Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010262
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713010262.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému K. J., pre prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 19. februára 2014, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého,
o odvolaní obžalovaného K. J., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 19.11.2013, sp.zn. 2T
54/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. J. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznal označeným rozsudkom zo dňa 19.11.2011 obžalovaného K. J. vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 21.10.2012 okolo 00.15 hod. na terase pohostinstva s názvom Kalinka na ulici M.Rázusa č.l vo

Zvolene, okres Zvolen, po predchádzajúcich slovných urážkach, „že je len taká piča, kurva" fyzicky
napadol čašníčku S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Z.. O. č. XXXX/X X, U. tým spôsobom, že po
tom, ako chcela zavolať políciu z dôvodu, že odmietal odísť z terasy po záverečnej, ju odzadu sotil,
následkom čoho narazil pravým plecom do dverí, čím jej spôsobil podľa znaleckého posudku č. 13/2013
ťažšie pomliaždenie plecového kĺbu a ramena s dobou PN od 22.10.2012 do 06.11.2012, t.j. 15 dní,
Za to obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím ust. § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., § 37 písm.

h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon takto uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov. O uplatnených nárokoch na
náhradu škody rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal k povinnosti nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom poškodeným: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Z..O. XX škodu
vo výške 571,60 €, ktorá pozostáva z bolestného vo výške 471,60 € a ušlej mzdy vo výške 100,-,€,

Sociálnejpoisťovni,sosídlom81363Bratislava,Ul.29.augusta8a10škoduvovýške34,50€,DÔVERE
zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 škodu vo výške
11,28 €.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný
K. J., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2013, ktoré

odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním zo
dňa 17.01.2014. V dôvodoch svojho odvolania predovšetkým namietal záver prvostupňového súdu o
jeho vine a taktiež treste, prvostupňový súd sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie súdu o podanej obžalobe. Spáchanie skutku
od počiatku prípravného konania popieral, svoju výpoveď nezmenil ani v konaní pred súdom, síce
medzi ním, svedkom Z. na jednej strane a čašníčkami pohostinstva na strane druhej došlo v tú noc k

nedorozumeniu, a to z dôvodu, že s Z. boli bezdôvodne vyhodení z pohostinstva, a tak došlo k výmene
názorov. Poprel akýkoľvek fyzický útok voči poškodenej S. V., do dverí pohostinstva ju nesotil, pokiaľbol prítomný na mieste, poškodená žiadne zranenia neutrpela. V jeho prospech aj v konaní pred súdom
vypovedal svedok Z.. Ani samotná poškodená nevidela, že by ju strčil, označila ho za páchateľa iba na
základe tvrdení jej kolegyne Z. H.. Pokiaľ boli vo veci vypočutí mestskí policajti v procesnom postavení

svedkov, K. I. bol v minulosti priateľom poškodenej, a preto namietol objektívnosť ich výpovedí. Naviac
v ich prípade ide o svedkov nepriamych, namiesto incidentu prišli až po nedorozumení. Naviac znalec
z odvetvia zdravotníctva K.. S. Z. nevylúčil iný možný mechanizmus vzniku zranenia poškodenej, ak
nejaké zranenie utrpela, mohlo tomu dôjsť niekde inde. Naviac dĺžka jej práceneschopnosti je podľa
názoru odvolateľa nadsadená. Krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby

jeho trestnú vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného K. J. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,

že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané.

Žiada sa pripomenúť, že krajský súd o odvolaní obžalovaného vykonal verejné zasadnutie v jeho
neprítomnosti, a to aj na návrh zástupcu krajského prokurátora, predvolanie na verejné zasadnutie mu
bolo včas a riadne doručené, pričom žiadosťou doručenou jeho obhajcom krajskému súdu výslovne

požiadal, aby sa verejné zasadnutie krajského súdu dňa 19.02.2014 vykonalo v jeho neprítomnosti. Boli
tak splnené podmienky predpokladané ust. § 293 ods. 5,7 Tr. por.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v

súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny,

trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa
prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2013 vykonal
výsluch obžalovaného, svedkov S. V., K. I., U. S., X. Z., na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2013
vykonalvýsluchsvedkyneZ.H.anakoniecnahlavnompojednávanídňa19.11.2013doplnildokazovanie
výsluchom znalca z odboru zdravotníctva K.. S. Z., pričom prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, a to

najmä priestupkový spis týkajúci sa obžalovaného, zápisnicu o rekognícii, lekárske správy, hodnotenia
osoby obžalovaného, odpis z registra trestov a rozsudok totožného súdu sp.zn. 3T 59/2012. Po takto
vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu
záveru, že obžalovaný v inkriminovanom čase poškodenej S. V. ublížil na zdraví a naviac sa dopustil
slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. K takému záveru

dospel prvostupňový súd na základe výpovede svedkyne a zároveň poškodenej S. V. a svedkyne Z.
H. Tieto zhodne opísali priebeh udalostí zo dňa 20.10.2012 na 21.10.2012, kedy obžalovaný
so svedkom Z. boli v pohostinstve J. až do záverečnej, pričom o to, aby pohostinstvo opustili boli
požiadaní oboma svedkyňami. Výpovede svedkýň, ako aj obžalovaného a svedka Z. sa zhodovali v
tom, že títo nechceli dobrovoľne pred záverečnou opustiť pohostinstvo, nakoľko nemali ešte dopité

nápoje, ktoré si približne o 23.45 hod. objednali a riadne zaplatili (štyri pivá). Podľa obsahu výpovedí
došlo medzi nimi k slovnej potýčke, ktorú neskôr poškodená Opatrná rozhodla riešiť privolaním polície.
Potom, ako sa k obžalovanému otočila chrbtom, najskôr ju X. Z. oblial pivom a následne ju obžalovaný
sotil takým spôsobom a intenzitou, že narazila do rámu plastových dverí, ktoré boli na zemi podopreté,
zaistené, preto ani v dôsledku nárazu do plastovej konštrukcie nedošlo k nijakým zmenám v polohe

dverí. Obžalovaného usvedčovala predovšetkým výpoveď svedkyne H., ktorá bola prítomná po celý čas
slovného konfliktu, medzi obžalovaným ako zákazníkom v pohostinstve a ňou a poškodenou na strane
druhej. Skutočnosť, že svedkyňa H. bola celú dobu prítomná nespochybnil nikto z osôb prítomných pri
konflikte, zhodovali sa v tom, že v čase incidentu bola len pár krokov od poškodenej, pričom za dobrého
osvetlenia jasne videla na obžalovaného, ako aj i svedka Z.. Poškodená sama jasne pocítila, že ju niekto

sotil, v dôsledku čoho narazila do otvorených a zaistených plastových dverí, ale vzhľadom k tomu, že
bola k obžalovanému chrbtom, na ceste privolať na pomoc políciu, poškodená útočníka vidieť nemohla.
Ani krajský súd pritom nezistil vo veci jedinú okolnosť, ktorá by výpoveď poškodenej S. V. v procesnom
postavení svedkyne a najmä výpoveď svedkyne Z. H. akýmkoľvek spôsobom spochybňovala. Ohľadomzranenia poškodenej sa žiada pripomenúť, že táto ihneď po incidente vyhľadala lekárske ošetrenie, keď
dňa 21.10.2012 o 01.52 hod. ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že zranenie utrpela v dôsledku toho, že do
nej strčil zákazník a ona narazila do dverí (lekárska správa K.. W. V.). Z doplňujúceho výsluchu znalca

K.. S. Z. je zistiteľné, že uvedené zranenia poškodenej mohli veľmi pravdepodobne vzniknúť takým
spôsobom, ako popísala. Dĺžka práceneschopnosti poškodenej V. bola určená na podklade lekárskeho
potvrdenia, vypracovaného K.. T. C., o jej rozsahu ani krajský súd nenadobudol pochybnosti.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon umožňuje v sankcii u najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa prečinov podľa § 364 ods.
1 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody až na tri roky. Prvostupňový súd uložil
obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák.
pri zistení jednej okolnosti, ktorá mu z hľadiska výmery trestu priťažovala, a to, že spáchal viac trestných

činov, na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby (obžalovanému mohol uložiť trest odňatia
slobody v sadzbe od šestnásť mesiacov do troch rokov). Vymeral mu 16-mesačný trest odňatia slobody,
zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť. Správne okresný súd
na strane obžalovaného zistil splnenie podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon uloženého trestu
odňatia slobody mu podmienečne odložil v súlade so zákonom, pričom mu určil primeranú skúšobnú

dobu podmienečného odsúdenia v trvaní osemnásť mesiacov. Takto uložený mierny trest obžalovanému
musí byť pre neho ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu.

S poukazom na uvedené, keď krajský súd nezistil ani pochybenie vo výrokoch o náhrade škody, ktorými
okresný súd zaviazal obžalovaného k povinnosti túto nahradiť poškodenej S. V., Sociálnej poisťovni

Bratislava a Dôvere - zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, odvolanie obžalovaného, považujúc ho v
celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.