Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209202172
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4209202172.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriu Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, , bytom X. XX,
X., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.473,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 5Er/97/2009-39 zo dňa 13. decembra 2013 , takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. 5Er/97/2009 (EX 390/09) zastavil. O
trovách exekúcie si vymienil, že o nich rozhodne v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.

§ 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 53 ods. 1, 3, 4,
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že oprávnený sa návrhom zo dňa 17.02.2009 domáhal voči povinnej vykonania
exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.473,97 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej

a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava vedený pod sp. zn. SR 11436/08 zo dňa
19.11.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 16.09.2009.
Preskúmaním spisového materiálu súd prvého stupňa zistil, že právnym základom rozhodcovského
rozsudku bola Zmluva o úvere č. 4023575 zo dňa 16.06.2007. Preskúmaním predmetnej zmluvy o
úvere a Všeobecných obchodných podmienok bolo zistené, že v bode 17 je obsiahnutá rozhodcovská
doložka. V zmysle nej ,,Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský
súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V tomto smere

súd prvého stupňa konštatoval, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešilvýlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre súdneho exekútora.
Zdôraznil, že o takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce prípadné spory majú byť riešené

dohodu zmluvných strán, ak však nedôjde k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní.
Pri zisťovaní, či nejde o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, skúmal všetky dôležité skutočnosti, ktoré
vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to,
že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v zmysle ust. § 53 ods. 3 OZ neplatná. Svoj názor oprel

o uznesenie NS SR z 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je
v zmysle vyššie uvedených skutočností neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej
rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd prvého stupňa rozhodol tak, že
exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov
exekúcie zo strany súdneho exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V úvode odvolania namietal, že exekučný súd mu
odňal možnosť konať pred súdom, pretože neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie
oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým
a právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Ďalej dôvodil tým, že nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii
povinného s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Mal za to, že exekučné konanie je tak poznačené
závažnými procesnými nedostatkami. Podľa názoru oprávneného všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo

pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie aby bol exekučný titul zrušený. Konštatoval, že
exekučný súd je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust.§ 40 v spojení s
§ 43 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc
Uviedol, že ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania
môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sleduje účel- zabezpečiť právnu istotu v tom

smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností
rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Je potom neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek
bezčasovéhoobmedzeniavstupovaťdoprávnychvzťahovzaloženýchtýmtorozsudkom.Vtomtosmere
poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23. 09. 2009 sp. zn. PL. ÚS 21/08. Exekučný súd podľa
jeho názoru nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku

rozhodcovského súdu, pričom nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Tiež uviedol, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia
rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len
na návrh účastníka konania v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnako tak
svojim rozhodnutím súd prvého stupňa porušil rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny

proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že v danom prípade nemal možnosť reagovať
na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, poukazujúc na porušenie
práva na kontradiktórne konanie. Mal za to, že exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c)
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie rozhodcovským

súdom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Tiež
nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak
na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Dodal, že rozhodcovský
rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu

exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď
následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

Oprávnený v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť
a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany

dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. S poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm.
c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol tiež konanie prerušiť a Súdnemu dvoruEurópskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: "1) má ustanovenie pís. q) ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv

na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?, 2) V prípade zápornej
odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu
neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že "všetky spory vzniknuté zo
zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred rozhodcovským

súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o
zrušenie všeobecného súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou

v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu ?, 3)
Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?"

S poukazom na vyššie uvedené návrhy oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom

rade zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP.
Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. písm. b), písm. c) OSP odvolací súd návrhy

oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania
sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného
pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že
na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie,

pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5
zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Rovnaké účinky platia i pre začatie
reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na
exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného
konania, a preto je potrebné návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ak by aj pripustil možnosť prerušenia konania s poukazom
na ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP , vyriešenie predjudiciálnych otázok , ktorých predloženia
Súdnemu dvoru Európskej únie sa oprávnený domáha, by nič nezmenilo na tom podstatnom
dôvode, pre ktorý súd exekúciu v danej veci zastavil. Dôvodom zastavenia exekúcie v tejto veci bola
neplatne dojednaná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania, dôsledkom čoho vo veci právne

relevantným spôsobom nemohol rozhodovať rozhodcovský súd, ktorý nemal vo veci právomoc konať.
Judikatúra súdov SR už ustálila , že neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch
nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo
vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 písm. c) OSP prijal záver, že v tomto
konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože

otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná . Odvolací súd aj z týchto
dôvodov návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého

stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil, treba ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom zo dňa 17.02.2009, spísaným vo forme
zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava,
Záhradnícka 62, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1.473,97 eura s

príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľomSlovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 19.11.2008 sp. zn. SR 11436/08, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 08.12.2008 a vykonateľnosť dňa 11.12.2008. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 13.03.2009, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie

exekúcie, Rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul, plnomocenstvo. Súd prvého stupňa poveril
dňa 16.03.2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Exekučný poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný
titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku).

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o
rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil,
že napadnuté uznesenie je správne. Súd prvého stupňa správne považoval zmluvu o úvere zo
dňa 16.06.2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z úverovej

zmluvy zo dňa 16.06.2007 (č.l. 23 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v
tomto spore povinná je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ, a to i napriek tomu, že v
predmetnej zmluve o úvere dlžník (povinná) prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon

povolania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru, že daná zmluva nie
je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru na výkon povolania a
súvis poskytovaného úveru s povolaním povinného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú

ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne
aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujeajsozáveromsúduprvéhostupňatýkajúcehosavyhlásenia
za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská
doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a

spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako
spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek

iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskejrepubliky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal

dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať
exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že

oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy
a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k
tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa.

Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne
dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto
formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto vec
exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk.
Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd
nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to , že zmluva, ktorú

povinný podpísal je typovou zmluvou, povinný nemal možnosť jej obsah meniť a tak nemal ani možnosť
nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o

rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Prekážku k takémuto
postupu netvorí ani prípadná okolnosť, že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie, pretože vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 OSP,
keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2
Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Udelenie poverenia exekútorovi totiž nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekúciu pri existencii dôvodov
na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí
dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je

prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku
súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci

treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní.
Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.