany otca ich spoločných detí a ďalších už spomenutých osôb, keďže je v rozpore s vyššie
uvedenými dôkazmi, a to najmä výpoveďami poškodených, ktoré opakovane, detailne, v podstatných

rysoch zhodne, konanie obžalovanej popísali, výpoveďou svedka V. I. ml., ktorý výpovede svojich sestier
potvrdil, v súlade s ktorými vyznieva výpoveď svedka V. I. st., ktorý sklony obžalovanej k agresívnemu
správaniu, aj keď len voči sebe, potvrdil a závery znaleckého dokazovania z odboru psychológia a
odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z ktorých nevyplynuli žiadne zistenia, ktoré by zakladali
dôvod výpovediam poškodených neuveriť, keďže tendencia pod tlakom pocitu krivdy zveličiť niektoré

detaily, teda nie podstatu vypovedaného, a to nie v úmysle obžalovanej uškodiť, dôveryhodnosť
výpovedi svedkov O. a W. I. a V. I. ml. zásadným spôsobom neznižuje, navyše keď protiprávne konanie
obžalovanej v celom rozsahu potvrdila aj poškodená W. I., u ktorej ani tendencia zveličiť detaily zistená
nebola, okrem toho osobnostné črty obžalovanej jej konaniu zodpovedajú, keďže je emočne plochejšia,
bez schopnosti udržiavať vrelejšie city. Zatiaľ, čo u detí usvedčujúcich obžalovanú závažné dôvody

neuveriť ich výpovediam, s ohľadom na vyššie uvedené, zistené neboli, vykonané dokazovanie naopak
naznačuje, že obžalovanej niet dôvodu veriť. Obžalovaná tvrdila, že otec ich spoločných deti, teda
V. I. st., ju a deti bil, čo ani jedno z vypočutých detí nepotvrdilo, nanajvýš poškodená O. I. pripustila
vzájomné napádanie sa, „fackanie“ rodičov v rámci hádky po predchádzajúcej provokácii matkou,
čomu zodpovedá aj výsledok priestupkového konania vedeného Obvodným úradom v Poprade pod

sp. zn. PR:1003/2007-KD, v rámci ktorého bol otec detí uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, pretože obžalovanej spôsobil drobné zranenia, poškodená O. I. ďalej
uviedla, že obžalovaná jej kázala, aby psychologičke povedala, že zdravotné problémy ma preto, že jej
otec chýba, aj keď to pravda nebola, poškodená W. I. uviedla, že obžalovaná im kázala, aby kurátorkám
o nej rozprávali dobré veci a otcovi zlé, napríklad, že ich bije a nestará sa o nich, aj keď to pravda

nebola, snaha obžalovanej inštruovať aj maloletú M. I. vypovedať nepravdivo vyplynula aj zo znaleckého
dokazovania z odboru psychológia vykonaného znalkyňou PhDr. G. B. a v rozpore s uvedeným nie sú
ani závery, ku ktorým dospeli znalkyne MUDr. G. L., ktorej vyšetrenia sa obžalovaná dovolávala a PhDr.
S. N., z ktorých tiež vyplýva, že obžalovaná negatívne ovplyvňuje deti proti otcovi (samozrejme ide o
znalecký posudok v inej veci, a preto ako znalecký posudok v prejednávanej veci použitý byť nemôže,

bol však prečítaný ako listinný dôkaz a keďže jeho závery nie sú v rozpore so závermi zistenými v
prejednávanej veci, nebol ani zistený dôvod, pre ktorý by bolo potrebné závery znaleckého dokazovania
v prejednávanej veci spochybňovať). Pokiaľ obžalovaná na podporu svojich tvrdení predložila správu z
psychologického vyšetrenia Mgr. F. G., podľa ktorej sa O. zdravotný stav výrazne zhoršil potom, čo otec
požiadal o zverenie detí do svojej starostlivosti, pričom ona byť s otcom nechce, k tomu O. vysvetlila, že

tieto skutočnosti uvádzala na požiadanie matky, nie preto, že by to bola pravda, obdobne tak obžalovaná
v podanom odvolaní uviedla, že psychologička B. uzavrela, že striedavá starostlivosť nepripadá do
úvahy, pretože otec sa o deti nestará, tvrdila, že Y. sa otca bojí, no zo správy spomínanej psychologičky,
ktorú obžalovaná priložila k odvolaniu však vyplýva, že dieťa ma pozitívny vzťah aj k otcovi, obaja rodičiavytvárajú vo svojom domácom prostredí podmienky pre jej zdravý vývin, tvrdenia obžalovanej sú teda
zjavne nepravdivé. Pokiaľ obžalovaná dôvodí, že je to práve otec detí, kto ju a deti týra a bije, k tomu je
potrebné uviesť, že násilie zo strany otca žiadne z detí, až na vzájomné napádanie sa rodičmi pri hádke,

čo za týranie nie je možné označiť, nepotvrdilo, W. výslovne uviedla, že obžalovaná ich nabádala, aby
o otcovi uvádzali nepravdivé tvrdenia, že ich bije, orgány činné v trestnom konaní v štyroch prípadoch,
ako to vyplýva z uznesení Okresného alebo Obvodného oddelenia PZ v Poprade ČVS: ORP-1012/1-
OVK-PP-2011, ČVS: ORP-357/1-OVK-PP-2012, ČVS: ORP-1152/PP-PP-2012, ČVS: ORP-1547/PP-
PP-2011 vec týkajúcu sa oznámenia, že V. I. st. sa ma vyhrážať alebo fyzicky napádať obžalovanú

alebo deti odmietli, pretože nezistili dôvod na začatie trestného stíhania. Na tomto závere nič nemení
ani skutočnosť, že obžalovaná doložila potvrdenie od lekára o modrinách a škrabancoch na svojom tele
z obdobia roka 2007, pretože tieto zodpovedajú drobným zraneniam a obdobiu, o ktorých pojednáva
vyššie spomínané priestupkové konanie, pričom drobné zranenia vzniknuté pri vzájomnom napádaní sa
manželov počas hádky bez ďalšieho za týranie len ťažko možno označiť.

Obhajoba obžalovanej, že prejednávaná trestná vec bola vykonštruovaná otcom detí za pomoci

kurátoriek, policajtov, znalcov vyznieva potom nepresvedčivo, neuveriteľne a je sama osebe nereálna.
Aj keby otec detí mohol mať dôvod obžalovanej škodiť, keďže sa s obžalovanou sporí o starostlivosť
o detí (v prejednávanej veci nebolo ale preukázané, že by tak robil), žiaden dôvod, aby obžalovanej
škodili kurátorky, policajt, znalci zistený nebol a ani žiaden konkrétny dôvod obžalovaná netvrdí. Už len
samotný dôvod, že by každý na veci nezainteresovaný subjekt, ktorý prišiel do kontaktu s obžalovanou

bol voči nej zaujatý vyznieva nereálne a nepresvedčivo.

Pokiaľ obžalovaná namietala, že Y. chce byť s ňou, čo psychologička B. v ňou podanej správe aj naozaj
potvrdila, a preto ju nemohla týrať, k tomu je potrebné uviesť, že zo znaleckého dokazovania z odboru
psychológie vyplynulo, že je bežnou stratégiou dieťaťa, ako sa vyrovnať s okolnosťami, ktoré samo
nemôže zmeniť, preberať postoje a pocity osoby, ktorá má možnosť ho ovplyvniť. Navyše obžalovaná je

trestne stíhaná vo vzťahu k Y. za obdobie od roka 2007 do augusta 2011, teda správa, že v súčasnosti
už matka vytvára pre dieťa zdravé životné prostredie nič o jej správaní sa k dieťaťu v roku 2007 až 2011
nevypovedá.

Skutočnosť, či sa maloletá M. I. bojí otca, nie je predmetom tohto konania, o tejto skutočnosti obžalovaná
síce predložila potvrdenie lekára, nejde však o objektívny lekársky nález, teda nejde o záver, čo lekár

zistil, ale ide len o anamnestické údaje, teda lekárom zaznamenané to, čo matka lekárovi povedala.

Aj keby sa preukázalo údajné tvrdenie maloletého W. I., že otec chce obžalovanej zobrať všetky deti,
v prvom rade v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázka zverenia maloletých detí do starostlivosti
jedného z rodičov nie je predmetom tohto konania, navyše snaha jedného rodiča o zverenie maloletého
dieťaťa do jeho starostlivosti, pokiaľ samozrejme neprekračuje rámec dovolený právom, pričom z

údajného tvrdenia maloletého W. nič také nevyplýva, nie je možné považovať za týranie druhého rodiča,
keďže podľa § 28 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva, teda
aj právo a rovnako tak aj povinnosť zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti.

Pokiaľ obžalovaná namietala, že nemá schizoidnú poruchu, k tomu je potrebné uviesť, že krajský súd
dôvody, pre ktoré by nemal akceptovať znalecké závery v tomto smere nezistil, navyše v prejednávanej

veci nie je podstatné, či takouto poruchou obžalovaná trpí alebo nie, keď ani takáto porucha jej nebránila
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a jej konanie ovládať. K jej námietkam, že agresivitu nepotláča,
ale pri testoch myslela na to ako bola otcom detí bitá, je potrebné uviesť, že nijakým spôsobom, ako to
už bolo vyššie opakovane uvedené, nebolo násilie zo strany otca detí, okrem vzájomného napádania sa
počas hádok, zistené, nebolo zistené, že by otec detí obžalovanú bil, týral, to naopak obžalovaná detí

navádzala, aby o otcovi takéto nepravdivé údaje uvádzali, a preto v žiadnom prípade toto nemohol byť
dôvod, pre ktorý by pri psychologických testoch bolo zistené, že obžalovaná sklony k agresivite vedome
potláča.

Je pravdou, že ani učitelia (O. Z., O. N., L. Q.) a ani ošetrujúca lekárka detí MUDr. M. Z. si na deťoch
znaky fyzického a ani psychického násilia nevšimli, k tomu je potrebné už len zhrnúť, že z výpovedeO. I. vyplýva, že o pomeroch v rodine deti nikomu nehovorili, pretože im to matka zakazovala, O.
nosila dlhšie oblečenie, aby nebolo vidno modriny, k lekárke vtedy nechodila, V. obžalovaná vystavila
ospravedlnenkunatelesnúvýchovu,W.uviedla,žeobžalovanáimkázalaonejhovoriťlendobre,pretoje

len samozrejme, že vyššie spomenuté osoby učitelia a lekárka si týranie z jej strany na deťoch nevšimli.

Aj keď znalkyňa z odboru psychológie u detí syndróm týraných osôb nezistila, k tomu je potrebné uviesť,
že takýto záver pre posúdenie konania obžalovanej ako týrania, nie je potrebný a trestný zákon na takéto
zistenie pre posúdenie konania páchateľa takéhoto trestného činu ako týrania nevyžaduje. Týraním,
podľa ustálenej súdnej praxe, je potrebné rozumieť také konanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje určitým

stupňom hrubosti, bezohľadnosti a dlhším trvaním, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Pociťovanie prejavov správania sa inej osoby ako ťažké príkorie je bezpochyby kategóriou subjektívnou,
pre záver však, že o takého prežívanie, resp. vnímanie správania sa inej osoby ide, sa táto subjektívna
kategória musí prejaviť aj navonok. V žiadnom prípade však, ako to už bolo vyššie uvedené to nemusí
byť konštatovanie syndrómu týranej osoby. Zo záverov znaleckého dokazovania z odboru psychológia
vyplýva, že deti v nadväznosti na konanie matky pociťujú stavy úzkosti, O., W. a W. sa odmietajú s

matkou stretávať, O. si zmenila meno, lebo ho nechce mať rovnaké ako jej matka, V. síce deklaruje, že
matku má rád, no odmieta sa s ňou stretávať. Takéto prejavy, podľa názoru krajského súdu, možno v
tomto konkrétnom prípade považovať za prejav toho, že poškodené deti vnímali (pociťovali) správanie
sa obžalovanej ako ťažké príkorie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, prvostupňový súd skutkový stav, aj podľa názoru krajského súdu,

ustálil správne. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu ustáleného skutku, súd prvého stupňa dospel k
správnemu záveru, že konanie obžalovanej, ktorá týrala blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické
utrpenie, a to bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, citovým vydieraním,
bezdôvodným odopieraním stravy, pričom tak konala po dlhší čas a voči viacerým osobám je potrebné
posúdiť ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2

písm. d/ Tr. zák. v spojení s ust. § 138 písm. b/ a písm. j/ Tr. zák..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiska
ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a

možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to na ochranu
spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a na to, aby uložený trest súčasne iných odradil od
páchania trestných činov vyjadrujúc tým morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V mieste trvalého bydliska je obžalovaná hodnotená len všeobecne. Z odpisu registra trestov plynie, že

obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná, teda poľahčovalo jej, že pred spáchaním trestného činu
viedla riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Ani krajský súd žiadne priťažujúce okolnosti vyplývajúce z ust.
§ 37 Tr. por. nezistil, čo znamená, že u obžalovanej prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi,
a preto bolo potrebné zákonom stanovenú trestnú sadzbu vyplývajúcu z ust. § 208 ods. 2 Tr. zák. v
rozmedzí od siedmich do pätnástich rokov postupom podľa § 38 ods. 3 a ods. 8 Tr. zák. upraviť a

znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou, t.j.
na dvanásť rokov a štyri mesiace.

Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že by potrestanie obžalovanej v rámci tejto zákonnej trestnej
sadzby bolo pre obžalovanú neprimerane prísne, keďže na jej strane vzhliadol okolnosti pre mimoriadne
zníženie trestu prameniace, v kontexte celého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, zo skutočnosti,

že obžalovaná sa naďalej stará o tri maloletí deti, čím by potrestanie v rámci zákonom stanovenej
trestnej sadzby pociťovala prísnejšie ako iní páchatelia, štátne orgány zanedbali starostlivosť, respektíve
kurátorsky dohľad o mnohopočetnú rodinu a len nešpecifikovaná náhoda viedla k odhaleniu trestnej
činnosti obžalovanej a nespôsobeniu ešte závažnejšieho následku na poškodených, respektíve celej
rodiny a prameniace aj zo skutočnosti, že ako manžel a otec pochybil aj otec detí V. I. st., ktorýsvojim nezodpovedným prístupom prispel k vzniku takej rodinnej situácie, ktorá obžalovanú doviedla k
spáchaniu trestného činu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trestná sadzba v rozmedzí od siedmich rokov do dvanástich

rokov a štyroch mesiacov je nepochybne prísna. V zásade celý trestný zákon s účinnosťou od
01.01.2006 výrazným spôsobom sprísnil trestné sadzby u mnohých trestných činov, a preto sa súdna
prax všeobecných súdov zákonite ustaľuje na miernejšom posudzovaní výnimočnosti okolností, ktoré
by mohli mimoriadne zníženie trestu odôvodniť.

Je potrebné naozaj skonštatovať, že starostlivosť o rodinu s deviatimi deťmi jedným rodičom, ktorý je
na materskej, či rodičovskej dovolenke nie je jednoduchá zvlášť za situácie, keď druhý partner rodinu

opustí, nájde si inú známosť a s tou splodí ďalšie dieťa napriek tomu, že si je vedomý svojich záväzkov
voči pôvodnej rodine, čo mohlo nepochybne aj v prejednávanej veci prispieť k zlyhaniu obžalovanej a aj
keď tieto skutočnosti obžalovanú trestnej zodpovednosti za jej konanie z už vyššie uvedených dôvodov
nijakým spôsobom nezbavujú, každopádne vo svetle vyššie uvedeného je možné ich v prejednávanej
veci posúdiť ako okolnosti výnimočné odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu.

Krajský súd sa však nestotožňuje so záverom, že starostlivosť o tri maloletí deti by mal byť okolnosťou
mimoriadnou, výnimočnou, ktorá by mala mimoriadne zníženie trestu odôvodňovať, ide o situáciu
relatívne bežnú a rovnako tak krajský súd nie je toho názoru, že by kurátorský dohľad zanedbal svoje
povinnosti. Poškodené deti totiž s obžalovanou spolupracovali, v jej povinnostiach jej pomáhali, o
problémoch v rodine nikde nehovorili a následky jej konania zakrývali, za takejto situácie potom len

ťažko mohli štátne orgány zlyhanie obžalovanej skôr odhaliť. Dôvodom odhalenia jej konania nebola
náhoda, ale skutočnosť, že staršie deti natoľko mentálne vyzreli, že bol spôsobilé nesprávnosť konania
obžalovanej odhaliť a aj sa s ním otcovi zveriť, ktorý následne kontaktoval príslušné štátne orgány.

To ale nič nemení na závere, že okolnosti pre mimoriadne zníženie trestu z vyššie uvedených dôvodov
plynúcich z náročnosti starostlivosti o mnohodetnú rodinu pri nezodpovednom právaní sa druhého

partnera aj krajský súd v prejednávanej veci vzhliadol a aj krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere troch rokov je trestom
na nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti primeraným. Vzhľadom na osobu obžalovanej, a to
najmä jej doterajší život pred spáchaním žalovaného trestného činu a z toho vyplývajúcu relatívne
priaznivú prognózu jej nápravy, aj krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovanej nebude

potrebný bezprostredný nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody, ale postačí aj jeho hrozba, a preto
odloženie jeho výkonu na skúšobnú dobu piatich rokov považoval za správne.

Na posilnenie účinku uloženého podmienečného trestu odňatia slobody súd prvého stupňa správne
uložil obžalovanej aj probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom

programu sociálneho výcviku alebo inému programu a povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapiialebozúčastniťsanapsychologickomporadenstve,ktoré vzhľadomnato,ženasprávanie
sa obžalovanej malo výrazný vplyv aj jej nevyrovnanie sa s rozpadom manželstva a v tej súvislosti aj s
rozpadom rodiny, by jej mohlo napomôcť vo vedení riadneho života v súlade so zákonom.

Obžalovaná si ale musí uvedomiť, že akékoľvek vybočenie z riadneho spôsobu života, či už spáchaním

iného trestného činu alebo priestupku, nedodržiavanie podmienok probačného dohľadu, nepodrobenie
sa programu sociálneho výcviku alebo inému programu, psychoterapii alebo psychologického
poradenstva môže byť dôvodom pre rozhodnutie súdu o tom, že podmienečne odložený trest odňatia
slobody vo výmere troch rokov vykoná, pritom z predloženého spisu nevyplýva, že by otec maloletých
detí mal snahu obžalovanú provokovať, že by zasielal súdu opakované bezdôvodné podania v snahe

obžalovanej uškodiť.Z doteraz uvedených dôvodov, nezistiac teda okolnosti opodstatňujúce zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozsudku, krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovanej ako nedôvodné postupom
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.