Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808202979
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5808202979.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpeného zástupcom TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Pavlovi
Kolčákovi Služby - Obchod - Doprava, s miestom podnikania Grúňanská 981, 029 44 Rabča, IČO: 33
756 465, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX

XX R. XXX, v konaní o zaplatenie 47.856,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/40/2008-484 zo dňa 10. marca 2014 vo výroku II/, ktorým súd vo
zvyšku žalobu žalobcu zamietol, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/40/2008-484 zo dňa 10. marca 2014 v napadnutom
výroku II/, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a v závislom výroku III/, podľa ktorého
o trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 8.102,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.07.2010 do zaplatenia a
taktiežúrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy4.592,31Eurod05.08.2006do10.08.2007,všetko
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II/ okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III/

vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.9.2005
žalovaný ako vodič zavinil dopravnú nehodu motorovým vozidlom Liaz ťahač, ev. č.: NO-573AJ, ktorého
bol v čase nehody držiteľom. Týmto motorovým vozidlom spôsobil škodu na motorovom vozidle s ev.
č.: STY C960, ktorého držiteľom v čase nehody bola M. Y. (ďalej len „poškodený“). V čase dopravnej
nehody nebolo na motorové vozidlo Liaz ťahač, ev. č.: NO-573AJ uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.). Z tohto dôvodu žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b)
citovanéhozákonaposkytolpoistnéplneniepoškodenémuzaškodyspôsobenéprevádzkoumotorového
vozidla z garančného fondu. Žalobca uplatnil voči žalovanému právo na náhradu poistného plnenia
v súlade s ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca si súčasne

uplatnil aj úrok z omeškania. Okresný súd po vykonanom dokazovaní aplikoval ust. § 420 ods. 1, § 427
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z., ako aj ust. § 450 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že u žalovaného ako držiteľa motorového vozidla Liaz ŠPZ: NO-573AJ
je daná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade
sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu, na vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie. Zodpovednosť
u žalovaného je daná tým, že bol stále, a teda aj v čase dopravnej nehody dňa 10.9.2005 zapísaný

ako držiteľ tohto motorového vozidla. Ako držiteľ tohto motorového vozidla mal povinnosť uzavrieť
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na totovozidlo a zároveň aj uhradiť poistné. Tým, že zo strany držiteľa tohto motorového vozidla zn. Liaz ŠPZ:
NO-573AJ, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu, resp. uhradené poistné, vznikol žalobcovi nárok na náhradu poskytnutého

plnenia v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože plnil za držiteľa vozidla Liaz
ŠPZ: NO-573AJ podľa § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona. Žalovaný bol vyzvaný na plnenie, keďže
to tak v stanovenom termíne neuskutočnil, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zmysle ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , a
to u platieb, ktoré žalobca postupne hradil poľskej poisťovni z garančného fondu.

Okresný súd poukázal na to, že v priebehu konania viacerými podaniami žalobcu pripustil zmenu petitu
žaloby, a to v závislosti od toho, ako bola poľskou kanceláriou poisťovateľov postupne uhrádzaná
poškodenému náhrada škody a súvisiace náklady s jej uplatnením, ktoré žalobca uhrádzal z garančného
fondu. Naposledy okresný súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením č.k. 2Cb/40/2008-146 zo dňa
10.02.2011, a to tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47.856,45 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.592,31 Eur od 05.08.2006 do 10.08.2007, 8,5 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 4.487,85 Eur od 11.08.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 104,45 Eur
od 12.08.2007 do zaplatenia, 10 % ročne zo sumy 6.731,13 Eur od 25.02.2009 do zaplatenia, 9,25 %
ročne zo sumy 57,43 Eur od 06.05.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 98,09 Eur od 05.10.2009 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 64 Eur od 05.10.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 8.102,24 Eur od

13.07.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 28.211,26 Eur od 20.12.2010 do zaplatenia s náhradou
trov konania“. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia
KrajskéhosúduvŽilineč.k.13Cob/186/2012-300zodňa14.11.2012,zaaplikácieust.§420ods.1,§427
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. f) zákona č. 315/1996 Z.z., § 3 ods. 1, § 2 zákona č. 381/2001
Z.z., ako aj ust. § 4 ods. 1, 2, 3 až 6, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7 veta prvá citovaného zákona, §

120 ods. 1, 3, § 132 O.s.p. skonštatoval, že v danom prípade pri posudzovaní žalobcom uplatňovaného
nároku prichádza do úvahy aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu
ako všeobecného právneho predpisu vo vzťahu k zákonu č. 381/2001 Z.z. ako špeciálneho právneho
predpisu, ktorý upravuje otázky povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. V zákone č. 381/2001 Z.z. je upravená i povinnosť kancelárie poskytnúť z poistného

garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Následne v § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je
kancelárii dané právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu
toho, čo za neho plnila. Ide tu o osobitne upravený nárok. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že vždy
sa jedná o nárok, pôvod ktorého je v prevádzke motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla - dopravného prostriedku sa posudzuje podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, v ktorých ustanoveniach je zaradené aj ust. § 427 Občianskeho zákonníka,
upravujúce zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a taktiež aj ust. §
450 Občianskeho zákonníka upravujúce zníženie náhrady škody, keď pri rozhodovaní o náhrade škody
má súd povinnosť skúmať aj to, či sú dané zákonné predpoklady na toto zníženie.

Okresný súd dospel k záveru, že u žalovaného ako držiteľa motorového vozidla Liaz ŠPZ: NO
573 AJ je daná zodpovednosť za škodu v zmysle ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako
držiteľ motorového vozidla mal povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na toto vozidlo a zároveň aj uhradiť poistné, keďže bolo

nesporne preukázané, že aj v čase dopravnej nehody, t.j. dňa 10.9.2005 bol zapísaný ako držiteľ tohto
motorového vozidla. Tým, že zo strany držiteľa tohto motorového vozidla zn. Liaz ŠPZ: NO 573 AJ,
prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu, resp. uhradené poistné, vznikol žalobcovi nárok na náhradu poskytnutého plnenia v zmysle
ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Okresný súd uviedol, že žalovaný spôsobil

inému škodu, za ktorú nesie zodpovednosť v zmysle ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
túto škodu za neho uhradil žalobca, a to v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalovaného zmluvne
poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla. Žalobca preto nahradil
poškodenému vzniknutú škodu - poskytol poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa
právnychpredpisovčlenskéhoštátu,naktoréhoúzemíbolaškodaspôsobená(Poľsko,§4ods.5zákona

č. 381/2001 Z.z.) a od žalovaného si uplatňoval takto poskytnuté plnenie ako osobitne upravený nárok.

Okresný súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania uplatnenou žalovaným, ktorý poukázal na
to, že žalobcovi začala plynúť premlčacia doba od 22.09.2005 a k premlčaniu došlo dňom 21.09.2007a ak žaloba bola doručená dňa 25.07.2008, tak podľa názoru žalovaného stalo sa tak po uplynutí
premlčacej doby. K námietke premlčania vznesenej žalovaným okresný súd poukázal na ust. § 24c
zákona č. 381/2001 Z.z., keď nárok žalobcu uplatnený v súdnom konaní okresný súd hodnotil ako

osobitne upravený nárok, pri ktorom vychádzal z trojročnej premlčacej doby, pričom v súvislosti so
zmenou žaloby, jej rozšírenia došlo k uplatneniu nároku na súd v trojročnej premlčacej dobe, a to
nasledovne: suma 138.348,- Sk (4.592,31 Eur) uhradená 25.4.2006 (č.l. 8), suma 3.146,81 Eur (104,45
Eur) uhradená 26.1.2007 (č.l. 9), žaloba bola podaná 25.7.2008, suma 202.781,78 Sk (6.731,13 Eur)
uhradená 25.9.2008 (č.l. 58), návrh na zmenu zo dňa 25.2.2009, doručený súdu 4.3.2009, suma 57,43

Eur uhradená 31.3.2009 (č.l. 84), návrh na zmenu zo dňa 6.5.2009, doručený súdu 15.5.2009, suma
98,09 Eur uhradená 12.6.2009 (č.l. 111) a suma 64 Eur uhradená 4.9.2009 (č.l. 105), návrh na zmenu zo
dňa 5.10.2009, doručený súdu 9.10.2009, suma 8.102,24 Eur uhradená 23.4.2010 (č.l. 122), návrh na
zmenu zo dňa 13.7.2010, doručený súdu 22.7.2010, suma 28.585,53 Eur uhradená 18.8.2010 (č.l. 139),
návrh na zmenu zo dňa 20.12.2010, doručený súdu 22.12.2010. S poukazom k uvedenému okresný
súd skonštatoval, že nárok žalobcu nebol premlčaný.

Okresný súd v ďalšom poukázal na ust. § 450 Občianskeho zákonníka s tým, že pri určení
výšky škody pre žalovaného, ktorá predstavuje náklady refundované žalobcom poľskej poisťovni v
rámci likvidácie poistnej udalosti - dopravnej nehody dňa 10.9.2005, prihliadol k tomu, že žalovaný
realizoval prepravu motorovým vozidlom v cudzine, na ktoré nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj, že pôvod nároku žalobcu je
v prevádzke motorového vozidla a zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
sa posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa predložených listín žalovaný
zavinil dopravnú nehodu a nepoistením motorového vozidla žalovaný jednoznačne porušil povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a privodil stav, keď žalobca oprávnene žiadal od

neho refundáciu nákladov, ktoré vyplatil cez poľskú kanceláriu poisťovateľov poškodenému. Okresný
súd zistil, že na strane žalovaného ide o osemčlennú domácnosť, ktorá sa so svojimi príjmami nachádza
na hranici takpovediac sociálneho minima a rodičia zvýšeným úsilím zabezpečujú potreby šiestich deti,
z ktorých len jedná dcéra je už plnoletá a študuje na vysokej škole, ostatné deti sú maloleté, keď
dve dcéry navštevujú strednú školu, dve deti základnú školu a najmladší vo veku päť rokov je ešte v

starostlivosti matky. Rodina nie je majetná. Hoci nedbalým konaním žalovaný privodil taký stav, ktorý
mohol za normálnych okolností byť krytý zo zákonného poistenia, bol okresný súd názoru, že uložením
povinnosti žalovanému uhradiť celú požadovanú sumu, resp. jej podstatnú časť, by v rodine žalovaného
vznikla situácia, ktorá by mala za následok celkové zhoršenie aj tak nepriaznivej sociálnej situácie na
pomerne dlhé obdobie, resp. možno povedať bankrot rodiny. Malo by to negatívny dopad nie len na

samotného žalovaného, ale aj na jeho deti. Z týchto dôvodov okresný súd považoval za primerané uložiť
žalovanému povinnosť uhradiť zo žalobcom požadovanej sumy len časť, po zohľadnení už priznanej
sumy 16.071,26 Eur s príslušným úrokom z omeškania, ktorá predstavuje sumu 8.102,24 Eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.7.2010 do zaplatenia a taktiež úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 4.592,31 Eur od 5.8.2006 do 10.8.2007. Okresný súd žalobcovi preto priznal aj

úrok z omeškania zo sumy 4.592,31 Eur, ktorú sumu okresný súd žalobcovi priznal vo výroku I/ rozsudku
zo dňa 19.3.2012, č.k. 2Cb/40/2008-323, a to bez žalobcom požadovaného úroku z omeškania, pričom
táto suma bola obsiahnutá v celkovej priznanej sume 16.071,26 Eur. Celkovo preto okresný súd priznal
žalobcovi istinu vo výške 24.173,50 Eur (16.071,26 Eur + 8.102,24 Eur) aj s príslušným požadovaným
úrokom z omeškania.

Okresný súd poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení do 31.1.2013, § 517 ods. 1
veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a žalobcovi
priznal úrok z omeškania zo sumy 8.102,24 Eur vo výške 9 % ročne od 13.7.2010 do zaplatenia a
vo výške 9 % ročne zo sumy 4.592,31 Eur od 5.8.2006 do 10.8.2007. Začiatok omeškania vyplynul z

listu žalobcu zo dňa 4.7.2006, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby plnenie sumy 4.592,31 Eur poskytol
v termíne do 4.8.2006. Následne návrhom na zmenu petitu žaloby zo dňa 5.10.2009 žalobca žiadal
pripustiťzmenupetitu,kdeúvodnúsumu4.592,31Eurponížilosumu104,46Eur,tedanasumu4.487,85
Eur s úrokom z omeškania od 11.8.2007 do zaplatenia. Pri sume 4.592,31 Eur potom žiadal len úrok 9
% ročne za obdobie od 5.8.2006 do 10.8.2007, t.j. od dátumu uvedeného vo výzve zo dňa 4.7.2006 do

zaplatenia sumy 104,46 Eur, t.j. 10.8.2007. Z dôvodu zníženia náhrady podľa ust. § 450 Občianskeho
zákonníkaokresnýsúdvozvyškužalobuzamietol,atovčastiozaplateniesumy23.682,95Eursúrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 64 Eur od 05.10.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 28.211,26
Eur od 20.12.2010 do zaplatenia. Od požadovanej sumy 28.211,26 Eur bola odpočítaná suma 4.592,31Eur, ktorú už okresný súd právoplatne priznal v rozsudku zo dňa 19.3.2012. Za aplikácie ust. § 151 ods.
3, § 155 ods. 1 O.s.p. okresný súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku, keďže v tomto konaní okresný súd využil moderačné právo podľa § 450

Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť vplýva aj na výšku trov konania.

Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobca,atoprotivýrokuII/,ktorýmokresnýsúd
vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol v spojení aj so závislým výrokom III/. Žalobca v odvolaní poukázal na
zrušujúce rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 13Cob/186/2012 v spojení aj s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia okresného súdu a s odkazom na ust. § 3 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, 7 zákona č. 381/2001
Z.z., § 450 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že svoj nárok si neuplatňuje titulom náhrady škody, keďže
v prejednávanej veci ide o osobitne upravený nárok na základe ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z.. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu, je svojou
povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone č. 381/2001
Z.z.. Žalobca má právo na náhradu plnenia od toho, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 ods. 2

písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.. Nárok žalobcu nie je do svojej právnej povahy nárokom na náhradu
škody. Ide o originálny nárok na plnenie, pričom ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. sú vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku špeciálnym právnym predpisom upravujúcim práva a povinnosti kancelárie pre
prípad plnenia z poistného garančného fondu a nároky kancelárie plynúce z takéhoto plnenia. Žalobca
nie je poškodeným, keďže mu žiadna škoda nevznikla, z dôvodu, že sa žalobou domáhal v zmysle § 24

ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. práva na náhradu toho, čo plnil poškodenému z poistného garančného
fondu titulom regresu. Vzhľadom k charakteru uplatneného práva žalobcom nebolo namieste aplikovať
ust. § 450 Občianskeho zákonníka, naviac, keď žalovaný si neplnil svoje povinnosti v zmysle zákona č.
381/2001 Z.z.. V žiadnom prípade vzhľadom k neplneniu si povinnosti žalovaným preto nemožno hovoriť
o dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Žalobca z poistného garančného fondu poskytol poškodenému

plnenie v plnom rozsahu, resp. v rozsahu, v akom bol k tomu vyzvaný poľskou kanceláriou poisťovateľov
v zmysle interných pravidiel, keď každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia akúkoľvek sumu,
ktorá bude uplatnená kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo k nehode, alebo zástupcom, ktorého
menovala pre tento účel, na ktoré okolnosti žalobca niekoľkokrát poukazoval vo svojich podaniach.
Nemožno hovoriť v danom prípade o náhrade škody, pretože takúto pohľadávku žalobca neuplatňuje,

a tým nemožno ani aplikovať ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným
nie je vzťahom poškodeného a škodcu. Nárok žalobcu vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. a nemožno
ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca v súvislosti so
svojou argumentáciou poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2011, sp. zn. 4
Cdo 284/2010, sp. zn. 2 Cdo 210/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/l76/2010,

rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo134/2009,rozhodnutieKrajskéhosúdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/173/08, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/245/2012,
z ktorých vyplýva, že v prípade vyplatenia poistného plnenia z poistného garančného fondu za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniká žalobcovi právo podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z. na náhradu toho, čo bolo plnené, t.j. že sa nejedná o nárok na náhradu škody a z tohto

dôvodu nie je možné aplikovať ani mimoriadne zmierňujúce ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Žalobca
žiadal v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zmeniť a vyhovieť žalobe, resp. v tejto výrokovej
časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca si súčasne uplatnil aj náhradu trov
konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný do momentu rozhodnutia krajským súdom písomne
nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v

napadnutých výrokoch II/, III/ zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p.
vrátil vec v zrušujúcej časti okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

Za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 205 ods. 3 O.s.p. bol v odvolacom konaní

preskúmavanýrozsudokokresnéhosúduvnapadnutomvýrokuII/,ktorýmvozvyškubolažalobažalobcu
zamietnutá,vmedziachodvolacíchdôvodovžalobcu,obsiahnutýchvpísomnepodanomodvolanízodňa
19.03.2014. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, pokiaľ na uplatnený
žalobný nárok v zmysle osobitnej zákonnej úpravy č. 381/2001 Z.z. ako lex specialis bolo aplikovanéhmotné právo, a to Občiansky zákonník lex generalis, konkrétne ust. § 450 Občianskeho zákonníka, v
ktoromzákonnomustanoveníjeriešenámoderáciaškody.Podľatvrdenížalobcunebolprotižalovanému
uplatňovaný nárok titulom náhrady škody, ale ako osobitne upravený nárok na základe ust. § 24 ods.

7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobca ďalej uviedol, že vzťah medzi ním a žalovaným, z ktorého obsahu
vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. požadovať plnenie,
t.j. náhradu toho, čo za žalovaného plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe
skutočností uvedených v tomto osobitnom zákone č. 381/2001 Z.z..

Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení sa vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Bolo nepochybné, že žalobca sa domáhal nároku na náhradu plnenia, ktoré ako subjekt povinný plniť
(z poistného garančného fondu) poskytol poškodenému na základe skutočnosti, že motorové vozidlo,
ktorým bola spôsobená škoda, nemalo v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné
poistenie pre prípad spôsobenej škody a tento nárok uplatnil žalobca voči žalovanému, ktorý bol

držiteľom tohto motorového vozidla Liaz ŠPZ: NO 573 AJ.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných

prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného

fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

Krajský súd uvádza, že vzhľadom na vyššie citovanú osobitnú právnu úpravu zákona č. 381/2001
Z.z. je postavenie žalobcu ako poskytovateľa jasne vymedzené, do ktorého postavenia ho delegovala

táto osobitná zákonná právna úprava. Táto zároveň v ust. § 24 ods. 7 prvá veta zákona č. 381/2001
Z.z. jasne vymedzila, kto je osobou povinnou nahradiť poskytnuté plnenie (z poistného garančného
fondu) a kto je osobou oprávnenou toto plnenie požadovať. Žalobca bol osobou povinnou v zmysle
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., a pokiaľ reálne poskytol plnenie za škodu, čo bolo
v súdnom konaní preukázané, nastúpilo k tomu právo zodpovedajúce v zmysle ust. § 24 ods. 7

veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z., a to požadovať proti tomu, kto zodpovedá za škodu, t.j. proti
žalovanému náhradu toho, čo za neho plnila. Žalovaný je teda nositeľom pasívnej legitimácie, pretože
podľaosobitnejprávnejúpravydanejzákonomč.381/2001Z.z.bolosoboubezpoisteniazodpovednosti,
ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaného ako držiteľa vozidla
sa týkala povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, ktorým vozidlom žalovaného bola spôsobená škoda a ktorú škodu nahradil z
poistného garančného fondu žalobca poškodenému.

Krajskýsúdvzrušujúcomuznesenísp.zn.13Cob/186/2012zodňa14.novembra2012uviedol,žepokiaľ
okresný súd aplikoval ust. § 450 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu,

tak jeho rozhodnutie, a to rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/40/2008-323 zo dňa 19.
marca 2012 vo výroku II/, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, nebolo odôvodnené
náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v rozsahu potrebnom, aby mohol vo
vyvolanom odvolacom konaní krajský súd zaujať právny názor pri aplikovaní ust. § 450 Občianskeho
zákonníka. Krajský súd ďalej vo svojom uznesení sp. zn. 13Cob/186/2012 zo dňa 14. novembra 2012

uviedol, že v odvolacom konaní môže posudzovať len tie závery a zhodnotenia, ktoré sú vyjadrené a
riadnym spôsobom odôvodnené, a preto pokiaľ pri aplikácii ust. § 450 Občianskeho zákonníka okresný
súd tieto právne závery neuviedol, nezdôvodnil, tak následne ani krajský súd nemal daný základ
pre posudzovanie už len zaujatých konštatácií okresným súdom. Krajský súd uložil okresnému súduvyhodnotiť vzťah osobitnej zákonnej úpravy č. 381/2001 Z.z. a ust. § 450 Občianskeho zákonníka v
súvislosti s uplatneným žalobným nárokom, a aby následne okresný súd svoje závery v odôvodnení
svojho rozhodnutia zhodnotil v rozsahu dostatočnom a potrebnom k ich posúdeniu krajským súdom v

prípade vyvolania odvolacieho konania.

Následne okresný súd rozsudkom č.k. 2Cb/40/2008-484 zo dňa 10. marca 2014 v súvislosti s výrokovou
časťou II/, ktorou vo zvyšku bola žaloba žalobcu zamietnutá, v odôvodnení poukázal na to, že ide
zo strany žalobcu o osobitne upravený nárok, pri ktorom je premlčacia doba trojročná. Ak pôvod

nároku žalobcu je v prevádzke motorového vozidla a zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla sa posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, v ktorých
ustanoveniach je zaradené aj ust. § 427 Občianskeho zákonníka a taktiež aj ust. § 450
Občianskeho zákonníka, tak mal za to, že je možná aplikácia ust. § 450 Občianskeho zákonníka
pri moderovaní žalobcom uplatneného nároku. S názorom okresného súdu v aplikácii ust. § 450
Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k nároku žalobcu sa nestotožnil žalobca, ktorý vyvolal odvolacie

konanie a poukázal na osobitosť požadovaného nároku, ako aj skutočnosť, že predmetom konania nie
je náhrada škody v spojení aj s rozhodovacou činnosťou iných všeobecných súdov, ktoré neakceptovali
moderáciu v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka takto uplatneného osobitného nároku.

V sporovom konaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 10.09.2005 došlo k dopravnej nehode, ktorú

spôsobil žalovaný ako držiteľ vozidla Liaz - ťahač, ev. č.: NO 573 AJ, na ktoré nebolo uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako táto
povinnosť vyplynula žalovanému ako držiteľovi vozidla z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z..
Nebolo sporné, že žalobca poskytol poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou vyššie uvedeného
motorového vozidla, za ktorú zodpovedal žalovaný ako osoba bez poistenia zodpovednosti, a to v

rozsahu plnenia uplatneného v sporovom konaní.

Krajský súd na rozdiel od okresného súdu bol názoru, že na nárok uplatnený žalobcom nie je možné
aplikovať ust. § 450 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zakotvené mimoriadne zmierňujúce právo,
ktorého význam spočíva v tom, že poškodenému súd neprizná nárok v celej výške, a to napriek tomu, že

tátoškodabolavkonanínáležitepreukázaná.Vzhľadomkcharakteruust.§450Občianskehozákonníka
jenepochybné,žetotosavzťahujenakonanieonáhraduškodyatýkasavzťahupoškodenéhoaškodcu.
V danom prípade žalobca nebol v postavení poškodeného. V zmysle zákonnej úpravy č. 381/2001 Z.z.
žalobca je v pozícii, ktorú mu priznáva táto osobitná zákonná úprava, pri ktorej sa z titulu poskytnutého
poistného plnenia žalobca dostáva do postavenia subjektu oprávneného požadovať proti tomu, v danom

prípade proti žalovanému, ktorý zodpovedá za škodu, náhradu toho, čo za neho plnila. Žalobca v zmysle
zákona č. 381/2001 Z.z. má osobitné postavenie v súvislosti s uplatňovaným nárokom, t.j. nie je v pozícii
poškodeného, keďže tým je osoba, ktorej dopravnou nehodou, ktorú spôsobil žalovaný, vznikla škoda.

To, že ide o osobitné postavenie žalobcu a ním v súdnom konaní uplatňovaný osobitný nárok a nie

o nárok na náhradu škody, len vo vzťahu ku ktorému sa aplikuje ust. § 450 Občianskeho zákonníka,
vyplýva z viacerých skutočností. Jednou z nich je, že pre nárok uplatnený žalobcom platí trojročná
premlčacia doba a nie ako pri nároku škody subjektívna dvojročná premlčacia doba, resp. objektívna
trojročná premlčacia doba. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo 284/2010 zo dňa 28. októbra 2011, podľa ktorého ...„právo Slovenskej kancelárie

poisťovateľovprotitomu,ktozodpovedázaškodu,nanáhradutoho,čozanehoplnila(§24ods.7zákona
č. 381/2001 Z.z.), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody. Toto regresné právo Slovenskej
kancelárie poisťovateľov podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101
Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému
plnené“.

Ďalšou skutočnosťou je postavenie žalobcu, ktorý nie je poškodeným, ale je osobitným subjektom v
zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.. V neposlednom rade ďalším argumentom, pre ktorý nie je možné v
súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu použiť ust. § 450 Občianskeho zákonníka, je obsahová
náplň ust. § 450 Občianskeho zákonníka, ktoré sa výslovne spája len s primeraným znížením náhrady

škody,ktoránebolapredmetomsúdnehosporuzdôvodu,ženárokuplatňovanýžalobcomniejenárokom
na náhradu škody, ale je samostatným a osobitným nárokom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z., t.j. je postihovým nárokom, resp. právom žalobcu uplatneným v zmysle osobitnej úpravy
proti žalovanému. To, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákonač. 381/2001 Z.z. voči žalovanému nie je priestor podľa názoru krajského súdu na aplikáciu ust. § 450
Občianskeho zákonníka, vyplýva zo samotného účelu tohto zákonného ustanovenia tak, ako to bolo
uvedené vyššie, keď predmetné zákonné ustanovenie má zohľadňovať okolnosti nielen ako ku škode

došlo, ale aj pomery poškodeného a osoby, ktorá škodu spôsobila, avšak žalobca v danej sporovej veci
nie je v postavení poškodeného.

Krajský súd v súvislosti s vysloveným právnym názorom, že pri uplatnenom nároku žalobcu v zmysle ust.
§24ods.7zákonač.381/2001Z.z.niejemožnéaplikovaťust.§450Občianskehozákonníka,vychádzal

aj z rozhodovacej činnosti iných všeobecných súdov, a to z rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp.
zn. 8Co/114/2012 zo dňa 24.04.2012, v ktorom v spojení aj s konaním pred Najvyšším súdom SR bolo
skonštatované, že sa nejedná o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu
spôsobil,aniozákonnúcesiutohtonároku,aleozvláštnypostihovýnárok,ktorýmápovahuoriginárneho
nároku. V predmetnom rozhodnutí bolo takisto zhodnotené, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným
vznikol ako samostatný právny vzťah zaplatením plnenia z garančného fondu žalobcom, ktorým

plnením však žalobca nevstúpil do vzťahu medzi poškodeným a žalovaným. Rovnakým spôsobom, aj
rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/110/2011 zo dňa 25.01.2012 bol vykvalifikovaný
nárok žalobcu v tom, že sa nejedná o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto
škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok, ktorý
má povahu originárneho nároku. V konečnom dôsledku ide tu o postih na základe poistného plnenia

poskytnutého za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá žalovaný ako
osoba bez poistenia zodpovednosti.

Krajský súd mal za to, že nárok žalobcu nemohol byť predmetom moderačného práva vyplývajúceho z
ust. § 450 Občianskeho zákonníka, keďže nárok uplatnený žalobcom nemožno stotožňovať s nárokom

na náhradu škody. Moderačné právo, ktoré vyplýva z ust. § 450 Občianskeho zákonníka, možno
uplatniť, len ak sa rozhoduje o nárokoch na náhradu škody a nemožno ho použiť vo vzťahu k iným
nárokom, než k nárokom na náhradu škody. Predmetom súdneho sporu bolo postihové právo, resp.
postihový nárok uplatnený žalobcom v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. nešlo o nárok na náhradu
škody a z tohto dôvodu nebolo možné v rámci rozhodovania o nároku uplatnenom žalobcom aplikovať

ani mimoriadne zmierňujúce ust. § 450 Občianskeho zákonníka, ktoré má väzbu len vo vzťahu k nároku
škody.

Krajský súd k úplnosti dodáva, že pokiaľ pri uplatnenom nároku žalobcu v rámci rozhodovania
všeobecných súdov, konkrétne Krajského súdu Trnava v rozsudku sp. zn. 24Co/124/2013 zo dňa

19.06.2013, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 134/2009 zo dňa 31. augusta 2009, bola
skonštatovaná aj pasívna legitimácia vodiča vo vzťahu k nároku, ktorý uplatňuje žalobca podľa ust. §
24 ods. 7 v spojení s ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. nielen pasívna legitimácia
držiteľa motorového vozidla, ktorý bol osobou bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, tak uvedené rozhodnutia a závery nie sú podľa názoru krajského súdu

v rozpore s vyslovením, že pre postihové právo žalobcu nie je možné aplikovať moderačné právo v
zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka, keďže v týchto rozhodnutiach rovnako bolo riešené právo
žalobcu ako postihové právo, ktoré v zmysle ust. § 24 ods. 7 v spojení s ust. § 24 ods. 2 písm.
b) zákona č. 381/2001 Z.z. môže žalobca uplatniť nielen voči držiteľovi motorového vozidla, ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda, ale aj voči vodičovi predmetného motorového vozidla, ktorého

prevádzkou bola spôsobená škoda. V podstate v predmetných rozhodnutiach bolo riešené, voči komu
má Slovenská kancelária poisťovateľov postihové právo, resp. právo postihu ako osobitný nárok v
zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.. Skonštatovaná pasívna legitimácia aj vodiča motorového vozidla,
prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda v zmysle iných súdnych rozhodnutí, pri nároku uplatnenom
žalobcom neznamená, že ide o iný, než postihový nárok, a tento nárok sa nemení ani z titulu okruhu

pasívne legitimovaných osôb na iný nárok, než postihový, t.j. nemení sa nárok na náhradu škody.
V konečnom dôsledku pri rozšírení okruhu pasívne legitimovaných osôb aj na vodiča motorového
vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, sa súdne rozhodnutia vyjadrovali k nároku žalobcu
ako k postihovému právu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi, a v tejto súvislosti sa nevyhodnocoval nárok

žalobcu v rovine škody.

Krajský súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 210/2011 zo dňa 31. januára
2013, ktorým sa rovnako posudzuje právo žalobcu, ktorý vyplatí poistné plnenie zmluvnej poisťovnipoškodeného ako právo na náhradu toho, čo Slovenská kancelária poisťovateľov plnila za osobu bez
poistenia zodpovednosti, t.j. že žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie nie titulom náhrady
škody, ale titulom práva na náhradu toho, čo žalobca plnil za osobu bez poistenia zodpovednosti. Ďalej

Najvyšší súd SR uviedol, že žalobcovi tak nevzniká právo na náhradu škody proti žalovanému, ale právo
na náhradu toho, čo za neho Slovenská kancelária poisťovateľov plnila podľa ust. § 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. dňom, kedy poisťovateľovi majetkového poistenia vyplatila poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedala osoba bez poistenia zodpovednosti,
t.j. žalovaný.

Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd v novom konaní bude vychádzať z vysloveného právneho
názoru krajským súdom a opätovne o uplatnenom nároku žalobcu rozhodne, a to v časti, v ktorej bola
žaloba žalobcu zamietnutá z titulu použitia ust. § 450 Občianskeho zákonníka, aplikácia ktorého podľa
názoru krajského súdu nebola namieste.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.