Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/340/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509204925
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Servická
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8509204925.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO:
36 865 141, proti povinnej: L. R., nar. XX. X. XXXX, bytom A. W. č. XXX, XXX XX A. W., štátna občianka
SR, v konaní o vymoženie 3,98 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. V y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.

II. Z a s t a v u j e exekúciu.

III. Oprávnený a povinná n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

IV. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14. 12. 2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 7. 11. 2009,
spísaného do zápisnice pre súdnym exekútorom, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len
„rozhodcovský súd“), spisová značka SR 07730/09 zo dňa 5. 10. 2009 (ďalej len ,,rozhodcovský

rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 22. 10.
2009. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnej vymoženia istiny vo výške
205,13 EUR spolu s príslušenstvom. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložil aj ,,Zmluvu
o úvere č. XXXXXXX“ zo dňa 20. 6. 2008 (ďalej len ,,Zmluva“) vrátane ,,Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej len ,,Zmluvné dojednania“).

Uznesením č. k. 2Er/340/2009-15 zo dňa 2. 2. 2010 Okresný súd Stará Ľubovňa rozhodol o zastavení
exekučného konania v časti týkajúcej sa vymoženia súm 191,20 EUR, 9,95 EUR a v časti týkajúcej
sa vymoženia úroku z omeškania prevyšujúceho 10,00 % ročne zo sumy 3,98 EUR od 23. 2. 2009 do
zaplatenia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 1. 2011 v spojení s potvrdzujúcim
rozhodnutím Krajského súdu Prešov č. k. 10CoE/7/2010-28 zo dňa 20. 12. 2010.

Okresný súd Stará Ľubovňa poveril dňa 31. 1. 2011 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, vykonaním exekúcie
poverením č. 5710 020771*.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len ,,EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len ,,z. o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej
len ,,ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych

predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych

predpisov, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú
aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,,z. o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich

záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o
priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom

jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť, a v prípade, že zistí existenciu

dôvodov jej neprípustnosti, môže takúto exekúciu ex offo vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. V
danom prípade je dôvodom neprípustnosti vedenej exekúcie exekučný titul - právoplatný a vykonateľný
rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou jeho neplatnosť. Slovenský právny poriadok priamo ukladá v
niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.

Takémuto postupu bez ďalšieho nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že
spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere označenej
ako ,, Zmluva o úvere č. XXXXXXX.“ zo dňa 20. 6. 2008. Na základe predmetnej Zmluvy boli
oprávneným ako veriteľom na jednej a žalobcom na druhej strane, povinnej ako žalovanej poskytnuté

finančné prostriedky, ktoré sa tá spolu s úrokom zaviazala splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách.
Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodovať vo veci a priznať oprávnenému ako žalobcovi v jeho návrhu požadované plnenia z
Rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa
znenia ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len ,,rozhodcovský
súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvnú strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

Oprávnený - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvoril s povinnou dňa 20. 6. 2008

Zmluvu o úvere. V zmysle citovaných ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch je oprávnený ako veriteľ
právnickou osobou, ktorá, okrem iného, poskytuje spotrebiteľský úver z vlastných zdrojov v rámci svojej
podnikateľskej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a z rozhodovacej činnosti
súdu a súčasne vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ a povinnej ako dlžníkovi bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a

súčasne je potrebné ju aj v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ považovať za spotrebiteľa. Vzhľadom na
to, že uzatvorenou Zmluvou sa podnikateľský subjekt zaviazal dočasne poskytnúť peňažné prostriedky
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou úveru a povinná ako spotrebiteľ sa zaviazala tieto
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, Zmluva spĺňa fundamentálne
náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, keď

sa zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona
vylúčená. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať v intenciách z.
o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzatvorenia Zmluvy. Vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch a
ustanovení § 52 a nasl. OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy má prednosť pred všeobecnou, ktorou

je Obchodný zákonník, je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa príslušných citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a z. o spotrebiteľských zmluvách.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný

záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z Rozhodcovskej doložky
upravenej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci

občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a
rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže
mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa

musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát má takáto
rozhodcovská zmluva formu len akéhosi predtlačeného formulára, kde postačí vyplniť už len základné
identifikačné údaje týkajúce sa dlžníka ako meno, bydlisko a dátum narodenia. V porovnaní s ostatnými
zmluvami, obligatórne uzatváranými v písomnej forme, je predsa len význam rozhodcovskej zmluvysingulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch
s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský

súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá
dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky

zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a s
nimi súvisiacich i rozhodcovských zmlúv, a to najmä pri ich tvorbe formou zmluvných formulárov, ktoré
predkladajú potenciálnym spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských a rozhodcovských zmlúv ako
oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 OZ je obsiahnutý exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných
podmienokzakomponovávanýchdospotrebiteľskýchzmlúv.Výpočetjezostranyzákonodarcudopĺňaný
a precizovaný. S účinnosťou od 1. 1. 2008 je medzi neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá,

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť
výlučne v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od 1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne
dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť
nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými
podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti, pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho

priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať ex offo. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálny štandard ochrany,
aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj
niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína ani inštitút rozhodcovskej doložky. Je
nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o nútenom výkone práva priznaného

rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné
informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky,
na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru,
že sa jedná o doložku neprijateľnú, prislúcha mu podľa vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z
uvedeného je zjavné, že ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň

pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s.. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc

prejednať spor, je súčasťou obsahu typovej (adhéznej, formulárovej) zmluvy, ktorú oprávnený v
rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie Rozhodcovskej doložky pri záväzku z uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 OZ
neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza

v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Okrem
uvedeného, Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom
prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah Rozhodcovskej doložky ovplyvniť,

nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári, ktorý obsahoval aj znenie Rozhodcovskej doložky.
Povaha uvedenej Rozhodcovskej doložky je teda adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať
ako celok alebo odmietnuť. Súd ma v uvedenom prípade za to, že obsah Rozhodcovskej doložky bol
oprávnenýmvopredpripravený.ZvolenýrozhodcovskýsúdjetedavpredmetnejRozhodcovskejdoložke
vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej

ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie Rozhodcovskej doložky nesie.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
Rozhodcovskej doložky nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva, že
povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a zrozumiteľnými
informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jehodôsledky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom,

čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou, treba poukázať zároveň
na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom
prípade oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, ako vyplýva z vyššie uvedených
skutočností, nepreukázal.

Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny
súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa

04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V

rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred
stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v
zmysle Rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ

síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak
by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinná ako spotrebiteľ
by bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa v

prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul. Súd dodáva,
že v samotnej Rozhodcovskej doložke niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym
a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť
výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej
podmienky aj pre prípady ustanovením § 53 ods. 4 OZ neupravené. Dojednanie rozhodcovskej doložky

a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.OZatiežsmernicaRady93/13/EHS.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná Rozhodcovská doložka je
neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech povinnej a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj
Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými
mravmi. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a

v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Podľa citovaného ustanovenia § 58 ods. 1 EP súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ
čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne exekúciu zastaví (§ 57 ods. 1 EP) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 EP) podrobne upravuje Exekučný
poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne dané. Z uvedeného

preto vyplýva, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, ak zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného výkonu rozhodnutia. Súd je preto povinný v priebehu celej exekúcie ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na jej vedenie. Jedným z nich je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. V uvedenom prípade súd svoje rozhodnutie opierapráve o neexistenciu relevantného exekučného titulu uplatnením vyššie citovaných ustanovení zákonov
právneho poriadku SR.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Pretože z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení
exekúcie a trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne

po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol tak, že ich v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku žiadnemu z účastníkov nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, žiadosťou súdneho exekútora o opravu
poverenia zo dňa 6. 6. 2013, doručenej súdu dňa 10. 6. 2013, sa ďalej nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15

dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.