Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/317/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112244571
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112244571.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: H.. F. P., bytom X., E. 28, zastúpená Mgr. Petrom
Miklóssym, advokátom so sídlom Vráble, Hlavná 1221, proti odporcovi: Agromont Nitra, spol. s r.o., so
sídlom Nitra, Južná 7, IČO: 36 546 534, zastúpený JUDr. Alexandrom Endrödym, advokátom so sídlom

Nitra, Mostná 42, o obmedzení ťažkej nákladnej dopravy, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 18C/416/2012-95 zo dňa 4. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil a zároveň podľa §

146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1, § 2, § 7 ods. 1, 2, §
103, § 104 OSP, konštatujúc, že navrhovateľka sa domáha súdnej ochrany práva všeobecného užívania
účelovej komunikácie označenej ako E. ulica v Nitre, s požiadavkou uložiť odporcovi povinnosti zdržať
sa využívať a zabrániť využívať miestnu komunikáciu na prejazd a parkovanie cestných motorových
vozidielkategórieN2aN3,akoajnanakladanieavykladanietovaruztýchtovozidiel,ktorýmvyužívaním

je vážne ohrozený výkon vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností. Podľa názoru premávka na
pozemných komunikáciách je upravená v osobitných právnych predpisoch, v ich medziach smie každý
užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené s
tým, že užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej
komunikácie, nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. Poukázal na to, že práva úprava užívania

ochrany pozemných komunikácií, práva a povinností vlastníkov, správcov komunikácií a ich užívateľov
je upravená v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), pričom podľa § 23
predmetného zákona, ak nie je vyslovene ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecnépredpisyosprávnomkonaním.Zuvedenéhovyplýva,žeprávnevzťahytýkajúcesaspôsobov
užívania, vrátane obmedzenia premávky na miestnych komunikáciách, sa spravujú týmto zákonom. S
poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená procesná

podmienka konania, a to právomoc súdu, pretože všeobecné užívanie pozemných komunikácií nie je
inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie, pričom toto užívanie sa neopiera
o občianskoprávne predpisy, ale o zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Súd prvého
stupňa vzhľadom na tento nedostatok podmienky, ktorý nemožno odstrániť, postupom podľa § 104 ods.
1 OSP konanie zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c)

OSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka,
dôvodiac, že jej postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať, pred
súdom. Okrem toho navrhovateľka namietala neúplné zistenie skutkového stavu veci,
pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
ako aj namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedla, že

súd prvého stupňa zastavil konanie, hoci bola a je daná jeho právomoc, čím jej bola odňatá možnosťkonať pred súdom. Bola toho názoru, že vec, ktorá je predmetom tohto konania je občianskoprávnou
vecou , pričom právnym titulom žaloby je ust. § 417 ods. 2 OZ. Poukázala na to, že osobitosťou tohto
prípadu je skutočnosť, že vážne ohrozenie majetku navrhovateľky vzniká práve v dôsledku konania,

ktoré je upravené určitým spôsobom aj cestným zákonom. Podľa názoru navrhovateľky uvedená
skutočnosť nevylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ak sú naň splnené podmienky, čo v
danom prípade nepochybne sú. Dodala, že vznik škody, hrozbu vzniku škody a príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a využívania miestnej komunikácie na ťažkú nákladnú dopravu pritom boli doložené aj
znaleckým posudkom statika. V danom prípade došlo a dochádza nielen k poškodzovaniu rodinného

domu navrhovateľky, ale aj k významnému poškodzovaniu vozovky, po ktorej ťažká nákladná doprava
prechádza, k čomu v prílohe doložila fotodokumentáciu. V tomto smere podala žalobu proti konkrétnemu
subjektu , ktorého prevádzkovou činnosťou vzniká hrozba vzniku škody na majetku navrhovateľky, resp.
ktorého prevádzkovou činnosťou už škoda na majetku navrhovateľky vznikla. Aj preto, že podala žalobu
proti konkrétnemu subjektu, nie je potrebné, aby súd riešil všeobecné užívanie predmetnej miestnej
komunikácie vo vzťahu k neurčenému okruhu subjektov. Na riešenie tohto vzájomného právneho vzťahu

medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorého základom je inštitút občianskeho práva, má právomoc
práve a jedine všeobecný súd. Daná situácia by sa podľa navrhovateľky dala vyriešiť aj vhodnou
úpravou možností všeobecného užívania predmetnej miestnej komunikácie prostredníctvom osadenia
dopravných značiek. Na uvedené však nemá nikto, ani navrhovateľka právny nárok a na osadenie
dopravných značiek sa navyše nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Okrem toho uviedla,

že sa môže domáhať aj náhrady škody, ale inštitút náhrady škody rieši len reparáciu už vzniknutej ujmy,
nerieši však odvrátenie hroziacej ujmy. Navyše poukázala na to, že sa obrátila s riešením danej veci na
Mesto Nitra, ktoré neurobilo nič, ďalej na Okresnú prokuratúru Nitra, ktorá podnet navrhovateľky odložila
s poukazom na to, že pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že je v dôsledku využívania miestnej komunikácie
na ťažkú nákladnú dopravu poškodzovaná na svojich vlastníckych právach, je potrebné sa obrátiť na

vecne a miestne príslušný súd titulom náhrady škody. Záverom dodala, že súd nemôže vysloviť, že vec
nepatrí do jeho právomoci, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutiu inému orgánu verejnej moci.
Zároveň uviedla, že ak súd veci nemôže rozhodovať a konať pre nedostatok právomoci, musí tu byť
iní orgán verejnej moci, na ktorom možno daný a opodstatnený nárok s existujúcim právnym titulom
uplatňovať s tým, že ak takýto iný orgán nie je, čo je aj tento prípad, vo veci musí konať a rozhodovať súd.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolanou navrhovateľky uviedol, že odvolanie navrhovateľky je
neopodstatnené jednak vzhľadom k požadovanému petitu - uloženiu povinnosti, ako aj odôvodneniu
samotného návrhu. Odporca bol toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade
s Občianskym súdnom poriadkom preskúmal ex offo, či je splnená podmienka pre konanie, ktorou je
existencia súdnej právomoci. Následne v súlade s Občianskym súdnym poriadkom nemohol súd prvého

stupňa postupovať inak, než konanie zastaviť, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania. Podľa názoru odporcu v situácii, kedy je predmetom odvolania len spochybňovanie správnosti
rozhodnutia súdu o nedostatku jeho právomoci, nepovažoval odporca za potrebné vyjadrovať sa k
meritu návrhu. Takisto podľa názoru odporcu nie je povinnosťou súdu poučovať navrhovateľku o tom,
ktorý orgán by bol príslušný rozhodovať o oprávnenosti, resp. neoprávnenosti jej požiadaviek na úpravu

všeobecného užívania pozemnej komunikácie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a po prejednaní veci
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom , doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.12.2012,
domáhala, aby súd rozhodol o obmedzení ťažkej nákladnej dopravy z E. ulice v Nitre. Keďže podanie
nespĺňalo náležitosti riadneho návrhu, súd prvého stupňa uznesením č. k. 18C/416/2012-21 zo dňa
10.1.2013 vyzval navrhovateľku na odstránenie vád podania. Navrhovateľa dňa 15.2.2013 doplnila
podanieažiadala,abysúdrozhodolonávrhunazámenuúčastníkakonanianastraneodporcuazároveň

žiadala, aby súd vo veci nariadil predbežné opatrenie s tým, že by odporca bol povinný pri užívaní
prevádzky a odbere tovaru z prevádzky nachádzajúcej sa na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXXX pre kat. úz. X. zdržať sa využívania miestnej komunikácie na ulici E. v X., a to prejazd a parkovanie
cestných motorových vozidiel kategórie N3, ako aj nakladanie a vykladanie tovaru z týchto vozidiel.
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 18C/416/2012-54 zo dňa 15.05.2013 pripustil zámenu účastníka

konanianastraneodporcutak,ženamiestoodporcuMestoNitra,MestskýúradNitra,vstúpiladokonania
spoločnosť Agromont Nitra spol. s.r.o., so sídlom Nitra, Južná 7. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.07.2013. Uznesením č.k. 18C/416/2012-65 zo dňa 31.07.2013 súd prvého stupňa
návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podalaodvolanie navrhovateľka, na základe čoho rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý
uznesením č.k. 25Co/331/2013-83 zo dňa 30.10.2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil z dôvodu, že nie je daná právomoc

všeobecného súdu na prejednanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 7 ods. 1 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním

návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov, t.j. zákonom vymedzený rozsah otázok, ktorý
je súd oprávnený riešiť, v ustanovení § 7. Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných
podmienok. Súd musí jej splnenie skúmať vždy ex offo, v každom štádiu konania a na každom stupni
rozhodovania (§ 103 OSP). Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania (§ 104 ods.

1 OSP). Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie danej veci, uznesením
zastaví konanie a vec po právoplatnosti uznesenia postúpi príslušnému orgánu. Ustanovenie § 104 ods.
1 OSP vylučuje, aby súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci a zároveň nerozhodol o postúpení
veci inému orgánu z dôvodu, že nie je daná právomoc ani žiadneho iného orgánu na jej prejednanie
a rozhodnutie. V uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci je preto súd povinný vždy

rozhodnúť, ktorému orgánu vec postupuje. Ak dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na
konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie, nemôže pre tento
nedostatok konanie zastaviť, ale vec musí prejednať sám, lebo inak by došlo k odmietnutiu spravodlivosti
(denegatio iustitiae).
Právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom právnom vzťahu závisí od obsahu (materiálnoprávneho

aspektu) daného právneho vzťahu a nie od okolností, či právny predpis upravujúci tento vzťah je
z legislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia (formálny aspekt). Z
uvedeného kritéria sa potom vyvodzuje záver o tom, či je daná právomoc súdu, pričom pri úvahe o
povahe konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi je potrebné vychádzať z obsahu tohto vzťahu
a zo vzájomného postavenia účastníkov.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil pre nedostatok
právomoci súdu vo veci konať a rozhodovať z dôvodu, že predmetom konania je všeobecné užívanie
pozemných komunikácií, ktoré nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie,
pričom toto užívanie sa neopiera o občianskoprávne predpisy, ale o zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách. V tomto smere súd prvého stupňa pochybil, keď rozhodol o zastavení konania o pre

nedostatok právomoci bez toho, aby rozhodol, ktorému orgánu vec postupuje. Odvolací súd dodáva, že
v rozhodnutí o zastavení konania pre nedostatok právomoci je súd povinný vždy rozhodnúť, ktorému
orgánu vec postupuje.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa

opätovne posúdi, do právomoci ktorého orgánu patrí rozhodovanie v danej veci a v uznesení o zastavení
konania rozhodne o tom, že sa príslušnému orgánu vec postupuje.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.