Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 20Er/62/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105201563
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bartko
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5105201563.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Kaduch, so
sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
IČO: 37 905 473, Hurbanova 16, 010 01 Žilina, proti povinnému: T., I.. I..W..V.., X.: XX XXX XXX, R.
W. X, XXX XX Ž., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 19,16 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 3.10.2007 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,
pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra.

Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 39-24K 170/02-164 zo dňa 31.05.2006, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre

nedostatok majetku sa obchodná spoločnosť T., I.. I..W..V.., W. X, XXX XX Ž. v zmysle § 68 ods. 4
Obchodného zákonníka z obchodného registra dňom 11.08.2006 v y m a z á v a.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.“

Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“

Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“): „Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri
zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.“

Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo
dňa 11.8.2006 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).“

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“

Podľa § 58 ods. l EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom
prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu
povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je

preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva
zo zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, ktorá
predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zamietnutiu
návrhu na vyhlásenie konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka pristupuje súd v zmysle
príslušných právnych predpisov, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval

na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie správcu konkurznej podstaty. Z daného
teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a
následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).

Rovnaký názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo

dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005
vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K
180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre
nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného

dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný
súd...“

Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.“

Podľa § 203 ods. 2 EP veta prvá: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade
týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.

Súdny exekútor si vyčíslil náhradu trov exekúcie vo výške 66,72 eur.

Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení(ďalej
len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku
spolu vo výške 19,16 eur, ktoré pozostávajú z:

1/ odmeny exekútora vo výške 9,96 eur, z toho:a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodina (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur
za každú aj začatú hodinu):

· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.

· Informácia o stave exekučného konania 20 min.

· Návrh na zastavenie exekúcie 20 min.

b/ 3,34 eur za 1 paušálne odmeňovaný úkon exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32
eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):

· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 6,17 eur (§ 22 vyhlášky):

· Náklady na doručovanie (poštovné) 6,17 eur

Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 16,13 eur, priznané DPH celkom vo výške 3,23 eur (§ 22
zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia,
nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).

Súd zároveň náhradu odmeny podľa počtu hodín nepriznal podľa vyčíslenia súdneho exekútora (4
hodiny), nakoľko tento nesprávne aplikoval ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č.
288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, podľa ktorej patrí exekútorovi odmena vo výške 6,64 eur
za každú aj začatú hodinu pri odmene určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
(§14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995). Súdny exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky

č. 288/1995 za každý úkon, ktorý netrval celú hodinu, čo v konečnom dôsledku viedlo k navýšeniu
jeho odmeny. Súdny exekútor tým porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého
mu uvedená sadzba patrí za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo znenia citovaného
ustanovenia vyplýva, že počtom hodín sa rozumie súhrn hodín za jednotlivé úkony, ktoré je súdny
exekútor povinný sčítať. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 7/2006

zo dňa 25.05.2007.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon: doručovanie upovedomenia o začatí
exekúcie, nakoľko z exekučného spisu Ex 2210/2004 má súd preukázané, že súdny exekútor doručoval
túto písomnosť prostredníctvom pošty a nie osobne, a teda mu nárok na paušálnu odmenu podľa § 15
ods. 1 vyhlášky nevznikol.

Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu vo výške 9,96 eur za úkony podľa 15
ods. 1 vyhlášky (lustrovanie o povinnom a o jeho majetku), súd súdnemu exekútorovi ním uplatňovanú
náhradu paušálnej odmeny nepriznal. Tunajší súd totiž zastáva názor, že súdny exekútor nemá
nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za akúkoľvek lustráciu o povinnom, resp.
za akúkoľvek lustráciu jeho majetku, ale iba za tie úkony, pri ktorých súdny exekútor za účelom

získania údajov o povinnom alebo o jeho majetku dopytoval príslušné inštitúcie (Sociálna poisťovňa,
dopravný inšpektorát, daňový úrad a iné). Súd zastáva názor, že ak súdny exekútor vykonal iba
jednoduchú lustráciu prostredníctvom verejne prístupných databáz (obchodný register, živnostenský
register, kataster nehnuteľností), ktorá trvala zanedbateľný čas (niekoľko minút), nárok na paušálnu
odmenu mu za takéto úkony nevznikol.Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 6,64 Eur
(kancelársky materiál, telefón, internet), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná.

Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to

takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti.
Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 2210/2004, však nie je možné preukázať na základe
čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov. Avšak položky kancelársky materiál
súd nepriznal z dôvodu, že tieto náklady, ako aj výdavky za iné administratívne práce spojené s bežnou
činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu exekútorovi ani priznať nemožno, pretože sú

zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Položky telefón, internet nie je možné priznať z dôvodu, že nie
je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsah spisu nie je možné ustáliť, čo bolo
predmetom týchto výdavkov.

Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami
Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z.

Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.