Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13Er/52/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411200750
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Száraz
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4411200750.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36234176,
Teplická7434/147,Piešťany,zastúpený:JUDr.PetrPečený,usadenýeuroadvokát,Námestiesv.Martina
9,Holíč,protipovinnému:T.Š.,Q..XX.XX.XXXX,U.D.X,Y.,ovymoženie1675,54eurspríslušenstvom
a zmluvnú pokutu 424,18 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09.12.2010 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie 1 675,54 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu 424,18 eur a trov exekúcie,
keď poukazoval na Rozhodcovský Rozsudok PEC A 1589/2010, ktorý vydal dňa 30.09.2010 rozhodca
JUDr. Radim Kuchta. Citovaný rozsudok mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 05.10.2010 (ďalej len
rozhodcovský rozsudok), a týmto bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 675,54

eur spolu s úrokom 111,42 eur, úrokom z omeškania vo výške 0,029 % denne z čiastky 2 211,14 eur odo
dňa 24.02.2009 do 31.05.2010, úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 2 211,14 eur odo
dňa 01.06.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 424,18 eur a to všetko do troch dní od nadobudnutia
právomocitohtorozhodcovskéhorozsudku.Žalovanástranajepovinnánahradiťžalobcovitrovykonania
vo výške 333,8 eur a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Na
základe citovaného rozhodcovského rozsudku žiadal exekútor JUDr. Adriana Juhásová, Exekútorský

úrad do sídlom Trnava, Matuškova 1, o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 16.08.2011 súd
udelilpovereniepreexekútoraJUDr.AdrianeJuhásovej, ExekútorskýúradsosídlomTrnava,Matuškova
1 (ďalej len exekútor).

Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa
02.01.2007 pod č. 3612135989, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť
povinnému ako dlžníkovi, úver v konečnej výške úveru v sume 98 880,00 Sk / 3 282,21 eur a dlžník

sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v 60 splátkach po 1 648,00 Sk / 54,70 eur. Súčasťou zmluvy
sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré v Hlave 15 Záverečné
ustanovenia uvádzajú v § 18: Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z úverovej
zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený
JUDr. Radimom Kuchtom so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč a to zo Zoznamu rozhodcov vedeného
JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť

za rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo, a v
takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. JUDr. Radim Kuchta je
však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej
stránke. Osoba rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi resp. spôsobe jej určenia, je uvedená
v nižšie uvedených Rozhodcovských pravidlách. Zmluvné strany berú na vedomie, že v zmysle § 9
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní môžu zmluvné strany namietať predpojatosť

rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli až po jeho ustanovení do funkcierozhodcu. Pre rozhodcovské konanie vedené jediným rozhodcom budú záväzné Rozhodcovské pravidlá
a Poplatkové pravidlá obe platné ku dňu začatia rozhodcovského konania. Rozhodcovské pravidlá,
Poplatkové pravidlá a Zoznam rozhodcov sú publikované na internetovej stránke www.iudicium, sk a

súčasne sú uložené k nahliadnutiu po predchádzajúcej dohode v sídle JUDr. Radima Kuchtu. Obe
zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodcovské konanie je neverejné , spravidla iba písomné, a že
ak sa nevyjadrí žalovaný do siedmich kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená žaloba, sú
skutočnosti vyjadrené v žalobe považované za nesporné.

Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku ( ExP ), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 ExP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)v

ustanovení § 52.

Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001 Z. z.
v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú

pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez
akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ).

Uvedené skutočnosti sú zrejmé z úverovej zmluvy číslo 3612135989 zo dňa 02.01.2007 a viedli
súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku. Exekučný poriadok pre exekučný súdzakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako
aj bez návrhu (§58 ods. 1 ExP). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek,

nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis i jeho jednotlivé
ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu a teda v ich
vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 23.11.2011 č.k. ÚS 456/2011-19, kde zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd
je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už

začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť. V danej exekúcii je nepochybné, že účastníci uzavreli vyššie citovanú úverovú zmluvu, ktorej
súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v záverečných ustanoveniach v § 19 je
uvedená rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na § 53
Obč.zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v

neprospech povinného - spotrebiteľa. Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej

únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez

návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský

právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť
exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že
arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov

materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie §
40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK
vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec
preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje

osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo
veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35
ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda
pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk

vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 ExP, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto

skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne
posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej
veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie

právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/,

ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj
osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať,

sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože
dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ
musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej)

právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Tieto skutočnosti
považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky
rozhodcovského konania sú skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie
rozhodcovskéhokonaniasoslabšoustranouzmluvnéhovzťahu.Opoučeníspotrebiteľaorozdielemedzi

štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, Súd ex offo zastavil exekúciu v celom
rozsahu, nakoľko takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené,

teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní a je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.09.2010 sp.zn. PEC A 1589/2010 bol ako celok vydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť a to ani z časti spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého sa mohol domávať v exekučnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na tomto súde do l5 dní odo dňa doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).