Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Tancoš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Er/4249/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213234245
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Tancoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213234245.2
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávnených 1/ C.. T. B., L.. XX. XX. XXXX, Y. X, T., X/ C.. B. B.Á.,
L.. XX. XX. XXXX, T., zast. C. D. P.T., L.. XX. XX. XXXX, Y. X, XXX XX T. proti povinnému C. B., L.. XX.
XX. XXXX, C. N.Y. XXX, V. C., Č. O. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora
Mgr. Alexandra Šempergera, Žižkova 6, Košice pod č. Ex 106/13 o vymoženie výživného s prísl. takto
r o z h o d o l :
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený sa podaným návrhom dňa 18. 12. 2013 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Alexandra
Šempergera vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie výživného s prísl., a to na základe
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 23P
80/11-323 zo dňa 12. 02. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP
112/2013-348 zo dňa 30. 08. 2008.
Dňa 30. 12. 2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/162148 zo dňa 13. 01. 2014.
Dňa 26. 02. 2014 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný
vo svojich námietkach uviedol, že si z dôvodu zlého zdravotného stavu nemôže nájsť zamestnanie, jeho
čistý mesačný príjem je 8.400 Kč, má vysoké náklady na liečbu, v dôsledku čoho nie je schopný platiť
výživné na mal. deti. Povinný taktiež uvádza, že v súčasnosti nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok.
Podľa ust. § 50 ods. 1 povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú
tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný
nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a
na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania
exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietkyvexekúciisúobranoupovinnéhoprotineprávomvedenejexekúciiaichcieľomjejejvyhlásenie
za neprípustnú. Zákon pritom určuje, akými dôvodmi môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť,
teda nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než tie, ktoré sú uvedené
v ustanovení § 50. Nemôže prihliadnuť ani na dôvody uvedené povinným po uplynutí lehoty na podanie
námietok. Predpokladom úspešne podaných námietok je to, že námietky boli podané v lehote 14
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; námietky boli podané u exekútora, exekučnéhosúdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť; námietky boli odôvodnené tým, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti nároku, resp. je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná alebo oprávnený
či povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Povinný sa vo svojich námietkach odvoláva na svoju nemajetnosť a zlý zdravotný stav, v dôsledku čoho
nie je schopný splniť svoj dlh voči oprávnenému.
K zániku povinnosti plniť môže podľa hmotnoprávnych predpisov upravujúcich vzťahy, z ktorých
vychádzalo rozhodnutie tvoriace exekučný titul nastať iba v prípade objektívnej nemožnosti plnenia.
Následná nemožnosť plnenia má potom za následok zánik povinnosti plniť. K zániku tejto povinnosti
však nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka, napr. preto, že
je insolventný.
Okrem toho, zisťovanie majetkových pomerov povinného nie je úlohou exekučného súdu, ale súdneho
exekútora, ktorý zabezpečuje výkon exekúcie na návrh oprávneného a z poverenia súdu. Pokiaľ ten v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku a súd sa ním bude zaoberať.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné.
Preto rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.