Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/676/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611200380
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611200380.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. S., Q. U. Š. Č.. XXX, 2/ T. S., Q. U. Š. Č..
XXX, proti odporcom: 1/ T.. Ľ. W., U. Okresného P. L., 2/ I.. L. Š., bytom U., Q. D. L. U. U. P. P., a.s., 3/
Ľ. T., Q. P. A. Okresného P. L., 4/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, o zaplatenie
2.287,37 eur, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 2.júna 2014,
č.k. 7C 17/2011-52, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením odmietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že podanie navrhovateľov bolo zmätočné a nebolo z neho
zjavné, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a taktiež neboli riadne označení odporcovia, a preto ich
vyzval uznesením zo dňa 01.07.2011, aby svoje podanie opravili a doplnili, zároveň ich poučil ako majú

opravu vykonať, ako aj o následkoch neodstránenia vád podania. Nakoľko navrhovatelia svoje podanie
neopravili ani nedoplnili v súlade s pokynmi uvedenými v uznesení a vady podania neodstránili ani na
informatívnom výsluchu dňa 28.08.2013, postupoval podľa § 43 ods. 2 O.s.p. a podanie navrhovateľov
odmietol, nakoľko ich podanie zostalo naďalej zmätočné, nepresné a neurčité, nebolo na jeho základe
možné zistiť, na základe akých skutočností sa navrhovatelia domáhajú svojich nárokov od odporcov,
ktorých navrhovatelia nedostatočne označili tak, že nebolo možné určiť účastníkov konania a ani výšku

peňažných súm, ktorých sa od odporcov domáhajú, a preto nebolo možné ustáliť výšku konečnej
sumy, ktorej sa od jednotlivých odporcov domáhajú. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že išlo o také vady
konania, pre ktoré nebolo možné pokračovať v konaní, nakoľko nebolo možné určiť účastníkov konania
a ani predmet sporu.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia domáhajúc sa
zaplatenia sumy 2.287,37 eur dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V podanom
odvolaní argumentovali porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania, poukazovali na korupciu,
klientelizmus, nekalé praktiky, obštrukcie a ich okrádanie podvodmi. Uviedli, že ich ukradnuté peniaze
nešli na pôžičky, ale na odmeny páchateľov, namietali rozsudok Okresného súdu Malacky, na základe,
ktorého museli bezdôvodne zaplatiť Inkasu pohľadávok Lučenec s.r.o. za II. vlnu kupónovej privatizácie,
ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý vydala JUDr. Oľga Grešová. Záverom žiadali

odškodné 35.000,- eur.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v medziach dôvodov podaného odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľov nie je dôvodné.Konanie sa začína na návrh, ktorý je procesným úkonom, ktorým sa navrhovateľ obracia na súd, aby
o jeho veci autoritatívne rozhodol. Návrh má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p.
obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. Existencia riadneho návrhu je základnou

podmienkou pre začatie občianskeho súdneho konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či návrh
spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je neúplný
alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčito
alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávny, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu
s následkom odmietnutia podania. Základnou zložkou návrhu je tzv. žalobný nárok, ktorým navrhovateľ

stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený petitom a
skutkovým odôvodnením. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou
súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe navrhovateľom tvrdeného
skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; navrhovateľ nie je povinný
uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.

Z petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako žiada, aby súd

vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne
vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní, ktoré je ovládané
dispozičnou zásadou, viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné
povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho
prekročiť,svýnimkouprípadovstanovenýchvust.§153ods.2O.s.p.Petitnávrhu jenesprávnyvtedy,ak

vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné
do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho
nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne
účinky, ktoré navrhovateľ začatím konania sledoval. Požiadavku, aby z návrhu bolo jasné, čoho sa
navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh

na znenie výroku rozsudku, zákon totiž neukladá formulovať znenie výroku rozsudku, keď jeho dikcia
uvádza, že musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Občiansky súdny poriadok totiž v
ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po formálnej stránke do najmenších podrobností
a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia; je postačujúce, ak navrhovateľ
v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu

domáha a súd je povinný formulovaný petit posudzovať z obsahového hľadiska. Navrhovateľ
uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v návrhu presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z
obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť odporcovi rozhodnutím súdu uložená
alebo spôsob určenia právneho vzťahu či práva. Pokiaľ je predmetom petitu nároku peňažné plnenie, je
potrebné uviesť výšku peňažného plnenia, na ktoré žiada odporcu zaviazať, hoci len v približnej sume.

Ak je predmetom plnenia individuálne určená vec, je potrebné ju náležite identifikovať tak, aby nebola
zameniteľná s inými vecami toho istého druhu.

Podaným návrhom zároveň navrhovateľ vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný
skutkový dej), ktoré predstavujú údaje, nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť, a preto sa ukladá navrhovateľovi uviesť v návrhu na začatie konania také skutočnosti,

ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v petite svoj nárok, a to v takom
rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom.
Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný petit
musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností, a v prípade, ak vychádza z iných, v
návrhu neuvedených okolností, a kedy preto nemožno vyvodiť, na základe čoho má súd o návrhu

rozhodnúť, je tiež petit nesprávny, i keď sám o sebe je presne, určite a zrozumiteľne
formulovaný. Nesprávnym však nie je žalobný petit, ktorému nie je možné vyhovieť, pretože nie je v
súlade s hmotným právom alebo ak navrhovateľ uviedol jeho znenie v omyle, napríklad o hmotnoprávnej
kvalifikácii uplatneného nároku.

Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha navrhovateľa zodpovednosť za voľbu návrhu, za jeho

obsah a za formuláciu petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv
a povinností, nemôže však za navrhovateľa vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku
a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby toho - ktorého návrhu v
konkrétnom prípade.V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia označili v návrhu na začatie konania ako
účastníkov konania na strane odporcov X/ T.. Ľ. W., U. Okresného P. L., X/ I.. L. Š., Q. U., Q. D. L. U.
U. P. P., J..P.., X/ Ľ. T., Q. P.R. A. Okresného P. L.. Takéto označenie odporcov menom, priezviskom,

bez uvedenia aspoň bydliska, nemožno považovať za úplné, a teda za dostatočne presné a určité tak,
aby nevznikli pochybnosti o tom, kto má vystupovať ako účastník konania na strane odporcov 1/ až 3/.
Z podaní navrhovateľov rovnako nebolo jasné zaplatenia akej sumy od ktorého z odporcov sa
domáhajú, na základe akých rozhodujúcich skutočností.

Vzhľadom na takéto nedostatočné označenie odporcov, nezrozumiteľnosti v opise v rozhodujúcich
skutočností a nejasný petit návrhu, nebolo možné považovať návrh navrhovateľov, z hľadiska jeho

zákonných náležitostí obsiahnutých v ust. § 79 ods. 1 O.s.p., za riadny.

Súd prvého stupňa venoval dostatočnú pozornosť týmto vadám podania a správne postupom podľa §
43 ods. 1 O.s.p. vyzval navrhovateľov na ich odstránenie. Odvolací súd poznamenáva, že zodpovednosť
za riadne označenie odporcov znášajú navrhovatelia, ktorí sú povinní vynaložiť všetko potrebné úsilie
na ich správne a úplné označenie a nie je povinnosťou súdu za navrhovateľov tieto údaje zisťovať ani

ich v návrhu za nich doplňovať a suplovať tak nedostatok ich aktivity v konaní, pretože takýto postup
súdu v konaní by už prekračoval zákonný rámec jeho poučovacej povinnosti danej ustanovením § 5
ods. 1 O.s.p., a v konečnom dôsledku by viedol k zvýhodneniu procesného postavenia navrhovateľov
a k porušeniu princípu rovnosti účastníkov v konaní (§ 18 O.s.p.).

Vzhľadom na to, že navrhovatelia vady svojho podania neodstránili na výzvu súdu prvého stupňa

a ani následne na informatívnom výsluchu, postupoval súd prvého stupňa správne, pokiaľ podanie
navrhovateľovpodľa§43ods.2O.s.p.odmietol,nakoľkopreuvedenévadypodanianebolomožné ďalej
v konaní pokračovať s takto neúplne označenými odporcami a nedostatočne vymedzeným predmetom
konania.

Z pohľadu uvedených záverov sa súd prvého stupňa nedopustil žiadneho procesného pochybenia, ktoré

by malo za následok odňatie možnosti navrhovateľom konať pred súdom.

Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že právo na súdnu ochranu zaručené článkom
46 ods. 1 Ústavy SR nie je absolútne, ale podlieha určitým obmedzeniam stanovených zákonom a k
jeho realizácii môže dôjsť až po splnení zákonom predpokladaných podmienok, z ktorých jednou je aj
podanie riadneho a úplného návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa teda konal tak, ako mu to

ukladá zákon, a preto nemohol porušiť základné právo navrhovateľov priznané im článkom 46 Ústavy
SR, ak navrhovatelia nesplnili jednu zo zákonných požiadaviek, ktorou sa podmieňuje vznik práva na
prístup k súdu.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa odmietol podanie
navrhovateľov po tom, čo títo na jeho výzvu neodstránili vady svojho podania, rozhodol vecne správne,

a pretože vytýkané nedostatky nimi neboli odstránené ani v podanom odvolaní, napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.