Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/1100/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107212269
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6107212269.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta
8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, proti
povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt InterCamp TATRANEC, a.s., so sídlom Horná 26, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 043 621, na vymoženie pohľadávky vo výške 164,74 eura (4.963,00 Sk) s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, so

sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 1581/2007, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,96 eura a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške

164,74 eura (4.963,00 Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad č. 700-3030069106-GC04/06 zo dňa 02. 11. 2006.

Poverením č. 5601 032339 * zo dňa 22. 06. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Jantárová 30, 040
01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1581/2007.

Súdny exekútor podal tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo
vymazaný z obchodného registra a majetok povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. V podaní

si súdny exekútor uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky
núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel
Sro, vložka číslo 635/S považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 27Cbr/110/2009-38 zo dňa 17. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 03. 2011, bola

spoločnosť InterCamp TATRANEC, a.s., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 043 621,
zrušená bez likvidácie. Následne bol povinný z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho
nástupcu ku dňu 09. 07. 2011.

Súd sa oboznámil aj s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbr/110/2009-38 zo dňa
17. 01. 2011 a zistil, že pred vydaním tohto rozhodnutia súd zisťoval majetok povinného súčinnosťou

Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Daňového úradu Banská
Bystrica I, vyhľadávaním prostredníctvom internetovej stránky Katastrálny portál Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, pričom nezistil žiadny majetok povinnej spoločnosti.

Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil
spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie.
Keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho

nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho
právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej
súvislosti s jeho zánikom. (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 13/2012 zo dňa 15. 08.
2012, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011).

Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku
svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 58,68 eura /z toho odmena

39,84 eura (19,92 eura za 3 hodiny á 6,64 eura + 19,92 eura za 6 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových
výdavkov (náklady so zavedením spisu, poštovné) 9,06 eura, + 20 % DPH z celých trov, t.j. 9,78 eura/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej

hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiťsúdnemuexekútorovivzniknutétrovyexekúcie,avšaknievtakejvýške,vakejsiichtentouplatnil.

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 11. 06. 2007, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej.Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku

1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov

exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou
3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval
aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné
upozorniť,žezaúkony,ktorésaodmeňujúpaušálnousumou3,32eurazaúkon,užsúdnemuexekútorovi

neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná
skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú
náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii.
V danom prípade sa jedná o úkon "spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie" - 60 min, ktorý
je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky ako doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže za uvedený úkon bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena
paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi
duplicitne odmenu za tento úkon aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14
ods. 1 písm. a)/.

Pri úkone "prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, ... získanie poverenia" - 60 min. súd nepriznal

súdnemu exekútorovi odmenu podľa hodín účelne vynaložených na exekúciu, ale priznal mu paušálnu
odmenu vo výške 3,32 eura. Prípadné neuplatnenie odmeny pri úkonoch odmeňovaných paušálnou
sumou považuje súd za obchádzanie znení vyhlášky, nakoľko pokiaľ vyhláška predvída určitý úkon, za
ktorý určuje aj odmenu, nie je možné za takýto úkon uplatňovať si odmenu v inej výške a to uplatnením
času potrebného na vykonanie takéhoto úkonu.

Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 180 min (t.j. 3 hodiny) na 60
min, t.j. 1 hodina.Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie súdneho exekútora, preto nepriznal súdnemu
exekútorovi hotové výdavky - náklady so zavedením spisu (1 x obal, 31 x kan. papier, 5 x obálky)
vyúčtované sumou 2,31 eura z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal ich nespochybniteľnú výšku,

ani ich bližšie nešpecifikoval. Tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu
konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady
trovexekúcie.Akvexekútorskomspisetakétodokladyobsiahnuténiesú,nemôžeichsúdvrámcináhrad
priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by
tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia

a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že
sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada nákladov administratívnych
prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene
súdnehoexekútora.Súdpriznalsúdnemuexekútorovilentietrovy,ktorémuužreálnevznikliabolireálne
preukázané. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu

v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011,
13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74
zo dňa 30. 03. 2012.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v
súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 43,96 eura, z toho odmena 29,88 eura (6,64 eura

za 1 hodinu + 23,24 eura za 7 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 6,75 eura (poštovné),
20 % DPH z celých trov, t.j. 7,33 eura.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa

konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia

bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a

datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopiszostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.