Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/812/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113226700
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113226700.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa : Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v
Bratislave, ul. Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Nám. M. Benku 9 - C1, proti odporcovi B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. Na
dolinách XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mgr. Jánom Vojtekom, vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júla 2014, č.k. 17C/368/2013-29, v
senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 28,22 Eur, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 11,72 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume
16,50 Eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy
50,70 Eur. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonáva v Bratislave mestskú hromadnú dopravu.
Odporca cestoval dňa 07.02.2013 na linke mestskej hromadnej dopravy č. 4 v Bratislave a nepreukázal
sa na výzvu kontrolného orgánu, revízora, zamestnanca navrhovateľa, platným cestovným lístkom,

ani iným platným cestovným dokladom. Preto navrhovateľovi v zmysle článku 6 Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy vznikol nárok na
zaplatenie úhrady v sume 50 Eur a 0,70 Eur za cestovné. Odporca bol na úhradu dlžnej sumy vyzvaný
dňa 19.03.2013, avšak bezvýsledne. V priebehu konania sa nepodarilo zistiť bydlisko odporcu, resp.
miesto jeho aktuálneho pobytu. Súdu nie je známy pobyt odporcu. Preto uznesením č.k. 17C/368/2013
- 24 zo dňa 09.06.2014 bol odporcovi ustanovený opatrovník. Na prejednanie veci samej súd nenariadil

pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez
pojednávania. Opatrovníkovi odporcu bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 09.06.2014. Opatrovník
na doručený návrh navrhovateľa nereagoval. Súd sa oboznámil s návrhom, hlásením o porušení
tarifných a prepravných podmienok a výzvou na zaplatenie dlhu. Po tomto oboznámení sa s návrhom
a listinnými dôkazmi má súd za preukázané, že odporca cestoval dňa 07.02.2013 o 15.55 hod. na
linke mestskej hromadnej dopravy č. 4 v Bratislave. Pri kontrole cestovných lístkov v úseku zastávok

Polus a Zátišie sa na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom ani iným platným
cestovným dokladom. Odporca odmietol zaplatiť úhradu cestovného v sume 0,70 Eur a postih v sume
50 Eur. Súd vec právne posúdil tak, že medzi navrhovateľom a odporcom, tým, že odporca nastúpil do
dopravného prostriedku mestskej hromadnej dopravy a cestoval v ňom, bola konkludentným spôsobom,t.j. nevýslovne, uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
k tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka, bol povinný podľa § 8 ods.2, 6 zákona o
doprave zaplatiť bežné cestovné v sume 0,70 Eur a postih vo výške najviac sto násobku cestovného,

teda najviac v sume 70 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca si uplatnil 50 Eur tohto postihu, súd rozhodol
o tejto časti žalovanej sumy v navrhovateľom uplatnenej výške. Vzhľadom k tomu, že odporca si
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol o splnení
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

a ustanovenia § 150 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške
uplatnenej pohľadávky. Navrhovateľ v konaní zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50
Eur. Takisto mu v konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za dva úkony
právnej služby a to príprava a prevzatie veci zo dňa 22.04.2013 a písomné podanie na súd týkajúce
sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 22.04.2013. Za každý z týchto úkon patrí právnemu

zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 16,60 Eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa §
16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby

poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781 Eur. Právny zástupca navrhovateľa je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa § 18
ods.3vyhláškyo20%.Celkovúvýškutrovprávnehozastúpeniasúdurčilvsume58,58Eur.Akojevyššie
uvedené, súd na rozhodovanie o trovách konania aplikoval aj ustanovenie § 150 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že v konaní ide o drobný spor znížil priznanú náhradu trov konania

na sumu zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku a účelným trovám právneho zastúpenia, ktoré
zodpovedajú ich 20 percentám, teda vo výške 11,72 Eur. Celková náhrada trov konania navrhovateľa tak
predstavuje sumu 28,22 Eur, ktorá sa rovná približnej polovici uplatnenej pohľadávky. Ak by súd neznížil
náhradu trov konania navrhovateľa, tieto trovy by prevyšovali samotnú pohľadávku o takmer polovicu.
Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy skutočnosť, známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, a to že

navrhovateľ si hromadne uplatňuje svoje právo, ktorého sa v tomto konaní domáha prostredníctvom
právneho zástupcu, ktorého návrhy na začatie konania sú takmer identické. Navrhovateľ je opakovane
navrhovateľom v skutkovo veľmi podobných konaniach. Ide o pomerne vysoký počet týchto konaní
vedených na Okresnom súde Trenčín. V čase rozhodnutia súdu predstavoval tento počet približne 200
neskončených konaní. Návrh na začatie konania je v týchto konaniach obdobný. Líšia sa len v osobe

odporcu a okolnostiach porušenia právnej povinnosti odporcu. Z veľkej časti je odôvodnenie návrhu
navyše úplne totožné. Preto súd nepovažuje za spravodlivé, aby bola navrhovateľovi priznaná plná
odmena za úkony právnych služieb v tomto konaní v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania. Berúc
do úvahy tieto skutočnosti súd v záujme dodržania zásady uvedenej v § 2 Základných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ktorej vyjadrením je aj § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

znížil trovy konania navrhovateľa.

Rozsudok okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ,
prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov
konania. V odôvodnení uviedol, že okresný súd, nesprávne pri rozhodovaní v tejto časti aplikoval
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy

konania,vovýškeodlišnejodtrovuplatnenýchvnávrhunazačatiekonania.Nespochybnil,žepredmetnú
vec, je možné považovať za drobný spor, podľa § 200ea O.s.p., podľa jeho názoru neprimeranosť
trov konania v týchto sporoch voči pohľadávke, je však potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch
individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä na rozhodnutia KS Bratislava, sp.zn. 7Co/32/2009,
sp.zn. 7Co/64/2009, ako aj na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinného od 15.10.2008. Podľa

jeho názoru, je aplikácia ust. § 150 ods. 2 namieste len vtedy, keď suma trov konania, viacnásobne
prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde.
Keďže uplatnené trovy konania, neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku,
predstavujú odmenu za právnu službu a to za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená sadzba,
okresný súd nesprávne, v rozhodnutí toto ustanovenie aplikoval. Podľa jeho názoru, mal o trovách

konania, rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledokkonania a priznať navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených
trov konania. Za účelne uplatnené trovy v tomto konaní, považoval zaplatenie súdneho poplatku z
návrhu, vo výške 16,50 Eur a tarifnú odmenu za právne služby vo výške vyplývajúcej z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie
právnych služieb. Poukazoval na to, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní
je zložitý a náročný proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Právo účastníka, nechať
sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv.
drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu (a Rady ES) č. 861/2007 z

11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 preambuly deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Poukázal na to, že KS
Žilina, ako súd odvolací, v uznesení pod č.k. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v
predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník, právo na náhradu i trov
spojenýchsposkytovanímprávnychslužieb,ktorémuposkytolvkonkrétnejveci,splnomocnenýadvokát.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd, zmenil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej

častitak,žeodporcabudezaviazanýkpovinnosti,zaplatiťnavrhovateľovisúdnypoplatokvovýške16,50
Eur a trovy prvostupňového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporca ani opatrovník nevyužili zákonom danú možnosť, písomne sa k podanému odvolaniu
navrhovateľa vyjadriť.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti, je vecne správny a preto je potrebné, ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2
O.s.p.. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval,
pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie okresného súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti, v ktorej

súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).

Skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o drobný spor, vychádzajúc z ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s
poukazom na predmet konania, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná, túto skutočnosť
nespochybnil v odvolaní, ani samotný navrhovateľ.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

V konaní navrhovateľom vyčíslené trovy, predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške
16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca vo výške 87,88 Eur za tri úkony
právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier vrátane ďalšej
porady s klientom a písomné podanie na súd), 3x režijný paušál á 7,81 Eur + DPH vo výške 20%. Trovy

predstavovali dvojnásobok uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym
názorom vysloveným okresným súdom, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo výške
16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia v sume 11,72 Eur je v súlade
s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosti uvádzané právnym zástupcom
navrhovateľa, že jednotlivé úkony ním vykonanej právnej služby, predstavujú náročný a zložitý proces,

vyžadujúci si aj primeranú časovú náročnosť. Z činnosti súdu je však známe, že navrhovateľ vedie
veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorého, je uplatnenie cestovného a úhrady za
cestovanie bez platného cestovného lístka, ktoré nemožno považovať za právne, skutkovo, ani časovo
náročné. Navyše, v týchto veciach ide len o formulárové podania, s dopĺňaním minimálneho počtu
údajov, ako osoby odporcu a dátumu a linky, na ktorej tento cestoval bez platného cestovného lístka,

ktoré údaje vyplývajú z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré vystavuje revízor
navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd postupoval
správne, keď vychádzajúc z ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na základe vlastnej úvahy, priznal navrhovateľovináhradu trov konania v celkovej výške 28,22 Eur, preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti,
ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi, ako úspešnému v odvolacom konaní,

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si trovy v odvolacom konaní neuplatnil (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .