Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/423/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713215316
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713215316.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. S., bytom J. W. XX/XX, F. K., 2/ Q. K., bytom
W., T. č. XXXX/XX, 3/ Q. V., bytom M. č. XXX/XX, F. K. a 4/ B. V., bytom Y. č. XXXX, W., právne zastúpení
JUDr. P. M., advokátkou, F. L. XXX, W. proti odporcom: 1/ Q. V., bytom S. XXX, F. K. a 2/ A. K., bytom
A. XXX/XX, J., o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 28. januára 2014, č.k. 3C/9/2013-131, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľov vo veci samej a samostatnými
výrokmi rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľke 1/ priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 % a rovnakú náhradu trov konania 100 % priznal navrhovateľom 2/ - 4/. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov vyjadrenú percentom a o konkrétnej

výške náhrady rozhodne po právoplatnosti takto priznanej náhrady. V rozsahu 100% priznal okresný
súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. z dôvodu plného úspechu navrhovateľov v konaní.

Proti rozsudku okresného súdu, a to v časti výrokov o náhrade trov konania podali v zákonnej
lehote odvolanie odporcovia. Napadnuté výroky žiadali zmeniť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Považovali za dôvodné použitie ustanovenia § 150 O.s.p. a dôvody hodné
osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie trov konania žiadnemu z účastníkov videli v tom, že

v priebehu konania, resp. už pred podaním návrhu uznali nárok a boli ochotní uzatvoriť mimosúdnu
dohodu, čo však nebolo možné zákonným spôsobom dosiahnuť pre zákaz drobenia poľnohospodárskej
a lesnej pôdy podľa zák. č. 180/1995 Z.z.. Odporcovia tiež súhlasili, aby správa katastra vykonala
opravu v zápisoch na LV, pretože k chybe došlo v rámci ROEP a pri zápise dedičského rozhodnutia. Ani
tento spôsob nápravy však nebol možný a jedinou možnosťou tak ostalo súdne konanie. Odporcovia
poukázali na to, že do vlastníckych podielov navrhovateľov vedome nezasiahli svojim konaním, ale

stalo sa tak iba chybou v rámci ROEP, keď k zápisu vlastníctva v ich prospech došlo bez ich pričinenia
a zavinenia. Stav zápisov vlastníctva teda vznikol iba nesprávnou činnosťou štátnych orgánov, resp. z
neochoty správy katastra opraviť predchádzajúce pochybenia ako aj z nečinnosti navrhovateľov, ktorí
dlhé roky nevenovali veci náležitú pozornosť, najmä nekonali v rámci ROEP, počas ktorého bolo možné
vlastníctvo vysporiadať. Popri tom, že spor nezavinili, žiadali odporcovia zohľadniť aj to, že odporca 1/
je na výsluhovom a odporkyňa 2/ na starobnom dôchodku.

Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať náhradu

trov odvolacieho konania. Potvrdili, že odporcovia mali pri osobnom stretnutí záujem o mimosúdnu
dohodu a uviedli, že nárok navrhovateľov uznávajú, no spoločnú žiadosť o opravu spoluvlastníckych
podielov adresovanú správe katastra podpísať odmietli. Odporcovia síce pripustili, že k zápisu
vlastníctvavichprospechdošlopochybením,nozároveňuvádzali,ževlastníctvotaktonadobudlijednýmzo zákonných spôsobov, a to rozhodnutím štátneho orgánu. V dôsledku uvedeného konania a postojov
odporcov sa stalo súdne konanie jedinou možnosťou nápravy vzniknutého stavu a trovy navrhovateľov
tak boli účelne vynaloženými na uplatnenie práva a napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vecne

správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dotknutom
odvolanímazistil,žejepotrebnéuznesenieokresnéhosúdupotvrdiť,pretožejevovýrokuvecnesprávne
(ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2
O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že okresný súd v napadnutej časti vychádzal

zo správnych skutkových záverov a vec správne právne posúdil, keď v tomto prípade na rozhodnutie o
náhrade trov konania aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa uvedeného ustanovenia, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že kritériom rozhodnutia podľa neho je úspech jedného z účastníkov

a súčasne neúspech druhého účastníka v spore. Úspech v spore predstavuje také rozhodnutie súdu,
ktoré svojim obsahom zodpovedá výsledku požadovanému účastníkom. Neúspech predstavuje situáciu
práve opačnú. Priznanie náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je tak v zásade namieste v
takej situácii, kedy je rozhodnutím súdu vo veci samej vyhovené jednému účastníkovi, či jednej strane
sporu a súčasne obsah rozhodnutia nemožno stotožniť so stanoviskom protistrany. Pokiaľ by teda

stanovisko odporcov v tomto konaní bolo také, že sa stotožňujú s návrhom navrhovateľov a rozhodnutie
súdu by bolo jediným možným riešením vzniknutého stavu, nebolo by možné hovoriť o neúspechu
na strane odporcov, keďže by rozhodnutie súdu zodpovedalo výsledku, ktorý požadovali obe strany a
súčasne nemali inú možnosť riešenia vzniknutej situácie ako rozhodnutím súdu. V danom prípade sa
však o takúto situáciu nejednalo. Odhliadnuc od toho, či bolo možné dosiahnuť požadovanú nápravu

mimosúdne, nebolo v tomto prípade stanovisko odporcov k návrhu také, že by sa s ním bez výhrad
stotožňovali. Ako vyplýva z vyjadrenia odporcov k návrhu prezentovanému na pojednávaní okresného
súdu dňa 07.01.2014, boli si vedomí pochybení pri nadobúdaní sporných spoluvlastníckych podielov,
no súčasne tvrdili, že rozhodnutím o schválení ROEP došlo k určeniu vlastníckeho práva orgánom
štátu, a týmto titulom sú riadnymi vlastníkmi sporných podielov. Nepovažovali za jednoznačné, či takéto

nadobudnutie vlastníctva bolo v súlade so zákonom alebo nie. Naproti tomu návrh navrhovateľov
ako aj jemu obsahovo zodpovedajúce rozhodnutie súdu vlastníctvo odporcov k sporným podielom
nepovažovali za riadne nadobudnuté rozhodnutím štátneho orgánu. Rozhodnutie vo veci samej
tak nezodpovedá stanovisku odporcov v konaní, toto stanovisko nepotvrdzuje, a preto predstavuje
neúspech odporcov v konaní.

Z uvedeného dôvodu bola správna aplikácia § 142 ods. 1 O.s.p. okresným súdom, ako aj jeho
rozhodnutie,ktorýmnajejzákladepriznalnavrhovateľomakoúspešnýmúčastníkom100%náhradutrov
konania proti odporcom, ktorí v konaní úspech nemali. Súčasne samotná skutočnosť, že odporcovia sú
poberateľmi dôchodkov nepredstavuje dostatočný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
a zníženie, či nepriznanie náhrady trov konania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, a

preto krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

O samotnej výške trov prvostupňového konania ako aj o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne
okresný súd po právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .