Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224592
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:8112224592.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov - veriteľov: 1. U. úverová banka, a.s., Y. nivy 1, F.,
K.: XX XXX XXX, 2. V. banka, a.s., Na T. XX, čp. XXX, T. 1, S. republika, K.: XX XXX XXX, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky V. banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, Q. námestie XA, F., K.:
XX XXX XXX, zastúpený: F. T. X. s.r.o., T. XX, F., K.: XX XXX XXX, o návrhu na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka: SH M., s.r.o., V., C. XX, F., K.: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátska kancelária

R., o odvolaní právneho zástupcu dlžníka: Advokátska kancelária R. s.r.o. proti uzneseniu Okresného
súdu T., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil konkurz na majetok dlžníka SH M., s.r.o., V., so
sídlom C. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, ustanovil správcu R.. R. S., so sídlom kancelárie W.

L. 2, XXX XX Q., uložil správcovi bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu známych
veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej
únie ako v Slovenskej republike, vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu
prihlásili svoje pohľadávky v jednom rovnopise u správcu; v jednom rovnopise na Okresnom súde
Prešov k sp. zn. XK/XX/XXXX. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada,
veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou

(§ 28 ods. 3 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Podľa ustanovenia § 29 ZKR
prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa
na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo
názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod
vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma

pohľadávky, f) podpis. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s
uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho
práva. V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má
pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Celková suma pohľadávky
sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa
právnehodôvoduvzniku.Pohľadávkasauplatňujeveurách.Aksapohľadávkaneuplatníveurách,sumu

pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného
v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je
pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná
banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. K
prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou,
v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody,

prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený
znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. Veriteľ,ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku,
je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej
republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať

len zverejnením v Obchodnom vestníku. Podľa § 30 ods. 2 ZRK, podanie, ktorým bola uplatnená
pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 11 ods., § 3, § 19 ods. 1, § 22 ods.

1, § 40 ods. 1, § 161 ods. 1, 3 písm. c) ZKR.

Uviedol, že Okresný súd Prešov uznesením č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zverejneným v
Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX na návrh veriteľa rozhodol o začatí konkurzného konania voči
dlžníkovi.

Uznesením č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
XX.XX.XXXX súd vyzval dlžníka v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“), aby osvedčil svoju platobnú schopnosť s poučením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený
konkurz.

Uznesením č.k. XK/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
XX.XX.XXXX súd konkurzné konanie voči dlžníkovi zastavil. Navrhovateľ U. a.s. podal proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. XCoKR/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal dlžník dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dlžníka uznesením č.k. XObdo/XX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX odmietol.

OkresnýsúdPrešovuznesenímč.k.XK/XX/XXXX-XXXzodňaXX.XX.XXXXzverejnenýmvObchodnom
vestníku dňa XX.XX.XXXX pripustil, aby do konkurzného konania pristúpil veriteľ V. banka, a.s., so
sídlom Na T. XX, čp. XXX, XXX XX T. 1, S. republika, K.: XXX XX XXX.

Dňa XX.XX.XXXX sa konalo pojednávanie na ktorom súd neakceptoval ospravedlnenie právneho
zástupcu dlžníka s tým, že má kolíziu s termínom pojednávania na inom súde, vzhľadom na to, že
advokát sa môže v zmysle § 25 ods. 3 O.s.p. dať zastupovať iným advokátom. Súd preto konal v
neprítomnosti dlžníka ako aj jeho právneho zástupcu.

Navrhovateľ - veriteľ U., a.s. prostredníctvom svojho zástupcu zotrval na podanom návrhu na vyhlásenie
konkurzu v zmysle podaných vyjadrení a doplnení, pričom poukázal na skutočnosť, že podľa poslednej
správy dozorného správcu o plnení plánu sám správca konštatuje, že podnikateľská činnosť dlžníka

SH M. s.r.o. V. pozostáva hlavne z prenájmu nehnuteľností, pričom pri prenájme nehnuteľností vytvára
sústavnú a opakovanú stratu, ďalšia činnosť, na základe ktorej bol schválený reštrukturalizačný plán
v podstate neexistuje, teda nemožno ani očakávať, aby tento plán bol splnený. Z toho vyplýva, že
spoločnosť SH M. s.r.o., teda dlžník, je v úpadku. Dlžník nepreukázal platobnú schopnosť a na základepredkladaných výkazov za obdobie do XX.XX.XXXX má dlžník výsledok hospodárskej činnosti záporný.
Veriteľ má za to, že sú splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu.

Veriteľ sa zároveň vyjadril k vzdaniu sa funkcie dozorného správcu K.. M. a uviedol, že o vzdaní sa
dozorného správcu a ustanovení nového správcu nevedel. O zvolaní zasadnutia veriteľského výboru
nevie a ani nebol ako člen veriteľského výboru o zvolaní informovaný.

Ďalší veriteľ - V. banka, a.s., ktorý pristúpil do konkurzného konania na pojednávaní uviedol, že sa v
celom rozsahu pridržiava svojho návrhu na pristúpenie do konkurzného konania, pričom má za to, že
dlžník je platobne neschopný, je v omeškaní s plnením svojich záväzkov v zmysle reštrukturalizačného
plánu voči veriteľovi V. banka, a.s. aj vzhľadom na neplatnosť započítania prvej kvartálnej splátky, čo v
zmysle plánu predstavuje X/XX zo sumy XX.XXX,XXX €, teda sumu X.XXX,XX €. Taktiež poukazuje na

obchádzanie ZKR, ako aj z dôvodu porušovania resp. obchádzania príslušných ustanovení o záložnom
práve a dlžník je v omeškaní s plnením X kvartálnych splátok. V. banka, a.s. ako veriteľ má za to,
že účelom konkurzného konania nie je len subjektívne zistiť, či je dlžník platobne neschopný voči
konkrétnym veriteľom, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, ale či je dlžník objektívne schopný
plniť si záväzky, ak by ich nepopieral. Z prehľadu výkazov, ktoré dlžník založil do spisu XR/XX/XXXX

vyplýva, že spoločnosť je už od X/XX v úpadku vo forme predĺženia, kedy hodnota majetku je nižšia
ako hodnota záväzkov o cca X mil. €. Dlžník si neplní reštrukturalizačný plán žiadnou metódou, na
ktorú sa reštrukturalizačný plán odvoláva, tržby z predaja majetku sú minimálne, pričom táto metóda
bola jednou z určujúcich ako zabezpečiť riadne fungovanie dlžníka. Veriteľ V. banka, a.s. má za to, že
dlžník nevyvíja žiadnu podnikateľskú činnosť mimo prenájmu areálu Q., aj táto činnosť je v strate, účel

reštrukturalizácie sa nenaplnil, čo svedčí o tom, že dlžník je v úpadku. V. banka, a.s. na pojednávaní
uviedol, že sa pridržiava svojho návrhu na pristúpenie do konkurzného konania a má za to, že dlžník
je platobne neschopný a v omeškaní s plnením svojich záväzkov v zmysle reštrukturalizačného plánu.
Preto žiada, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a preto žiada vyhlásiť na majetok dlžníka
konkurz.

Súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. XCoKR/X/XXXX-XXX
zo dňa X.X.XXXX, z ktorého vyplýva záver odvolacieho súdu, že dlžník neosvedčil svoju platobnú
schopnosť, t.j. neosvedčil skutočnosť, že nie je v úpadku v podobe platobnej neschopnosti tak, ako

ju zákon definuje v ust. § 3 ods. 2 ZKR. Vyjadrenia a obrana dlžníka o problémoch dražby sú v
tomto prípade irelevantné vzhľadom na časový plán plnenia veriteľovi podľa reštrukturalizačného plánu,
ako aj to, že speňažovanie majetku dlžníka, ku ktorému malo dôjsť podľa plánu nesúvisí s úhradami
štvrťročných splátok. Odvolací súd zároveň poukázal na ust. § 14 ods. 1 ZKR, podľa ktorého sa samotný
konkurz už začal právoplatným uznesením a ďalej sa skúmajú už len zákonné podmienky aplikácie ust.

§ 19 ods. 1 písm. c) ZKR, t.j. či dlžník osvedčil alebo neosvedčil svoju platobnú schopnosť. V prípade,
ak sa v ďalšom konaní preukážu naďalej pretrvávajúce problémy a spory medzi veriteľom a dlžníkom
pri splácaní štvrťročných splátok, bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyhlásiť konkurz pri dodržaní
všetkých zákonných podmienok, pričom pri rozhodovaní je podľa ust. § 226 O.s.p. viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

Dlžník sa pojednávania nezúčastnil, žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoju platobnú
schopnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 bod 3. písm. c), preto súd má za to, že boli splnené zákonné
podmienky a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

Do funkcie správcu súd ustanovil správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a
programových prostriedkov schválených ministerstvom, nakoľko bolo súdu oznámené vzdanie sa
funkcie dozorného správcu Ing. U. M., avšak nebolo k dnešnému dňu preukázané zvolenie nového

dozorného správcu Y.. E. S. v reštrukturalizačnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XR/
XX/XXXX.Súd vyzval veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky, poučil ich o spôsobe
prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch
nesprávneho prihlásenia pohľadávok.

V súlade s čl. 40 Nariadenia Rady (ES) č. XXXX/XXXX z XX. mája XXXX o konkurznom konaní súd
správcovi uložil povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľov
dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako

v Slovenskej republike.

V zmysle § 22 ods. 1 ZKR súd poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch
nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie úpadca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.

Ako vyplýva z dôvodov odvolania v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa s tým, že odôvodnenie neobsahuje dostatok dôvodov a ich uvedenie je nezrozumiteľné. Ďalej
uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky na prejednanie veci v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.,
pretože mu bola odňatá možnosť konať pred súdom čím došlo k zásahu do práv žalobcu postupom
súdu prvého stupňa. Ďalej namietal, že jeho návrh na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého

dokazovania bol zamietnutý, pričom práve tento mal osvedčiť tú skutočnosť, či nejaká pohľadávka
tvrdená žalobcom mohla vzniknúť, alebo nie a aký bol rozdiel príjmov a výdavkov v sledovanom
kalendárnom štvrťroku. Namietal procesný postup súdu pri rozhodovaní o pripustení druhého žalobcu do
konania s tým, že toto je charakterizované absenciou riadneho a preskúmateľného odôvodnenia. Okrem
tohosúdnevysvetlilakodospelkzáveruotom,žepristupujúcisubjektjeveriteľomžalovaného.Poukázal

na to, že pohľadávka žalobcu 1. voči žalovanému neexistuje a preto nie je zrejmé na základe čoho mu
priznal postavenie veriteľa žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na reštrukturalizačný plán. Uviedol, že
si je vedomý toho, že má voči žalobcovi pohľadávku v sume X.XXX.XXX,XX eur a spoločnosť U. S. a.s.
v sume X.XXX.XXX,XX eur, ktoré boli novokonštituované reštrukturalizačným plánom, avšak nanovo
bola určená lehota splatnosti týchto pohľadávok na XX.XX.XXXX, nejde teda o pohľadávky, ktoré by boli

splatné, pretože nejde o pohľadávky, v ktorých by uplynula XX-dňová lehota po ich splatnosti. Poukázal
na to, že priebeh dosvedčovania osvedčil záver, že medzi účastníkmi konania existuje spor o to, či
žalobca 1. má pohľadávku voči žalovanému vo výške XX.XXX,XX eur z dôvodu splátky nájomného z
prenájmuareáluQ.za4.štvrťrokXXXX.Žalovanýuznávanázor,žezoschválenéhoreštrukturalizačného
plánu existencia takejto pohľadávky nevyplýva, v celom reštrukturalizačnom pláne sa suma XX.XXX,XX

eur ako pohľadávka žalobcu 1. voči navrhovateľovi neuvádza a nedefinuje. Sám žalobca 1. nikdy
neuviedol na základe čoho určil, že za posledný štvrťrok XXXX mu vznikol nárok na zaplatenie sumy
XX.XXX,XX eur, pričom de facto priznal, že ju určil jednostranne. Takéto právo mu ale reštrukturalizačný
plán nepriznal a nedáva mu ho ani platná právna úprava. Je pravda, že žalobca 1. ako zabezpečený
veriteľ1.skupinyveriteľovpodľareštrukturalizačnýplánjeveriteľomžalovanéhospohľadávkouvovýške

X.XXX.XXX,XXeurzabezpečenouzáložnýmprávomkpriemyselnémuareáluQ.,avšaktátopohľadávka
je v zmysle už vyššie citovaných ustanovení reštrukturalizačného plánu splatná až dňa XX.XX.XXXX.
Ak je splatná táto pohľadávka dňa XX.XX.XXXX, nemôže byť splatnou ani jej časť pred uplynutím
tejto lehoty, pričom na to, čo by žalovaný zaplatil pred XX.XX.XXXX by sa hľadelo len ako preddavok.
Nakoľko žalobca 1. disponuje voči žalovanému len jednou pohľadávkou, nie je možné hovoriť o dvoch

lehotách jej splatnosti, nakoľko o tomto nič nehovorí ani reštrukturalizačný plán, ktorý je generálnou
superzmluvou, nanovo variujúcou právne vzťahy účastníkov. Pokiaľ reštrukturalizačný plán hovorí o
štvrťročnej splátke na túto (jedinú) pohľadávku žalobcu 1. voči žalovanému, súčasne vymedzuje, že
táto nebude zodpovedať výške zinkasovaného nájomného. Jednoznačne určuje spôsob stanovenia
výšky štvrťročnej splátky ako rozdielu medzi nákladmi a výnosmi zo správy priemyselného areálu Q.

v príslušnom kalendárnom štvrťroku. Takéto určenie je logické a ekonomicky udržateľné, nakoľko by
bolo nesprávne určiť výšku tejto splátky bez ohľadu na výšku nákladov na správu priemyselného areálu.
V línii tejto idey bol postavený reštrukturalizačný plán a takto je potrebné vykladať obsah ustanovenia
vyššie uvedenej časti reštrukturalizačného plánu. Tu totiž treba poznamenať, že reštrukturalizačný plánsúčasne počítal s tým, že dôjde k predaju celého priemyselného areálu, ktorý ako záloh zabezpečuje
pohľadávku žalobcu 1. Predajom nehnuteľnosti tvoriacich tento priemyselný areál by došlo k zániku
jeho správy zo strany žalovaného a súčasne by už nebolo možné hovoriť o príjmoch z prenájmu, a

potom ani o štvrťročnej splátke. K predaju areálu nedošlo z dôvodov na strane žalobcu opísaných nižšie.
Pokiaľ ide o rozdiel medzi nákladmi a výnosmi v 4. štvrťroku XXXX tento bol záporný, čo malo svoje
širšie súvislosti odvíjajúce sa aj od skutočnosti, že išlo o poslednú časť roka, kedy v dôsledku zimného
obdobia štandardne bývajú náklady na správu nehnuteľnosti zvýšené. Uvedený záver jednoznačne
vyplýva aj z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX K.. X. Y., znalca z odboru X. a manažment,

odvetvie, účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling a financie, podľa ktorého bola výška oprávnených
nákladov navrhovateľa pri správe uvedeného areálu v 4. štvrťroku XXXX v sume XX.XXX,XX, čo pri
dosiahnutých výnosoch zo správy tohto areálu znamená záporný hospodársky výsledok na úrovni sumy
X.XXX,XX eur. Ak boli teda v tomto štvrťroku takéto hospodárske výsledky potom je zrejmé, že žalobcovi
1. nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie splátky v danom štvrťroku. Aj z tohto pohľadu je zrejmé, že v
danom štvrťroku bol rozdiel výnosov a nákladov záporný, preto nárok na splátku nevznikol, stalo by sa

tak jedine v prípade, že by sa dosiahol kladný hospodársky výsledok.

Na margo správania sa žalobcu 1. je nutné poukázať aj na to, že tento vytvoril prekážku možnosti
uspokojenia jeho pohľadávky určenej reštrukturalizačným plánom. Zatiaľ nesplatná pohľadávka žalobcu

1. je zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, ktoré
sú ako nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Správou katastra V. -okolie, pre
katastrálne územie Q., na LV č. XXXX. Znalecký určená hodnota toho majetku prevyšuje súčet
pohľadávok žalobcu 1. a U. S., a.s. Títo zabezpečení veritelia prvej skupiny (Všeobecná úverová banka,
a.s., a U. S., a.s.) boli žalovaným požiadaní o predloženie záväzkového pokynu k speňaženiu v ich

prospech založeného nehnuteľného majetku, pričom označení veritelia 1. skupiny dňa X.XX.XXXX
podalipredmetnýzáväznýpokyn.Podľauvedenéhozáväznéhopokynužalovanýbolpovinnývprospech
uvedených veriteľov založený nehnuteľný majetok speňažiť spôsobom uvedeným v § 92 ods. 1 písm. b)
ZKR a poveriť predajom nehnuteľného majetku dražobníka, ktorý by vykonal dražbu podľa § 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ako dražobníka uvedení veritelia „učili“ Dražobnú spoločnosť, a.s. a

následne vymedzili podmienky konania prvého kola dražby.

Ďalej tvrdil, že veriteľ neosvedčil existenciu pohľadávky žalobcu v 2. rade voči žalovanému a preto
žalobca 2. nie je veriteľom žalovaného, pretože dlžník celú pohľadávku tohto žalobcu uhradil v dôsledku

čoho tento subjekt stratil postavenie veriteľa žalovaného. Na záver poukázal na to, že neboli osvedčené
podmienky pre vyhlásenie konkurzu, nebola osvedčená platobná neschopnosť žalovaného, tak ako
to predpokladá obsah ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. Konkurzný súd nie je vzhľadom
ku konštrukcii zákona oprávnený riešiť také spory, ktoré majú mať základ v pohľade na to, kedy
a či vôbec je nejaká pohľadávka splatnou v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu, resp.

či zanikla. Osvedčenie minimálnej spornosti tvrdenej pohľadávky je v danej veci preukázane, čo
vylučuje možnosť konkurzného súdu prihliadať na pohľadávky, spornosť ktorých je takto osvedčená.
Skúmať detaily daného sporu neprislúcha konkurznému súdu, nakoľko by to znamenalo zásah do
práva účastníka konania na zákonného sudcu. Na pohľadávky označené v návrhu na začatie konania
preto nie je na mieste prihliadať v rámci konkurzného konania. Aj pokiaľ ide o žalobcom 2. namietanú

neplatnosť započítania vzájomných pohľadávok, treba poukázať na to, že ide minimálne o spor o
platnosť právneho úkonu, obraz o platnosti ktorého by si mal súd vytvárať v inom ako konkurznom
konaní. V tomto smere treba poukázať na to, že žalobca 2. spochybňuje započítanie, ku ktorému došlo
tak, že žalovaný započítal svoj záväzok s pohľadávkou vyplývajúcou z pohľadávky voči účtu v banke.
Na účte pôvodne spravovanom žalobcom 2. totiž mal uložené finančné prostriedky, ktoré žalobca 2.

odmietol doteraz vydať žalovanému, pričom o existencii takejto pohľadávky nie je absolútne žiadny spor.
Započítať záväzok voči banke s pohľadávkou voči tej istej banke z titulu nevrátenia peňazí na účte je
jednoducho pochopiteľný úkon, ktorého význam je nespochybniteľný, aj keď sa o to žalobca 2. snaží
v konkurznom konaní. Uvedené skutočnosti mali byť súdom vyhodnotené minimálne ako také, ktoré
osvedčujú spornosť označovaných pohľadávok, ktoré majú viesť k záveru o predĺžení žalovaného. Daný

predpoklad pri absencii nesporných pohľadávok nebol osvedčený resp. bol priamo vylúčený, čo odoberá
právo ingerencie do daných vzťahov medzi účastníkmi konania konkurznému súdu.Skutočnosti uvedené v ods. 3. a 4. dokazujú, že v danej veci neboli dané podmienky pre prijatie záveru
o platobnej neschopnosti žalovaného. Nebolo preukázané, že by si žalovaný neplnil 30 dní po lehote
splatnosti aspoň 2 peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. V tomto smere poukazuje odvolateľ na

to, že žalovaný naďalej dosahuje príjem z prenájmu areálu Haniska, navyše s ním riadne predložených
výpisov z účtov a stave na pokladni vyplýva, že disponuje finančnou hotovosťou. S prihliadnutím k
hodnote vyššie označených nehnuteľnosti nie je možné navyše prijať záver o naplnení podmienok
predĺženia žalovaného v zmysle § 3 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z.

Pokiaľ ide o výrok o ustanovení správcu R.. R. S., tento opomína obsah ustanovenia § 1065 ods. 2 ZKV,
ktorý má pre súd imperatívnu povahu. Podľa tohto ustanovenia, ktoré je vo vzťahu k obsahu § 40 ZKV
platí, že: § 165 Skončenie dozornej správy:
1. Po úplnom splnení plánu dozorný správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku oznam o
ukončení dozornej správy. Zverejnením oznamu o ukončení dozornej správy zanikajú účinky dozornej
správy a funkcia dozorného správcu.

2. Účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu. V uznesení
o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu.

Pokiaľ súd prijal záver o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, bolo jeho povinnosťou zistiť, kto

je dozorný správca a iba túto osobu ustanoviť do funkcie správcu. V danom prípade potom, čo sa K..
U. M. vzdal funkcie dozorného správcu, bol na jeho miesto ustanovený nový dozorný správca Y.. E. S..
Práve túto osobu bol povinný súd ustanoviť do funkcie správcu. Už to, že súd prvého stupňa udáva meno
nového dozorného správcu (strana č. 5 posledná veta zdola) dokazuje, že jeho meno bolo súdu známe
v čase rozhodovania. Nebol preto dôvod ustanovovať do funkcie správcu R.. R. S., či inú osobou.

Z týchto dôvodov preto treba poukázať na nielen procesnú neudržateľnosť, ale osobitne aj na vecnú
nesprávnosť namietaného rozhodnutia. Vzhľadom k súhrnu všetkých vyššie uvedených okolností
odvolateľ navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa tak, že konkurzné konanie voči žalovanému zastaví, resp. aby dané súdne rozhodnutie zrušil a
vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu úpadcu sa vyjadril žalobca v 1. rade. V písomných dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol,

že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe v znení jej všetkých doplnení a vyjadrení, pričom považuje
v súdnom konaní za preukázané, že žalovaný neosvedčil svoju platobnú schopnosť. V súdnom
konaní nepreukázal, že je platobne schopný uhradiť splatené pohľadávky žalobcu 1. a ďalšieho
veriteľa označeného v žalobe v sumách X.XXX.XXX,XX eur a X.XXX.XXX,XX eur. Tieto pohľadávky
sú pohľadávky žalobcu 1. a ďalšieho veriteľa označeného v žalobe zistené v reštrukturalizačnom

konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde T. sp. zn. XR/XX/XXXX, ktoré sa stali v celom
rozsahu splatnými na základe neúčinnosti predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného a to jeho
neplnením zo strany žalovaného tak, ako je to uvedené v samotnej žalobe a v ďalších vyjadreniach v
predmetnom súdnom konaní a teda spornými nie sú.

Tvrdenie žalovaného, že predmetné pohľadávky sú splatné až XX.XX.XXXX nie je správne, pretože táto
splatnosť bola zmenená a už neplatí a platila by iba za podmienky, ak by reštrukturalizačný plán bol
stále voči žalobcovi 1. účinný. Avšak neplnením reštrukturalizačného plánu žalovaný spôsobil, že tento
sa stal v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR voči žalobcovi 1. neúčinný, čím sa pohľadávky zistené
v reštrukturalizácii stali splatnými v pôvodných lehotách svojej splatnosti.

Tvrdenie žalovaného, že štvrťročná splátka v sume XX.XXX,XX eur v zmysle príslušných ustanovení
reštrukturalizačného plánu, ktorú mal žalovaný uhradiť v lehote určenej reštrukturalizačným plánom je
„doslova vymyslená“ je zavádzajúce, pretože reštrukturalizačný plán v záväznej časti definuje povinnosť
žalovaného uhrádzať štvrťročné splátky plynúce z príjmov nájomného z prenájmu priemyselného parku

Q.. Suma XX.XXX,XX eur sa v samotnom pláne vo svojom číselnom vyjadrení ako suma splátky za
príslušný štvrťrok v reštrukturalizačnom pláne neuvádza, pretože pri tvorbe plánu na budúce obdobie
nebolo možné konkrétnu sumu zadefinovať, ale v reštrukturalizačnom pláne v jeho záväznej časti je
zadefinované určenie spôsobu akým sa táto suma za každý konkrétny splatný štvrťrok určuje a kedyje splatná. Použitým tohto záväzného mechanizmu na určenie konkrétnej sumy splátky bola táto za
príslušný štvrťrok určená na sumu XX.XXX,XX eur, na základe účtovných podkladov, predložených
žalovaným za príslušné obdobie, prostredníctvom dozorného správcu a ktorá sa stala v tam určenej

lehote splatnou a ktorú žalovaný v určenej a ani v náhradnej a ani v žiadnej inej lehote neuhradil, čím
spôsobil neplnenie reštrukturalizačného plánu a z uvedeného dôvodu jeho následnú neúčinnosť voči
žalobcovi 1. Neúčinnosť reštrukturalizačného plánu znamená okrem iného aj skutočnosť, že predmetné
pohľadávky prestali byť splatené až XX.XX.XXXX ako určoval plán, ale obnovila sa ich pôvodná
splatnosť. Predmetná riadne pohľadávka veriteľov tvoriaca štvrťročnú splátku žalovaného v určenej

sume XX.XXX,XX eur, ktorej neuhradenie spôsobilo neúčinnosť reštrukturalizačného plánu je určená v
súlade s týmto plánom.

Tvrdenie žalovaného, že výpočet sumy predmetnej štvrťročnej splátky sa má vykonať ako „rozdiel medzi
nákladmi a výnosmi“ z prenájmu Priemyselného parku Q. nie je správne, pretože nikde v texte príslušnej
záväznej časti reštrukturalizačného plánu sa nenachádza takéto slovné spojenie, ktoré by takto určilo

spôsob výpočtu sumy splátky a teda takýto spôsob výpočtu zadefinovaný nie je. Žalovaný aplikuje tento
svoj nesprávny výklad predmetného ustanovenia aj v praxi, pričom výsledkom tejto jeho aplikácie je, že
deklaruje náklady na prevádzku Priemyselného parku Q. v takej výške, že po odrátaní od výnosov je
výsledkom suma, z ktorej má byť uspokojovaný aj žalobca 1., okrem iného aj ako prednostný záložný
veriteľ, opakovane skoro nulová. Teda neprichádza k skoro žiadnemu plneniu v prospech žalobcu, čo je

v rozpore s reštrukturalizačným plánom a účelom reštrukturalizácie samotnej. Žalovaný pri tvrdení, že
predmetné ustanovenia reštrukturalizačného plánu, ktorým sa určuje spôsob určenia sumy štvrťročnej
splátky pripúšťa rôzny výklad a je sporné, nezohľadňuje skutočnosť, že keďže on sám tento výraz
pripúšťajúci rôzny výklad ako prvý použil a to ako predkladateľ reštrukturalizačného plánu má sa toto
ustanovenievykladaťnajehoťarchuanieakotovykonávažalovanýnaťarchužalobcu1.Ztohopohľadu

je akékoľvek znalecké dokazovanie snažiace sa preukázať výšku nákladov viažucich sa na predmetné
nehnuteľnosti vykonané žalovaným irelevantné.

Tvrdenie žalovaného, že žalobca 1. vytvára prekážky uspokojenia jeho pohľadávok pri predaji
nehnuteľného majetku sa nezakladajú na pravde, pretože žalobca 1. postupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami reštrukturalizačného plánu a vydal záväzný pokyn na predaj nehnuteľného majetku
tvoriaceho predmet zabezpečenia pohľadávok žalobcu, ktorý ale žalovaný odmietol akceptovať, čím
došlo z jeho strany k ďalšiemu porušeniu reštrukturalizačného plánu. V zmysle reštrukturalizačného
plánu sa mal žalovaný riadiť záväzným pokynom a vykonať predaj nehnuteľného majetku tvoriaceho
predmet zabezpečenia podľa príslušných podmienok určených v záväznom pokyne, čo však odmietol.

Odhliadnuť od skutočnosti, že žalovaným navrhovaný dražobník je personálne prepojený s právnym
zástupcom žalovaného jeho argumentácia o ekonomickej výhodnosti nám uprednostňovaného
dražobníka je irelevantná, pretože náklady dražby a odmena dražobníka sa uhrádzajú prednostne pred
rozvrhomvýťažkudražbyaotútosumuznižujevýťažokprezabezpečenýchveriteľov,čiebytentonáklad
pri očakávanom výnose zo speňaženia išiel na ťarchu výnosu záložných veriteľov.

Žalobca 1. poukazuje na skutočnosť, ktorá vyplýva aj z účtovných výkazov žalovaného a dozorných
správdozornéhosprávcuK..M.,žežalovanýnevykonávasvojupodnikateľskúčinnosť(hlavnúobchodnú
činnosť na ktorej je „postavené“ splnenie plánu), v súlade s reštrukturalizačným plánom, ale iba
prenajíma nehnuteľnosti a to s ním deklarovanou stratou, čím nie sú splnené predpoklady na splnenie

záväzkov z reštrukturalizačného plánu dlžníka, pričom aj sám dozorný správca sa vzdal funkcie
dozorného správcu.

Snaha veriteľského výboru o zvolenie nového dozorného správcu nemá oporu v zákone a veriteľský
výbor nie je po skončení reštrukturalizácie legitímny orgán na ustanovovanie nového dozorného správcu

a teda jeho konanie smerujúce k zmene dozorného správcu nemá oporu v ZKR a teda je absolútne
neplatný. Zákon o ZKR nerieši vzdanie sa funkcie dozorného správcu ani zánik dozornej správy s
výnimkou prípadov vyhlásenia konkurzu na dlžníka. Ustanovenie dozorného správcu a zavedenie
dozornej správy je súčasťou záväznej časti reštrukturalizačného plánu, ktorého nadobudnutie účinnosti
predchádza schválenie plánu vo veriteľskom výbore ďalej prijatie plánu na schvaľovacou schôdzou

veriteľov a nakoniec potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom (uznesenie) a následné zverejnenie
v Obchodom vestníku. Po vzdaní sa K.. M. funkcie dozorného správcu súd neurčil nového dozorného
správcu, takže nemohol neexistujúceho dozorného ustanoviť do funkcie správcu v zmysle § 165 ZKR.Na základe neprizvania žalobcu 1. ako člena veriteľského výboru na jeho zasadnutie, na ktorom sa mal
zvoliť nový dozorný správca je možné vyvodiť záver, že predseda veriteľského výboru K.. V. (bývalý
vlastník, konateľ a terajší riaditeľ žalovaného) nepovažuje žalobca 1. za člena veriteľského výboru, z

čoho môžeme odvodiť, že sa stotožňuje s neúčinnosťou reštrukturalizačného plánu voči žalobcovi 1.

Konaním žalovaného v čase od nadobudnutia účinnosti reštrukturalizačného plánu dochádza k
systematickému poškodzovaniu určitej časti veriteľov neplnením si záväzkov vyplývajúcich mu z plánu
ako aj nenaplneniu účelu samotnej reštrukturalizácie - záchrana dlžníka pokračovaním v podnikateľskej

(hlavnej) činnosti dlžníka naprojektovanej v reštrukturalizačnom pláne a uspokojovaní pohľadávok
veriteľov.

Žalobca 1. zastáva právny názor, že žalovaný svoju platobnú schopnosť neosvedčil a zároveň sú
splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd na základe jeho žaloby, predložených a vykonaných
dôkazov a ďalších okolností vyhlásil konkurz na žalovaného.

Žalobca 1. v zmysle podanej žaloby vrátane všetkých svojich vyjadrení a doplnení a na základe všetkých
vykonaných dôkazov a okolností ako aj s poukazom na rozhodnutie (uznesenie) Krajského súdu v V.
č.k. XCoKR/X/XXXX-XXX, ktorým zrušil v odvolacom konaní uznesenie Okresného súdu T., č.k. XK/XX/
XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX žiada Krajský súd v V., aby potvrdil rozhodnutie Okresného súdu T. č.k.

XK/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, ktorým vyhlásil konkurz na majetok žalovaného.

K odvolaniu úpadcu sa vyjadril aj pristupujúci veriteľ - žalobca v 2. rade Komerční banka, a.s. so sídlom
Na T. XX, čp. XXX, T. 1, S. republika, K.: XX XXX XXX. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou úpadcu o
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, platí, že čl.
6 ods. 1 Dohovoru nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so
zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané a na okolnosti každého
prípadu.

Ústavný súd SR rovnako vo svojich viacerých rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

S prihliadnutím na účel konania o vyhlásenie konkurzu, ktorým je v zmysle § 19 ods. 1 písm. c) ZKR
posúdenie,čiodporcaosvedčilaleboneosvedčilplatobnúschopnosť,súargumentyodporcu,ajvzmysle

záväzného právneho názoru rozhodnutia odvolacieho súdu, pre konanie nepodstatné a preto sa nimi
Okresný súd T. v rámci odôvodnenia rozsudku nemusel podrobne zaoberať, resp. na tieto argumenty
nemusel dať v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, resp. Ústavného súdu SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu spĺňa

všetky podstatné náležitosti posúdenia otázky platobnej neschopnosti odporcu a preto netrpí vadami
arbitrárnosti alebo nepreskúmateľnosti.

K námietkam odvolateľa v tom smere, že k prejednaniu veci došlo bez prítomnosti odporcu (dlžníka)
poukázal na súdnu prax rozhodovania Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Ústavný súd

SR, napr. vo svojom náleze I. ÚS 68/98, uverejnenom pod poradovým (publikačným) číslom 11/1999
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, vyslovil právny názor, v zmysle ktorého „kolízia
dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny
zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania
existencie „dôležitého dôvodu“ nevyhnutne potrebného na účel odročenia riadne a včas nariadeného

pojednávania.“ Ďalej Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatuje. „Obsahom základného práva na
verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania (obdobne platí aj pre obsah práva podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru) nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania.Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.pJ v každom konkrétnom prípade
patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.“

S týmto právnym názorom sa Ústavný súd SR stotožnil aj vo svojich ďalších rozhodnutiach (napr. v
náleze IV. ÚS XXX/XXXX-XX, v uznesení z XX. marca XXXX sp. zn. K.. ÚS XX/XXXX).

Najvyšší súd SR vo svojom judikáte uverejnenom pod č. R XX/XXXX konštatuje nasledovné: „Sama
kolízia pojednávania nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101

ods. 2 O.s.p.“

Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka nie je
bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Najvyšší súd SR v tejto otázke považuje za dôležité nasledovné: „Rozhodujúce pri posudzovaní žiadosti

o odročenie pojednávania však bolo, že od odporcu bolo možno spravodlivo požadovať, aby si zvolil
na toto pojednávanie iného zástupcu, resp. prinajmenej vysvetlil (oznámil) dôvod, ktorý mu v tom
bránil, keďže len samotná kolízia dvoch pojednávaní u toho istého zástupcu v tom istom termíne na
rozdielnych súdoch, o ktorej kolízii tento zástupca (advokát) vedel v dostatočnom časovom predstihu,
nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného

pojednávania.“

Relevantným faktom z hľadiska riešenia otázky kolízie pojednávania, z pohľadu judikatúry súdov
je skutočnosť, či je spravodlivé, aby si účastník zvolil pre takýto prípad substitučného zástupcu a
to aj v prípade, ak v žiadosti o odročenie pojednávania účastník konania vyhlasuje, že nesúhlasí

so substitučným zastúpením. Pre takýto prípad Najvyšší súd SR ustálil: „(u účastníka), ktorý podľa
vyjadrenia právneho zástupcu nesúhlasil so substitúciou, bolo vzhľadom na časový odstup takmer
jedného mesiaca spravodlivé požadovať, aby si na odvolacie pojednávanie zvolili iného zástupcu.
Zároveň je potrebné uviesť, že odporca udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo (č.l. 23 spisu), v
ktorom súhlasil, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu a ak ich advokát ustanoví

viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne a toto plnomocenstvo je platné a účinné až do dňa
jeho odvolania klientom, prípadne až do dňa jeho výpovede advokátom. Odporca však v čase pred
pojednávaním nevyjadril zmenu vôle udelenú týmto plnomocenstvom. (...) odporca bol v situácii, kedy od
neho bolo možno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Bolo výlučne na odporcovi, aby
prostredníctvom svojho zástupcu odvolaciemu súdu podal dôvody, ktoré mu - hoci mal dostatok času - v

takomto riešení zabránili, aby ich mohol posúdiť (čo však - a to ani v odvolaní, resp. dovolaní - neučinil).“

Vyššie uvedenej judikatúre zodpovedá právny záver Najvyššieho súdu SR, prednesený v rozsudku zo
dňa XX.X.XXXX sp. zn. XCdo XX/XXXX (R XX/XXXX), kde Najvyšší súd SR pripustil, že „dôležitým
dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho

zástupcu účastníka konania, avšak len vtedy, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si
zvolil iného zástupcu.“

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. XCdo XXX/XXXX vo vzťahu ku kolízii pojednávaní v trestnej
veci a civilného konania uvádza: „Zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva pravidlo, podľa ktorého

by len v závislosti od predmetu konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčenia pojednávania alebo iných
skutočností malo v prípade kolízie určité pojednávanie prednosť pred iným (...)“.

Taktiež sa vyjadril k nevykonaniu návrhu odporcu na dokazovanie znaleckým dokazovaním ako aj k
uzneseniu o pristúpení ďalšieho veriteľa do konania.

K neexistencii pohľadávky voči odporcovi uviedol:

Komerční banke ako veriteľovi zaradenému do 3. skupiny veriteľov bolo plánom v zmysle bodu 2.3
jeho záväznej časti priznané právo na uspokojenie XX,X % prihlásených nezabezpečených pohľadávok,

pričom výška a splatnosť jednotlivých splátok je podrobne uvedená v splátkovom kalendári priloženom
k plánu. Výška každej štvrťročnej splátky je v zmysle splátkového kalendára špecifikovaná v sume
XX.XXX,XX eur.Odporca je v zmysle plánu povinný štvrťročne poukazovať platby z výnosov zo svojej činnosti v sume
uvedenej v splátkovom kalendári a to vždy tak, aby predmetná suma (XX.XXX,XX eur) bola odpísaná
z účtu odporcu v prospech V. banky najneskôr k dátumom XX. marec, XX. jún, XX. september a XX.

december v rokoch XXXX - XXXX.

Nakoľko na účet V. banky nebola v stanovenej dobe pripísaná suma prvej kvartálnej splátky ani v
priebehu mesiacov apríl a máj XXXX, zaslala Komerční banka odporcovi výzvu na uhradenie prvej
kvartálnej splátky vo výške určenej splátkovým kalendárom, teda v sume XX.XXX,XX eur, ktorá bola

odporcovi doručená dňa XX.X.XXXX. Dôkazom o tom je výzva na plnenie prvej kvartálnej splátky zo
dňa XX.X.XXXX (založená v spise).

Odporca v reakcii na túto výzvu zaslal V. banke svoje stanovisko, v ktorom napadol opodstatnenosť
samotnej výzvy, nakoľko mal za to, že si splnil svoju povinnosť uhradiť prvú kvartálnu splátku
jednostranným zápočtom v rozsahu sumy X.XXX,XX eur voči pohľadávkam V. banky v zmysle zmlúv

o vedení bežných účtov ku dňu XX.X.XXXX (t.j. aj na prostriedky účelovo viazané záložným právom
ako poukazuje odvolateľ nižšie) v zmysle priloženého oznámenia o započítaní (ďalej len „Oznámenie“).
Dôkazom o tom je stanovisko k listu z XX.X.XXXX (založené v spise).

V. banka namieta samotné započítanie, keďže toto započítanie, podľa názoru Komerční banky možno

v sume X.XXX,XX eur považovať za neplatné vzhľadom na
1. Obchádzanie § 138 ods. 1 ZKR, keď na započítanie nezabezpečených záväzkov z 3. skupiny boli
použité plnenia z platieb zo zabezpečených pohľadávok z 2. skupiny,
2.Rozporresp.možnéobchádzanieustanoveníozáložnompráve (§151a,§151i,ods.1a§151mbods.
4 Občianskeho zákonníka), keďže by odporca započítaním pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur, ktorá

je zaťažená záložným právom v prospech Komerční banky nakladal so zálohom, čím by sa zmenšila
jeho hodnota a v dôsledku čoho sa vylúčil priamy výkon záložného práva z tohto peňažného plnenia v
sume, ktorú si odporca započítaval. Pre podrobnejší rozbor navrhovateľ odkazuje na výklad predostretý
v čl. IV.a až IV.c tohto vyjadrenia nižšie.

Pre účely posúdenia neplatnosti započítania je v prvom rade potrebné poukázať na povahu peňažných
prostriedkov odporcu, ktoré si odporca započítava.

Primárnou povinnosťou odporcu vo vzťahu k jeho veriteľom bolo a je riadne a včasné plnenie si
povinností v zmysle reštrukturalizačného plánu. Komerční banka mala v reštrukturalizácii postavenie

zabezpečeného veriteľa zaradeného do druhej skupiny veriteľov, ako aj postavenie nezabezpečeného
veriteľa zaradeného do tretej skupiny veriteľov.

Zustanoveniabodu2.3reštrukturalizačnéhoplánuvyplývanasledovné.„Prezabezpečenýchveriteľov2.
skupiny je navrhované plnenie z realizácie predaja v ich prospech zabezpečeného majetku. (...) Veritelia

zaradení do II. skupiny sú zabezpečení v uvedenej výške pohľadávkami. Spôsob a výška zabezpečenia
je uvedená v opisnej časti tohto plánu. Pre veriteľov tejto skupiny bude plnenie získané z úhrady v ich
prospech zabezpečených pohľadávok poukazované do 10 dní odo dňa pripísania získanej sumy na účet
dlžníka v prospech veriteľa (...)“.

Ako zabezpečený veriteľ mala V. banka počas reštrukturalizačného konania riadne zistenú a prihlásenú
pohľadávku voči odporcovi v celkovej výške X.XXX.XXX,XX eur, zabezpečenú záložným právom na
pohľadávky odporcu, okrem iného aj voči právnemu predchodcovi spol. F. SA I. W. T. E. L. - spol. W.
L. Sp. z.o.o. (ďalej len „W. L.“).

Peňažné prostriedky vedené na bežnom účte odporcu BÚ-G. č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej „bežný
účet“), z ktorého bolo vykonané započítanie v sume X.XXX,XX eur predstavujú výlučne plnenie od
poddlžníka a ktoré malo byť v zmysle plánu prevedené na účet navrhovateľa do XX dní odo dňa
nadobudnutia účinnosti reštrukturalizačného plánu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca v zmysle Oznámenia evidoval ku dňu XX.X.XXXX na svojom
bežnom účte sumu XXX.XXX,XX USD (ako výťažok zo speňaženia pohľadávok W. L.), ktorú sumu v
rozpore s plánom nepreviedol na účet navrhovateľa ani neprejavil záujem o ich prevod. Navyše, odporca
nielenženepreviedolvyššiešpecifikovanúsumunaúčetnavrhovateľa,alevrozporesplatnýmiprávnymipredpismi použil peňažné prostriedky na bežnom účte (účelovo viazané na splnenie zabezpečenej
pohľadávky) na plnenie svojich iných záväzkov voči V. banke, ktoré započítanie je neplatné, ako
navrhovateľ predkladá v ďalšom texte tohto vyjadrenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V. banka je toho názoru, že predmetné započítanie je v sume X.XXX,XX eur absolútne neplatné jednak

z dôvodu, že ide zo strany odporcu o obchádzanie ZKR, ako aj absolútne neplatné z dôvodu rozporu,
resp. možného obchádzania ustanovení o záložnom práve.

Zo strany odporcu ide o plnenie dvoch nezávislých záväzkov voči V. banke z toho istého majetku, keďže
odporca prostredníctvom majetku, ktorý už dávno mal použiť (a je účelovo viazaný zo zákona) na plnenie
zabezpečenej pohľadávky, plní opakovane inú nezabezpečenú pohľadávku.

Z ustanovenia § 138 ods. 1 ZKR v znení platnom ku dňu účinnosti schválenia plánu vyplýva, že
zabezpečená pohľadávka má byť uhradená v čo najväčšej možnej miere a nie tým, že si odporca
započítava plnenie na kvartálnu splátku (plnenie z nezabezpečenej pohľadávky) voči výťažku z
plnenia zabezpečenej pohľadávky. Týmto postupom odporca vlastne kráti uspokojenie zabezpečených

pohľadávok V. banky a tým aj porušuje reštrukturalizačný plán. Vyššie uvedeným započítaním došlo k
ukráteniu uspokojenia V. banky vo vzťahu k jeho zabezpečenej pohľadávke, ale aj k ukráteniu V. banky
ako nezabezpečeného veriteľa, keďže v dôsledku neplatnosti započítania nebolo na jej účet platne
pripísané žiadne plnenie.

Ďalej uviedol, že započítanie dlžníka je v rozpore s ustanoveniami o záložnom práve. Vysvetlil, že dňa
XX.X.XXXX bol vznik záložného práva oznámený spol. W. L., ktorá odo dňa doručenia Oznámenia o
vzniku záložného práva k pohľadávkam V. banky poukazovala všetky platby voči navrhovateľovi na
tam uvedený účet - bežný účet odporcu. Odo dňa doručenia vyššie uvedeného Oznámenia o vzniku
záložného práva k pohľadávkam súčasne vzniklo V. banke právo držať prijaté plnenie od W. L. u seba

(§ 151mb ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

V zmysle § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je
však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

Podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči
poddlžníkov, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik
záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra
záložných práv.

Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo
preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej
osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný
písomne oznámiť záložcovi.

Podľa § 151mb ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému
veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je
riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

Podľa odbornej literatúry pritom takto prijaté peňažné prostriedky predstavujú náhradný predmet
záložného práva a záložné právo navrhovateľa voči odporcovi trvá aj naďalej a to aj napriek zániku
pohľadávky poddlžníka voči odporcovi jej zaplatením na účet uvedený záložným veriteľom.Keďže odporca započítaním nakladal aj s peňažným plnením od NPS L. ako plnením od poddlžníka,
prijatým na bežnom účte, je predmetné započítanie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur, ktorá je
zaťažená záložným právom v prospech V. banky podľa názoru navrhovateľa potrebné považovať

za neoprávnené nakladanie so zálohom, ktorý záloh je V. banka oprávnená držať u seba a ktorým
započítaním sa zmenšila jeho hodnota, čím sa vylúčil priamy výkon záložného práva V. banky z tohto
peňažného plnenia (od W. L.) v sume, ktorú si odporca započítal (X.XXX,XX eur). Tento postup koliduje
s vyššie uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a je ho preto nutné považovať za neplatný.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Základnými podmienkami splnenia dlhu sú, aby si dlžník splnil svoj dlh voči veriteľovi riadne a súčasne aj
včas. Za riadne splnenie dlhu sa okrem iného považuje len také plnenie, kde výška plnenia zodpovedá aj
celej sume dlhu (vrátane príslušenstva). Zákonodarca síce v ustanovení § 566 Občianskeho zákonníka
pripúšťa aj čiastočné splnenie dlhu v prípadoch, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky,

avšak ani čiastočné plnenie dlhu nemá vplyv na riadne splnenie dlhu a následné omeškanie dlžníka;
teda ak dlh nie je splnený riadne, omeškanie veriteľa trvá aj naďalej.

S ohľadom na vyššie uvedené si však ani doteraz odporca nesplnil svoju povinnosť riadne zaplatiť prvú
kvartálnu splátku, v omeškaní s plnením ktorej sa, napriek písomnej výzve navrhovateľa, ocitol po dobu

omeškania presahujúcu XX mesiacov, ktoré omeškanie aj naďalej trvá.

Okrem toho si odporca nesplnil povinnosť uhradiť ďalšie kvartálne splátky, teda ani druhú kvartálnu
splátku (za obdobie od apríla do júna XXXX), ktorá sa stala splatnou k XX.X.XXXX, tretiu kvartálnu
splátku (za obdobie od júla od septembra XXXX), ktorá sa stala splatnou k XX.X.XXXX, štvrtú kvartálnu

splátku (za obdobie od októbra do decembra XXXX), ktorá sa stala splatnou k XX.XX.XXXX, piatu
kvartálnu splátku (za obdobie od januára do marca XXXX), ktorá sa stala splatnou k XX.X.XXXX, šiestu
kvartálnu splátku (za obdobie od apríla do júna XXXX), ktorá sa stala splatnou k XX.X.XXXX ani siedmu
kvartálnu splátku (za obdobie od júla do septembra XXXX), ktorá sa stala splatnou k XX.X.XXXX.

Vyjadril sa aj k namietanému spôsobu ustanovenia správkyne R.. R. S. s poukazom na ustanovenie
§ 131 ods. 4 ZKR, Keďže ZKR vyslovene neupravuje prípad výmeny dozorného správcu, má sa na
prípad výmeny dozorného správcu podľa názoru navrhovateľa analogicky uplatňovať ustanovenia §
131 ods. 4 ZKR. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na vymenovanie nového dozorného správcu
sa vyžaduje uznesenie súdu o jeho ustanovení do funkcie, ktoré uznesenie musí byť bezodkladne

zverejnené v Obchodnom vestníku. Lustráciou v Obchodnom vestníku navrhovateľ nenašiel žiadne
uznesenie Okresného súdu T. o ustanovení Y.. E. S. do funkcie dozorného správcu odporcu. Tomu podľa
názoru navrhovateľa zrejme zodpovedá aj záver prvostupňového súdu, ktorý v rozsudku konštatuje,
že mu zvolenie nového dozorného správcu nebolo oznámené. Súd zrejme poukazoval na skutočnosť,
že mu nebolo známe žiadne rozhodnutie Okresného súdu Prešov o vymenovaní Y.. E. S. do funkcie

dozorného správcu odporcu.

Navyše na druhej strane zo žiadneho ustanovenia ZKR nevyplýva právo veriteľského výboru v
reštrukturalizačnom konaní menovať správcu. Veriteľský výbor môže súdu správcu len odporučiť, ale
sám o sebe nemá kompetenciu ho vymenovať. A teda aj v prípade, ak veriteľský výbor nového

dozorného správcu určil, takéto určenie má pre súd len odporúčajúci charakter a súd nie je týmto
odporučením viazaný.

Ak teda odporca tvrdí, že prvostupňový súd v rozsudku pochybil a porušil tak ustanovenia § 165 ZKR,
keď za správcu nevymenoval Y.. E. S. ako údajného nového správcu, nie je táto argumentácia úplne

správna, keďže Y.. E. S. nebol doteraz súdnom menovaný do tejto funkcie.

Napokon poukázal aj na objektívnu platobnú neschopnosť odporcu, na základe čoho podľa jeho názoru
boli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu.Odvolací súd prejednal odvolanie úpadcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde

o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade posudzoval dôvody dlžníka, uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa toho, že
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pojednávanie dňa XX.X.XXXX sa uskutočnil v jeho

neprítomnosti a podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O.s.p.
V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s vyjadreniami oboch veriteľov k odvolaniu
úpadcu a dodáva:

PrvýtermínpojednávaniasúdprvéhostupňaurčilnadeňX.X.XXXX,naktorýsaprávnyzástupcuúpadcu
ospravedlnil z dôvodu čerpania dovolenky, pričom uviedol rozpis termínov pojednávaní v iných veciach

a žiadal, aby sa v týchto termínoch neurčovalo pojednávanie. Na ďalší určený termín dňa XX.X.XXXX
sa opätovne ospravedlnil s tým, že má zahraničnú pracovnú cestu a opätovne predložil ďalší rozšírený
rozpis termínov pojednávaní v iných veciach. Obdobne sa ospravedlnil aj na tretí termín určeného
pojednávania s tým, že je povinný sa zúčastniť skôr nariadeného pojednávania pred Okresným súdom
C.. Opätovne predložil ďalší rozpis termínov pojednávaní v iných veciach.

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že dlžník prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte pred
prvým nariadeným termínom pojednávania podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
sp.zn.XCoKR/X/XXXXzodňaX.X.XXXX,ktorébolodoručenédokonkurznéhospisudňaXX.X.XXXX.V
dôsledku tohto procesného úkonu bol konkurzný spis predložený Najvyššiemu súdu SR dňa XX.X.XXXX

a na súd prvého stupňa sa po rozhodnutí vrátil až dňa XX.X.XXXX. Odvolací súd poukazuje na
to, že právny zástupca dlžníka je advokát, teda právne znalá osoba, a preto mal a musel vedieť o
ustanovení § 198 ods. 1 ZKR o neprípustnosti dovolania a mimoriadneho dovolania v konkurznom
konaní. Takýmto procesným postupom právny zástupca úpadcu spôsobil prieťah v konkurznom konaní
v dĺžke takmer piatich mesiacov. Obdobne za obštrukčné procesné správanie sa právneho zástupcu

dlžníka je potrebné považovať aj podaný návrh na prerušenie konania zo dňa X.X.XXXX, ktorý bol
zamietnutý uznesením súdu prvého stupňa zo dňa XX.X.XXXX. Podľa záverov odvolacieho súdu dlžník
od nariadenia prvého pojednávania súdom prvého stupňa od X.X.XXXX až po XX.X.XXXX, kedy sa
uskutočnilopojednávanie,maldostatokprávnychmožnostízabezpečiťúčasťsvojhoprávnehozástupcu.
Samotné ospravedlnenie sa právneho zástupcu na pojednávanie na deň XX.X.XXXX za vyššie uvedenej

situácie nebolo kvalifikovane odôvodnené a preto postup súdu prvého stupňa podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
bol správny a zákonný.

K výtke odvolateľa, že na pojednávaní nebol akceptovaný jeho návrh na doplnenie dokazovania,
odvolací súd aj v tomto smere považuje postup súdu prvého stupňa za správny a zároveň poukazuje na

dôvody zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCoKR/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX
k neúčelnosti tohto dôkazu.

Vykonaným dokazovaním aj podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že dlžník neosvedčil svoju
platobnú schopnosť voči veriteľovi Všeobecná úverová banka, a.s. tak ako to má na mysli ustanovenie

§ 19 ods. 1 písm. c) ZKR. Ani v tomto smere nedošlo k zmene právnych okolností od zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu. Práve naopak, snaha neuhrádzať tomuto veriteľovi reštrukturalizačným
plánom schválené štvrťročné splátky sa preukázala aj v konaní vo veci Okresného súdu Prešov sp.
zn. XCbi/XX/XXXX, v ktorom sa dlžník domáhal toho, že štvrťročná splátka po odpočítaní nákladov sa
rovná nule. Zároveň dlžník nepreukázal až do vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, že by si tento

reštrukturalizačný plán plnil voči tomuto veriteľovi.

K ďalším námietkam odvolateľa v jeho odvolaní týkajúcich sa zákonnosti pristúpenia do konkurzného
konania podľa § 24 ods. 2 ZKR ďalšieho veriteľa V. banka a.s., odvolací súd dodáva, že tento je v
súlade s ustanovením § 170 O.s.p. uznesením sp. zn. XK/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX právne viazaný

a nič na tom nemení aj procesné dovolanie úpadcu proti tomuto uzneseniu. Napriek tomu odvolací súd
dodáva, že listinné dôkazy v spisovom materiáli osvedčujú správnosť postupu súdu prvého stupňa. V
tomto prípade dlžník voči tomuto veriteľovi neosvedčil svoju platobnú schopnosť tak, ako to má na mysli
citované ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) ZKR. Aj v tomto prípade podľa záveru odvolacieho súdu dlžníkv priebehu konania nepreukázal, že si plnil svoje splátkové povinnosti voči tomuto veriteľovi v zmysle
schváleného reštrukturalizačného plánu a tzv. zápočty nezodpovedajú zákonným kritériám, s ktorým
stanoviskom veriteľa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

Podľa záveru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na
vyhlásenie konkurzu uvedené v § 19 ZKR, pretože reštrukturalizačný plán sa stal neúčinný minimálne
voči dvom veriteľom v dôsledku neplnenia plánu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 154 ZKR.

Zákonne postupoval súd prvého stupňa pri ustanovení správcu na základe náhodného výberu pomocou
technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR.

Z výpisu z obchodného registra č. 30/2014 zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dozorný správca K.. U. M.
sa vzdal svojej funkcie, ktorá okolnosť nie je sporná medzi účastníkmi konania. Z obsahu konkurzného
spisu vyplýva, že po zániku jeho funkcie nebol zákonným spôsobom ustanovený nový dozorný správca,

čo dosvedčuje aj výpoveď veriteľa U., a.s., ktorý je členom veriteľského výboru. Za týchto okolností súdu
prvého stupňa nezostávalo nič iné ako ustanoviť správcu postupom podľa § 40 ods. 1 ZKV.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil podľa ustanovenia § 219 O.s.p. uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.