Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/691/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112204624
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112204624.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne K.. O. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. W. XXXX/XX, XXX XX D. D., právne zastúpenej Advokátska kancelária TAGAJ s.r.o.,
so sídlom SNP 38, 976 32 Badín, IČO: 47 234 091, proti žalovanému X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.
X, XXX XX D. D., právne zastúpenému JUDr. Marianou Matulovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Železničiarska 9, 974 00 Banská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov po rozvode, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 16C/28/2012-158 zo dňa 23. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) napadnutým
rozsudkomžalobužalobkyneovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(ďalejaj„BSM“)

zamietol (prvý výrok). Zároveň zamietol i žalobu žalovaného o vyporiadanie BSM (druhý výrok).
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal (tretí výrok).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania BSM tak, že žalovanému sa
uloží povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 2 325,- Eur (polovicu ceny za predaj osobného
motorového vozidla predaného žalovaným pred zánikom BSM). Žalovaný navrhol vyporiadať BSM
tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť mu sumu 901,28 Eur ( polovicu zostatku pôžičiek, ktoré

zaplatil po zániku BSM).

Okresný súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/3/2011-46, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 07. 2011.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že pred právoplatnosťou rozhodnutia
o rozvode manželstva predal žalovaný osobné motorové vozidlo tov. zn. I. P. za sumu 4 750,- Eur
bez vedomia žalobkyne. Žalovaný splatil zvyšok pôžičky u spoločnosti GE MONEY a.s. Bratislava po

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva v sume 1 430,56 Eur a sumu 463,70 Eur spoločnosti
N. I. I., a.s., D.. Žalobkyni bola vyplatená spoločnosťou KOOPERATIVA a. s. Bratislava suma 817,16
Eur. Žalovaný neplatil svojim rodičom 16 mesiacov po 120,- Eur za služby spojené s užívaním
domu, pričom mu požičali sumu vo výške 635,- Eur na kúpu detskej izby a sumu vo výške 445,- Eur na
stravu. Okresný súd na základe výpovedí svedkov (rodičov žalovaného) mal preukázané, že žalovaný
si nekúpil motorové vozidlo tov. zn. N. EČ: D. XXX A. z peňazí, ktoré získal predajom motorového

vozidla tov. zn. I. P.. Výsluchom detí účastníkov bolo potvrdené, že deti bývali spolu so žalovaným u
jeho rodičov, pričom i žalobkyňa im prispievala na kúpu stravy, oblečenia, resp. na pokrytie výdavkov
vzniknutých s ich záľubami.

Okresný súd zamietol žalobu žalobkyne i žalovaného, nakoľko podľa neho peniaze získané z predaja
osobného motorového vozidla tov. zn. I. P. a peniaze vyplatené žalobkyni boli v domácnostiach
účastníkov spotrebované a zároveň neexistujú aktíva ani pasíva, ktoré by bolo potrebné vyporiadať.O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ O.s.p.“).

Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej

lehote žalobkyňa odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Poukázala na
to, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné dôkladne zisťovať, čo všetko
je predmetom BSM. Pri zisťovaní majetku, ktorý patrí do spoločného majetku, nie je súd viazaný návrhmi
účastníkov,pretožezprávnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyporiadavaniavzťahumedziúčastníkmi.
V priebehu konania na základe dokazovania vyšlo najavo, že do masy BSM je možné zaradiť aj hnuteľné

veci, a to nábytok nachádzajúci sa v rodinnom dome (v bývalej spoločnej domácnosti účastníkov) -
kuchynskú linku, gauč, zariadenie obývacej izby, zariadenie detskej izby i paplóny, posteľnú bielizeň,
poháre, pričom prvostupňový súd sa uvedenými skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania nezaoberal a bez ďalšieho dospel k záveru, že neexistujú aktíva ani pasíva, ktoré by bolo
potrebné medzi účastníkmi vyporiadať. Uviedla, že žalovaný vo februári r. 2011, za trvania manželstva,
bez jej vedomia a súhlasu predal motorové vozidlo tov. zn. I. P. rok výroby XXXX tretej osobe za

sumu 4 750,- Eur za účelom, aby si mohol zaobstarať nové motorové vozidlo, ktoré aj využíva
(motorové vozidlo je evidované na otca žalovaného, hoci nie je držiteľom vodičského preukazu), preto
jej vzniklo právo na zaplatenie polovice zo získaného výťažku. Žalovaný znehodnotil hnuteľný majetok
patriaci do masy BSM (paplóny, posteľnú bielizeň, poháre a pod.) v hodnote cca 1000,- Eur, preto jej
vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 500,- Eur a ďalej aj na zaplatenie sumy 317,50 Eur (za

nábytokdetskejizbynachádzajúcisavrodinnomdomerodičovžalovaného).Poukázalainainvestíciedo
majetku rodičov žalovaného, v danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie rodičov žalovaného,
preto je potrebné, aby predmetná pohľadávka pripadla žalovanému a jej by bola vyplatená suma 1660,-
Eur. Mala za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom použitia prostriedkov získaných z
pôžičky GE Money. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd vyporiadal BSM spôsobom uvedeným v návrhu

na začatie konania a súčasne jej priznal náhradu trov konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný žiadal odvolanie žalobkyne „odmietnuť“, potvrdiť rozsudok
prvostupňového súdu a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobkyňa neoznačila ani
nežiadala vyporiadať celú masu BSM, žiadala jedine vyplatenie podielu z predaja motorového vozidla,
pričom nežiadala zahrnúť do masy BSM hnuteľné veci, ktoré existovali ku dňu rozvodu manželstva a to

napr. zariadenie spoločného bytu a detskej izby (ktorých cenu v rámci obrany vyčíslil na sumu 1 000,-
Eur),záväzkyvzniknutépočastrvaniamanželstvaztitulupôžičiekvovýške1802,56Eur.Kudňurozvodu
manželstva už neexistovali žiadne finančné prostriedky, ktoré mohli byť predmetom vyporiadania BSM
s výnimkou pôžičiek. Zároveň preukázal použitie prostriedkov na: a) zaplatenie pôžičiek, ktoré
vzniklipočastrvaniamanželstva,aktorésplácalajpoopusteníspoločnejdomácnostižalovanouvoktóbri

r. 2009 pravidelnými mesačnými splátkami po 100,- Eur mesačne, b) nákup zariadenia detskej
izby vo výške 635,- Eur v mesiaci august 2010, c) splatenie dlhu voči jeho rodičom, c) zabezpečenie
potrieb domácnosti, d) platenie leasingu spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko s. r. o. v
sume 164,34 Eur mesačne i po októbri r. 2009 (ktorým bola financovaná kúpa motorového vozidla tov.
zn. I. P.). Žalobkyňa v konaní nepreukázala použitie prostriedkov z odbavného poisťovne Kooperatíva

vo výške 817,16 Eur, ktoré jej bolo vyplatené v r. 2010. Ďalej poukázal na ustálenú súdnu prax,
z ktorej vyplýva, že možno deliť len majetok, ktorý existoval jedine ku dňu zániku BSM a do vyporiadania
BSM je potrebné zahrnúť nielen aktíva ale aj pasíva, ktoré vznikli počas trvania manželstva. Žalovaný
po zániku BSM zaplatil sumu 1 802,56 Eur, preto okresný súd nemal dôvod zamietnuť jeho návrh na
vyporiadanie BSM s poukazom na to, že žiaden návrh nepodal, jednalo sa vždy len o obranu

proti tvrdeniam žalobkyne.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, 2 písm. d) O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako ajvecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka.

Podľa ustanovenia § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každýzmanželovjeoprávnenýpožadovať,abysamuuhradilo,čo zosvojhovynaložilnaspoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,

a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Na základe dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne, ktorá okrem iného poukázala aj na skutočnosť,
že „prvostupňový súd sa skutkovými zisteniami, ktoré zreteľne vyplynuli z vykonaného
dokazovania, v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal a bez ďalšieho dospel k záveru, že neexistujú
aktíva ani pasíva, ktoré by bolo potrebné medzi účastníkmi vyporiadať“, odvolací súd v prvom rade

skúmal, či v rámci prvostupňového konania nedošlo zo strany okresného súdu k takému procesnému
postupu, ktorý by bolo možno považovať za odňatie možnosti účastníkov konať pred súdom.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne

správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným
spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej
republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

Jednou z esenciálnych náležitostí súdneho rozhodnutia je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení.
Občiansky súdny poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku
v ustanovení § 157 ods. 2, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z

ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o
skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie
vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je

potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie
veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.

Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a na druhej strane právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka
preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie, keď odôvodnenie rozsudku
obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V
dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu
skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho

posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil
právne nesprávne námietky účastníkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa.Cieľomvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjevyporiadanieichspoločnéhomajetku
- vecí, ktoré patrili podľa ustanovenia § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva a to ku dňu jeho
zániku, pričom si vzájomne vyporiadajú i všetky pohľadávky a dlhy, ktoré vyplývajú z bezpodielového

spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ. Pojem vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva je preto nutné chápať širšie než len rozdelenie vecí tvoriacich toto spoluvlastníctvo.

Odvolací súd konštatuje, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie
odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo odporcu,

ataktiežjehoprávonasúdnuochranuvtejtoveci(viďuznesenieNajvyššiehosúdusp.zn.6Cdo40/2012
z 16. 05. 2012, sp. zn. 2Cdo 52/2008 z 29. 04. 2008).

Odvolací súd zdôrazňuje, že prvým a základným predpokladom v konaniach o vyporiadaní BSM pre
vydanie rozhodnutia v súlade s ustanovením § 150 OZ je ustálenie masy BSM (t.j. súhrnu vecí,
majetkových práv a povinností, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) s poukazom

na to, že sa má vyporiadať celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva.
Povinnosťou súdu pritom nie je z vlastnej iniciatívy zisťovať veci, ktoré má zahrnúť do masy BSM,
pretože dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto

konaní môže súd podľa ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. len pokial' ide o výšku (cenu), a to, ako ich
vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne
prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi
(viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 684/2004 z 27. 09. 2004).

To isté logicky platí aj pre pohľadávky každého z manželov z titulu úhrady toho, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok a spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo
spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok (§ 150 druhá veta OZ).

Ak žiadny z účastníkov nepožiadal napríklad o to, aby mu bola vrátená určitá suma vynaložená z jeho
oddelenýchprostriedkovnazískaniespoločnejveci,bolobyprekročenímnávrhunadrámecustanovenia
§ 153 ods. 2 O.s.p.‚ pokiaľ by súd takýto zápočet vykonal (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

22 Cdo 999/2006 z 9. 11. 2006).

Zdanéhovyplýva,žemasuBSMtedasúdmusíustáliťjedinevsúčinnostisobidvomiúčastníkmikonania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v tomto prípade nepostupoval v súlade s
ustanovením § 150 OZ, pretože z odôvodnenia rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vyplýva, že absentuje základný atribút a to konkrétne ustálenie masy BSM. I v tomto

prípade platí, že povinnosťou súdu je v odôvodnení rozsudku uviesť stručný a jasný výklad o tom,
ktoré skutočnosti významné pre rozhodnutie veci má preukázané a ktoré nemá preukázané. U každej
jednotlivej preukázanej i nepreukázanej skutočnosti musí uviesť, ako k takémuto záveru dospel, t. j. z
akých dôkazov podľa jeho názoru záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132 až § 135 O. s. p. hodnotil,
a to hlavne vtedy, ak ide o dôkazy protichodné.

Odvolacísúdpoukazujenato,žeodôvodnenierozsudkuneobsahujeaniuvedenieprávnychaplikačných
úvah, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. Právne
závery okresného súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak okresný súd po skutkovom
vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo
iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený

skutkový stav.Odvolací súd ďalej konštatuje, že meritórne výroky rozsudku okresného súdu (prvý a druhý výrok),
ktorými žalobu žalobkyne a zároveň žalobu žalovaného zamietol, sú nepreskúmateľné a z hľadiska
predmetu konania a zásad formálnej logiky i neakceptovateľné, pretože nie je zrejmé presný obsah

takto zamietnutej žaloby (žalôb !?!) vzhľadom na to, že žalobu podala jedine žalobkyňa s tým, že
súdne konanie sa začalo jedine na základe jej žaloby, pričom (ako už bolo uvedené) konanie o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním iudicium duplex, preto parciálne
podania účastníkov nie je možné považovať za samostatné žaloby.

Podľa odvolacieho súdu, jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom konania

oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené,
a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto
rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu
do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je
možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.

Na základe uvedeného, nakoľko okresný súd nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku

odňalúčastníkommožnosťkonaťpredsúdom,odvolaciemusúduneostávalainámožnosť,akorozsudok
okresného súdu zrušiť v celom rozsahu, t. j. prvý výrok, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá a s
ním súvisiaci druhý výrok, ktorým bola žaloba žalovaného zamietnutá (pretože v danej veci z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi), i tretí výrok týkajúci sa náhrady
trov konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§

221 ods. 2 O. s. p.).

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude ustáliť, čo je predmetom masy BSM, pričom musí
v odôvodnení svojho rozhodnutia konkrétnym, jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ktoré
účastníkmi označené položky považuje, resp. nepovažuje za položky patriace do
masy BSM, vrátane uvedenia dôvodu jeho subsumovania a následne rozhodnúť

(vyporiadať masu BSM) v súlade so zákonom.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 224 ods.3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.