Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 40Cb/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114221580
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114221580.1

Uznesenie

Okresný súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX,
štátneho občana SR, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom kancelárie
Brnianska 1K, 911 05 Trenčín proti žalovanému Obchodnej spoločnosti AHM PLUS, s. r. o. so sídlom
Mást I 1631, 900 31 Stupava, IČO 46 712 003, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu
na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e s a toto predbežné opatrenie:

"Žalovanému sa u k l a d á povinnosť zdržať sa predaja, akéhokoľvek prevodu, vloženia do inej
obchodnej spoločnosti a zaťaženia právnou ťarchou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území K. zapísaných na LV číslo XXXX ako pozemok C-KN parcela číslo XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 333m2, pozemok C-KN parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
17 m2 a stavba - bytový dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele číslo XXX/X, všetko v

spoluvlastníckom podiele X/X.“

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu. V žalobe uviedol, že
žalobouzodňa25.10.2011sažalobca akoživnostník(živnostensképodnikanieukončenék22.12.2011)
od spoločnosti AHM, s.r.o. so sídlom Braneckého 14, 911 01 Trenčín (aktuálne sídlo od 01.03.2013 Mást
I 1631, 900 31 Stupava) IČO 36 314 820 domáhal zaplatenia sumy 1.325,- eur s príslušenstvom z titulu

nezaplatenej ceny za riadne a včas vykonané dielo spočívajúce v stavebných prácach realizovaných pre
tútospoločnosť.NazákladevykonanéhodokazovaniaOkresnýsúdTrenčínžalobevyhovelarozsudkom
zo dňa 16.07.2014 č. k. 36Cb/3/2012-185 rozhodol, že dlžník - AHM, s.r.o. je povinný zaplatiť mu
žalovanú sumu spolu s príslušenstvom. Proti predmetnému rozsudku dlžník podal dňa 14.08.2014
odvolanie, o ktorom odvolací súd doposiaľ nerozhodol. Dlžník - spoločnosti AHM, s.r.o. bol vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX ako pozemok C-KN parcela číslo XXX/X zastavané plochy

a nádvoria o výmere 333m2, pozemok C-KN parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
17 m2 a stavba - bytový dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele číslo XXX/X, všetko v
spoluvlastníckom podiele 3. Spoluvlastníkom v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/4 je od roku 1999
až doposiaľ T. O., rodený O., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, K.. Dlžník v nehnuteľnosti
prevádzkuje kaviareň a ubytovacie zariadenie - penzión, na vrchnom poschodí sa nachádza byt, v
ktorom býva konateľ dlžníka T. O. so svojou manželkou F. O., konateľkou žalovaného, ako aj ich maloleté

dieťa.PočasprebiehajúcehosúdnehokonaniaozaplateniežalovanejsumybolozistenézLVčísloXXXX
v katastrálnom území K., že dlžník - spoločnosť AHM, s.r.o. previedol v roku 2014 svoj spoluvlastnícky
podiel vo výške 3/4 na predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného - spoločnosť AHM PLUS, s.r.o., ktorej
jediným spoločníkom a konateľom je F. O., bytom B. XXX/XX, K. (rovnaká adresa ako adresa konateľa
dlžníka), ktorá je manželkou jediného spoločníka a konateľa spoločnosti AHM, s.r.o. T. O.. Vzhľadom
na informácie, ktoré má žalobca k dispozícii a ktoré svedčia o tom, že dlžník - AHM, s.r.o. má viacerých

veriteľov, že vystupuje ako žalovaný vo viacerých súdnych sporoch (napríklad na OS TN spisová značka39Cb/153/2012, 39Cb/190/2012,36Cb/206/2012),ažepostupneukončujesvojupodnikateľskúčinnosť,
v ktorej bude pokračovať spoločnosť so zameniteľným obchodným menom - AHM PLUS, s.r.o., navyše
sídliaca na rovnakej adrese ako dlžník - AHM, s.r.o., je dôvodný predpoklad, že i vyššie popísaný prevod

uskutočnilsúmyslomzmariťuspokojeniepohľadávkysvojhoveriteľa.Zošetrenianakatastrálnomportáli
vyplýva, že dlžník nevlastní žiaden iný nehnuteľný majetok a je nereálny predpoklad, že by vlastnil
hnuteľný majetok, respektíve peňažné prostriedky na účte. Rovnako žalobca považuje za pochybnú
samotnú kúpnu zmluvu uzavretú medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, keď
ide o spoločnosti patriace manželom, kde vklady spoločníkov pochádzajú v oboch prípadoch z BSM.

Kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť podľa názoru žalobcu nebola reálne uhradená. Uvedeným
prevodom došlo teda k zmenšeniu majetku dlžníka (spoločnosti AHM, s.r.o.) a tým aj k zmareniu,
respektíve ohrozeniu možnosti, aby mohla byť pohľadávka žalobcu z majetku dlžníka uspokojená.
Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je podmienkou
na podanie odporovacej žaloby existencia vymáhateľnej, nie vykonateľnej pohľadávky. Vymáhateľnú
pohľadávku možno charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať

na súde. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu
blízkymi (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka). V zmysle § 42 a ods. 4 písmena c) Občianskeho
zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému

došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou,
v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) a b) (v danom prípade manželka spoločníka
konateľa) majetkovú účasť aspoň 10 % (v danom prípade má manželka účasť v spoločnosti 100 %)
v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; v predmetnej veci možno právnemu úkonu odporovať
i podľa § 42 ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka, keďže manželka spoločníka a konateľa dlžníka

je štatutárnym orgánom žalovaného. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na to, aby bolo
odporovacej žalobe vyhovené, postačuje preukázanie, že napadnutým právnym úkonom bol veriteľ
dlžníka ukrátený a že úkon bol urobený v prospech osôb uvedených v § 42a ods. 4 písm. a) až e)
Občianskeho zákonníka; v tomto prípade sa nevyžaduje od žalobcu, aby preukázal, že úmysel ukrátiť
veriteľa musel byť druhej strane (t. j. žalovanému) známy v čase jeho vykonania, naopak je povinnosťou

žalovaného preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa. V zmysle § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka je aktívne legitimovaný na podanie odporovacej
žaloby veriteľ a v zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka pasívne legitimovaný je ten, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech - t. j. spoločnosť AHM PLUS s.r.o. (žalovaný).

Spolu so žalobou podal žalobca návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadal, aby podľa §

102 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 74 a nasl. O.s.p. súd po začatí konania vydal predbežné
opatrenie, ktorým zakáže žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania.
Žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti formálne kúpnou zmluvou, ktorej vyslovenia neúčinnosti
voči žalobcovi sa podaným návrhom vo veci samej žalobca domáha. Vzhľadom na okolnosti tohto
prípadu, je zrejmé, že účelom napadnutej účinnosti prevodu nehnuteľností je znemožniť žalobcovi

vymáhanie súdom priznaného nároku v prípadnom exekučnom konaní, nakoľko spoločnosť AHM, s.r.o.
už žiadny iný majetok nevlastní. Nakoľko konateľ a jediný spoločník spoločnosti AHM, s.r.o. T. O.
je manželom konateľky a jedinej spoločníčky žalovaného, teda v danom prípade ide o prevod blízkej
osobe, je dôvodný predpoklad, že žalovaný sa pokúsi nehnuteľnosť previesť na inú osobu, sledujúc
znemožnenie vymáhateľnosti žalobcovho súdom priznaného nároku výkonom exekúcie na predmetnú

nehnuteľnosť. Ak súd vyhovie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nedôjde tým k žiadnemu
vážnemu zásahu do vlastníckych práv žalovaného, ktorý naďalej zostane vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Žalovanému taktiež nič nebráni predmetné nehnuteľnosti užívať tak ako doposiaľ až
do skončenia súdneho konania. Nariadením predbežného opatrenia sa iba dočasne obmedzuje jeho
právo s nehnuteľnosťou na čas do skončenia súdneho konania nakladať. V prípade, ak by žalovaný

nehnuteľnosť previedol na tretiu osobu, hrozí žalobcovi ujma v tom zmysle, že nadobúdateľ by sa mohol
odvolávať na svoju dobromyseľnosť, keďže dôveroval zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý svedčí v
prospech žalovaného, čím by sa znemožnilo žalobcovi dovolávať sa odporovacou žalobou neúčinnosti
predmetnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ by v priebehu súdneho konania žalovaný pociťoval obmedzenie práva
nakladať s nehnuteľnosťou ako vážnu ujmu a neprimeraný zásah do svojich vlastníckych práv, nič

mu nebráni v súčinnosti s dlžníkom (konatelia oboch spoločností sú manželia) zložiť žalovanú sumu
vrátane príslušenstva a trov konania do notárskej úschovy s tým, že prostriedky budú vinkulovanév prospech žalobcu a v prípade, že vymáhaná pohľadávka bude priznaná právoplatným rozsudkom,
budú finančné prostriedky vyplatené žalobcovi. V takom prípade je žalobca ochotný počas konania o
neúčinnosť kúpnej zmluvy súhlasiť so zrušením predbežného opatrenia, resp. v takom prípade vezme

žalobu celkom späť. V predmetnej veci je prakticky nemožné vopred preukázať úmysel žalovaného
nehnuteľnosť previesť na inú osobu, pretože nehnuteľnosť nebude inzerovaná na realitnom trhu a pokiaľ
sa žalovaný rozhodne nehnuteľnosť previesť, udeje sa to v priebehu jedného dňa a o vykonanom
prevode sa žalobca dozvie až dodatočne, kedy už na vydanie predbežného opatrenia bude neskoro.
Z doterajšieho konania žalovaného a dlžníka je však zrejmé, že robia právne úkony smerujúce k dnes

znemožneniu uspokojenia pohľadávok veriteľov.

Podľa § 102 ods.1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Citované zákonné ustanovenie upravuje prípady, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia alebo o zabezpečení dôkazu po začatí súdneho konania. Pri rozhodovaní sa

použijú ustanovenia § 74 až § 77 O.s.p.

Podľa § 74 ods.1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.

Podľa§75ods.6O.s.p.súdmôževydaťrozhodnutie opredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov

a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods.8, prvá a druhá veta O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez
vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

Podľa § 76 ods.1 písm. e/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby

nenakladal s určitými vecami alebo právami.

K žalobe a k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca pripojil Rozsudok Okresného súdu
Trenčín 36Cb/3/2012 - 185 zo dňa 16.07.2014, výpis z LV č. XXXX zo dňa 21.11.2012 a zo dňa
22.09.2014, kópiu LV č. XXXX, , výpisy z obchodného registra na obchodnú spoločnosť AHM, s.r.o. a
AHM PLUS, s.r.o.

Podľa § 76 ods.4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to konštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Návrh žalobcu o nariadenie predbežného opatrenia posúdil súd podľa § 102 O.s.p. po začatí konania.
Predbežné opatrenie možno podľa § 74 ods.1 O.s.p. nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná

úprava pomerov medzi účastníkmi, ktorých okruh je daný podľa § 102 ods.1 v spojení s § 74
ods.2 posledná veta O.s.p. a druhým dôvodom je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť
tento výkon rozhodnutia ohrozený. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie len v tom prípade, ak je
osvedčená danosť práva a nie sú vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej a dočasnej úprave
alebo existuje reálne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia, ktoré musí hroziť bezprostredne.

Pri nariadení predbežného opatrenia na návrh vychádza súd z vymedzenia predbežného opatrenia
uvedeného v návrhu a skúma predpoklady pre jeho nariadenie aj so zreteľom na jeho jestvujúce
hmotnoprávne zabezpečenie. Predovšetkým posudzuje základné podmienky konania právomoc a
príslušnosť, spôsobilosť účastníkov konania, tvrdenie a osvedčenie právneho vzťahu medzi účastníkmi
a potreba dočasnej úpravy pomerov v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Medzi skutočnosti, ktoré

osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol reálne ohrozený, patrí predovšetkým také konania žalovaného,
z ktorého ako dôsledok vyplýva znižovanie hodnoty jeho majetku postihnutého výkonom rozhodnutia
alebo iné konanie žalovaného, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

Po posúdení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a po preskúmaní žalobcom predložených
listinných dôkazov, sa konajúci súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia a návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovel. Za použitia § 76 ods.4 O.s.p. súd uvedené skonštatoval v odôvodnení tohto uznesenia a ďalšie
dôvody neuviedol.

O zániku účinkov predbežného opatrenia platí § 77 O.s.p.

O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd vo veci samej s poukazom na § 145 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Náležitosti odvolania : ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutia napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej)

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy

označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 205 ods.2 , § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)