Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212220198
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212220198.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom v Bratislave, Údernícka 5, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému: Q. Ž., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., M. XXXX/XX, o
vymoženie pohľadávky vo výške 529,09 Eur s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn. EX 12639/2012, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 07.08.2012, č.k. 48Er/2185/2012-11,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 07.08.2012, č.k.
48Er/2185/2012-11 (ďalej len „uznesenie“) žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex
12639/2012 zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 26.06.2012 domáhal

vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je
právoplatný a vykonateľný rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o. zo dňa 23.02.2012, spis. zn. EP 30928/2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Dňa
09.07.2012 predložil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),

§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 40 ods.
1 a 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a podľa čl.
2 písm. a), písm. b), čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 9313EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa uviedol, že jediným exekučným titulom,
pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania,
je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
§ 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii
predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o
tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v

rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská
doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie vpredmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd preto preskúmal zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo
dňa 16.06.2007 vrátane Všeobecných obchodných podmienok pôžičky a zistil, že oprávnený sa touto
zmluvou zaviazal poskytnúť povinnej pôžičku vo výške 628,96 Eur a povinná sa zaviazala oprávnenému

poskytnutú pôžičku vrátiť, a to v 18 pravidelných mesačných splátkach po 34,95 Eur. Súd prvého stupňa
posúdil predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko veriteľ (oprávnený) konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľ (povinná) nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 15.24

si strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou
strán. V prípade ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácii bánk Slovenskej republiky alebo Rozhodcovským
súdom pri Slovenskej hospodárskej komore alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej
komore, s.r.o.. Podľa názoru súdu prvého stupňa túto doložku možno považovať za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto
súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že

exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok, pretože ako vyplýva z § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“) a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Teda je
spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie

veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný. Uviedol, že súd, ktorý koná
vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie
je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal
súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o
opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Ustanovenie § 45 ZoRK nezveruje

právomoc exekučnému súdu konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje
vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc
rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Vyššie uvedené ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu
vykonávať meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, ale len skúmať vlastnosti uloženej
povinnosti, teda nie rozhodnutie samotné. Ďalej uviedol, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora C -

40/08 zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen
opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný
súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Uviedol, že vychádzajúc
zo zásady rovnocennosti ochrana garantovaná spotrebiteľovi v rámci exekučného konania musí byť
porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci výkonu iných exekučných

titulov. Podľa oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný
súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o
svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu
právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady
rovnocennosti. Poukázal tiež na znenie ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007,

v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné
zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj zmluva podľa § 55 OZ a medzi tieto zmluvy nepatrila Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným. Jej právny režim sa spravuje zákonom č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom. Oprávnený zastával názor, že postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na

súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený dal
do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor
iba v rozhodcovskom konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za
dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V závere oprávnený poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak,
že mu nemieni úplne vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok; že zmluva o pôžičke
č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.06.2007 nie je spotrebiteľskou zmluvou riadiacou sa ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a že rozpor rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. zo dňa 23.02.2012, spis. zn. EP 30928/2011
vydaný rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,

ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK,
a to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah

výrokurozhodnutia,jehoodôvodneniaazmluvy,nazákladektorejrozhodcovskýsúdnárokoprávneného
posudzoval.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúciepovinnýpreskúmaťtútožiadosť,exekučnýtitulanávrhnavykonanieexekúcieaposúdiť,čitieto
nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného (Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130) a
povinnou, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 12.06.2007, je vzťahom spotrebiteľským,
riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike
ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých

svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva
spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHSo nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými

na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

V súvislosti so skúmaním, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný

súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní
je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na to
je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011, sp.
zn. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v
rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už
so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa

názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“

Exekučnýsúdotázku,čiplnenieuloženévovýrokovejčastijedovolenéresp.činiejevrozporesdobrými
mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na

vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru
odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu
zastavil.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.

Čosatýkadruhejodvolacejnámietkyoprávneného,odvolacísúdsastotožňujesprávnymnázoromsúdu
prvého stupňa, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.06.2007 je spotrebiteľskou zmluvou a

zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to
bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe
alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len

vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa
použije lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z. a iba ak ten určitú otázku
neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle
a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale

aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená,
že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky
zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy,
ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým
počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred

predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o
úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o
úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie
návrhu.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Prešov odvolací súd zistil, že právny
predchodca oprávneného bol právnickou osobou, ktorá mala v predmete činnosti od 25.02.2005
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda bol oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa §
1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom je úver od 200,- eur (6 000,- Sk) do
20 000,- eur (600 000,- Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom

možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského
úveru v zmysle § 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca oprávneného
predmetnou zmluvou o pôžičke poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odloženýchsplátok úveru, povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené s úverom.

Zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je teda zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba
ako „Zmluva o pôžičke“, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť
zastretýinýprávnyúkon,platítentoinýúkon,aktozodpovedávôliúčastníkovaaksúsplnenévšetkyjeho
náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho

zákonníka a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo
Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky za rozpornú s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po

uzavretí zmluvy o pôžičke (zo dňa 16.06.2007).

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v bode 15.24 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len
„VOP“), ktoré boli súčasťou zmluvy o pôžičke zo dňa 16.06.2007.

Podľa bodu 15.24 VOP si účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti
s ňou, budú riešené dohodou strán. V prípade ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú
spory riešené v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácii bánk Slovenskej
republiky alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore alebo Rozhodcovským
súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o..

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky

zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie

§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP predložených oprávneným,

odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto
nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom
úveru, v danom prípade Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35
923 130 ako právnym predchodcom oprávneného a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale
mala možnosť iba zmluvu o pôžičke podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací

súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a
predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť
a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k
zmluve alebo obchodným podmienkam.Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v
ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a

spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre

nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli
podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť
ako platne dohodnutú v zmluve o pôžičke. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o
úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna

podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany

zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie
uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka účinného do 31.12.2007. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142

ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.