Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713209651
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713209651.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Y.R. D., nar. XX.XX.J., bývajúceho v M. Č.. J. proti
odporkyni U. D.bovej, nar. XX.XX.J., bývajúcej v M. Č.. J., právne zastúpenej JUDr. Alexejom Ivankom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. osloboditeľov č. 73, v konaní
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Y. D., nar.
XX.XX.J. a G. D., nar. XX.XX.J. obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny v Michalovciach, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P
163/2013 - 34 zo dňa 04.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
navrhovateľa, výživnom, úprave styku a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov, na čas po rozvode zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok a odporkyňu zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých detí vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk odporkyne s maloletými deťmi upravil neobmedzene a vyslovil,
že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18.06.2013 domáhal, aby súd
rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, nakoľko ich vzťahy sú hlboko narušené a ich manželstvo neplní
svoj účel a taktiež, aby súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti a
odporkyňu zaviazal prispievať na výživu maloletých detí.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, no súhlasila so zverením maloletých detí do
osobnej starostlivosti navrhovateľa, platením výživného a úpravou styku v neobmedzenom rozsahu.

Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa podľa dohody

účastníkov a súhlasil s navrhovanou úpravou styku.

Z výpovede navrhovateľa súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa bola liečená na P.. Počas manželstva
odporkyňa zanedbávala starostlivosť o domácnosť, maloletému synovi podávala lieky na spanie, preto
je aj maloletý liečený na psychiatrii. Nezhody medzi účastníkmi začali vznikať po autonehode, ktorú
mal navrhovateľ a po ktorej sa presťahovali k jeho rodičom. Odporkyňa sa neustále hádala s jeho
rodičmi a pobila sa s jeho otcom. Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 228,30Eur mesačne, býva v dome spolu so svojimi rodičmi. S odporkyňou nemá záujem obnoviť manželské
spolužitie, nakoľko už viac ako dva roky spolu nehospodária a nežijú spolu.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, avšak súhlasila so

zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa, platením výživného a úpravou styku. S
navrhovateľom nevedú spoločnú domácnosť, vzájomne sa citovo odcudzili, často sa hádajú a nezhody
má aj s rodičmi navrhovateľa. Je psychiatricky liečená z dôvodu agresivity a výbušnosti. V súčasnosti
je na materskej dovolenke a je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 199,60 Eur a rodinných
prídavkov vo výške 46,20 Eur mesačne.

SúdmalzpotvrdeniaSociálnejpoisťovnezodňa17.07.2013preukázané,ženavrhovateľjepoberateľom

invalidného dôchodku vo výške 228,30 Eur a zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 01.10.2013 zistil,
že rodina žije v 4 izbovom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov navrhovateľa, ktorí v ňom obývajú jednu
izbu.

Následne súd citoval ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a manželstvo účastníkov rozviedol,
pretože neplní svoju spoločenskú úlohu, je trvalo rozvrátené a je len formálnym zväzkom.

Súd s poukázaním na ust. § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine zveril maloleté deti na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti navrhovateľa, pretože má lepšie predpoklady na zabezpečenie starostlivosti
o maloleté deti ako odporkyňa, ktorá s tým súhlasila. Pri určení výšky výživného súd prihliadol
na schopnosti a možnosti oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletých detí. Styk odporkyne s
maloletými deťmi upravil neobmedzene tak ako sa rodičia dohodli.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa odvolanie proti výroku o zverení maloletých detí
do osobnej starostlivosti navrhovateľa z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že nesúhlasila s rozvodom
manželstva, pričom so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa súhlasila len pod

nátlakom zo strany navrhovateľa. Namietala, že maloletá je na ňu citovo naviazaná, pričom počas jej
pobytu v nemocnici sa o maloletú starala jej matka a nie navrhovateľ. Súčasne súd nevzal do úvahy
skutočnosť, že navrhovateľ je invalidný dôchodca a je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
preto nie je zrejmé ako sa dokáže postarať o maloletú, ktorá je vo veku 2,5 roka. Poprela tvrdenia
navrhovateľa, že v minulosti bola liečená na psychiatrii a maloletému synovi podávala lieky na spanie.

Maloletý bol dlhodobo liečený na neurológií z dôvodu hyperaktivity, preto bral lieky. Navrhla rozsudok v
napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľvovyjadreníkodvolaniuodporkyneuviedol,žeodporkyňasúhlasilasozverenímmaloletých
detí do jeho starostlivosti, pričom na ňu nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Zdôraznil, že o maloleté deti
zabezpečuje riadnu starostlivosť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2
písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu,
preto ho v napadnutom výroku podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného

zákonného ustanovenia vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto
nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 221 ods. 2 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa ust. § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj
v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o
osvojenie,voveciachobchodnéhoregistraavkonaniachoniektorýchotázkachobchodnýchspoločností
a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci

ich účastníci nenavrhli.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Z citovaného zákonného ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že v konaniach, ktoré môže súd začať aj
bez návrhu, pričom takýmto konaním je nepochybne aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, je sú povinný dbať na to, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie.
Súd pritom určí, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy potrebné na

zistenie skutkového stavu, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej
časti a konania, ktoré mu predchádzalo zastáva odvolací súd názor, že súd prvého stupňa sa dôsledne
neriadil ust. § 120 ods. 2 O.s.p. a nezisťoval všetky okolnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Súd
prvého stupňa zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa bez toho,
aby dôkladne prešetril a zisťoval pomery u navrhovateľa a jeho schopnosť zabezpečiť starostlivosť o

obe maloleté deti, a to vzhľadom na skutočnosť, že maloletá je ešte v útlom veku (3 roky) a navrhovateľ
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Strohé konštatovanie, že navrhovateľ má vytvorené lepšie
predpoklady pre výchovu maloletých detí ako odporkyňa nie je v danom prípade postačujúce. Súčasne
sa súd prvého stupňa dôkladne nevysporiadal ani so zdravotným stavom odporkyne a s tým, či jej
súčasný zdravotný stav bráni v zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti. Navyše zo správy kolízneho

opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 01.10.2013 vyplýva, že navrhovateľ žiadal, aby bol do jeho
osobnej starostlivosti zverený len maloletý Y. a maloletá G. bola zverená do osobnej starostlivosti
odporkyne, pričom s takýmto návrhom sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Z týchto dôvodov odvolací súd
zrušil rozsudok v napadnutom výroku o výchove podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v súvisiacich
výrokoch o výživnom a úprave styku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Povrátenívecibudeúlohousúduprvéhostupňaopätovnerozhodnúťoúpravevýkonurodičovskýchpráv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, doplniť dokazovanie so zameraním, ktorý z rodičov
je vzhľadom na záujem maloletých detí väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti,
resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj detí a u koho sú lepšie

predpoklady na výkon osobnej starostlivosti a to aj s prihliadnutím na prostredie, v ktorom obaja rodičia
žijú.Súčasnejesúd povinnýprihliadnuťajnacitovúorientáciuazázemiemaloletýchdetí,naskutočnosť,
ktorý z rodičov doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti ako aj na hmotné zabezpečenie zo
strany rodiča vrátane bytových pomerov. Súd prvého stupňa je pritom povinný svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.