Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/290/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210231827
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7210231827.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: B. W., L.. XX.X.XXXX, J. E. T., J. XX, zastúpeného
JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, proti odporcom: 1. R. Y., L..
XX.X.XXXX, J. E. T., I. P. XX, 2. I. Y., L.. X.X.XXXX, L. J. E. T., O. XX, toho času na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu
Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 1.094,01 €, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Košice II, č.k. 41C/200/2010-101 zo dňa 8.6.2012

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdKošiceII(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)rozsudkomodporcomv1.a2.radeuložilpovinnosť
zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 31,56 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne od 7.12.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O náhrade
trov štátu si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť osobitným uznesením.

Súd prvého stupňa rozsudok vo vyhovujúcej časti odôvodnil tým, že pôvodne v konaní vedenom pod
sp. zn. 41C/220/2009 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom v 1. až 3. rade titulom náhrady škody
zaplatenia sumy 1.094,01 € a to tak, že od odporkyne v 1. rade požadoval uhradiť sumu 404,63 €, od
odporcu v 2. rade sumu 344,88 € a od odporcu v 3. rade sumu vo výške 344,88 €. Zaplatenie tejto sumy

odôvodňoval tým, že odporcovia v 1. až 3. rade boli právoplatne odsúdení rozsudkom Okresného súdu
Košice II sp. zn. 7T 117/06-145 zo dňa 27.4.2007, pričom navrhovateľ s náhradou škody bol odkázaný
na občianskoprávne konanie. Uplatnená škoda mu vznikla v súvislosti so stratou SIM karty vo výške
500,- Sk, rozbitím okuliarov vo výške 1.300,- Sk, roztrhaním nohavíc vo výške 800,- Sk a roztrhaním
sandálov vo výške 360,- Sk. Okrem toho uplatnil odškodnenie za psychickú ujmu, traumu, depresie,

stres, stratu času, výdaje na cestovné a lieky, výdaje na písacie potreby, za stratu údajov zo SIM karty
a náhradu škody titulom ublíženia na zdraví.

Nakoľko odporca v 3. rade v priebehu konania dňa 3.12.2009 zomrel, súd prvého stupňa uznesením
č.k. 41C/220/2009-56 zo dňa 20.10.2010 konanie vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade
zastavil. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Návrh navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. rade vylúčil
na samostatné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp. zn. 41C/200/2010.Uznesením č.k. 41C/200/2010-13 zo dňa 3.3.2011 súd prvého stupňa ustanovil odporcovi v 2. rade za
opatrovníčku JUDr. Gabrielu Lukáčovú, vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Košice-okolie podľa §
29 ods. 2, ods. 6 O.s.p., ktorým uznesením zmenil uznesenie č.k. 41C/220/2009-56 zo dňa 29.7.2010,

ktorým za opatrovníčku odporcovi v 2. rade bola ustanovená JUDr. Sandra Mrukviová-Tomiová, vyššia
súdna úradníčka Okresného súdu Košice I, nakoľko na strane opatrovníčky nastali skutočnosti, ktoré
nie sú zlučiteľné s jej ustanovením, ktorými je dlhodobá práceneschopnosť.

Potom, ako uznesením č.k. 41C/200/2010-22 zo dňa 15.6.2011 bol súdom ustanovený navrhovateľovi
právny zástupca JUDr. Slavomír Dubiel, advokát so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26 na jeho
zastupovanie,právnyzástupcanavrhovateľapodanímzodňa1.8.2011upravilpetitnávrhutak,žežiadal,

aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť mu 1.094,01 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od7.12.2009dozaplateniaspoločneanerozdielnetitulomnáhradyškody.Zotrvalnauplatnenomnároku
na náhradu škody, spôsobenej roztrhaním nohavíc (800,- Sk, t.j. 26,56 €), sandálov (360,- Sk, t.j. 11,95
€) a zničením dioptrických okuliarov (1.300,- Sk, t.j. 43,15 €), pričom uviedol, že tieto nároky má za
preukázané fyzickým predložením týchto predmetov na pojednávaní dňa 13.7.2011. Zvyšok uplatnenej

sumy titulom náhrady škody vo výške 995,79 € navrhovateľ uplatňoval titulom náhrady za utrpené
psychické ujmy, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Obč. zák., ktoré mu
nesporne násilným trestným činom odporcov vznikli. V prípade nepreukázania reálneho zásahu do
duševného zdravia navrhovateľa odporcami navrhovateľ uviedol, že počínanie odporcov mu privodilo
značnúnemajetkovúujmuzásahomdojehoosobnosti,predovšetkýmprávanaochranuživotaazdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj jeho súkromia. Preto sa domáhal zaplatenia tejto sumy aj
titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podanímzodňa1.8.2011(správnemábyť17.8.2011-poznámkaodvolaciehosúdu)navrhovateľnavrhol
súdu vykonať znalecké dokazovanie, ktorým sa posúdi rozsah a závažnosť psychických ujm, ktoré
utrpel a ohodnotí sa bolestné a sťažene spoločenského uplatnenia. S ohľadom na závažnosť utrpených

psychických a iných zásahov a ich dlhodobý nepriaznivý vplyv na život navrhovateľa upravil výšku
súm požadovaných žalobou tak, že uplatňuje škodu spôsobenú potrebou nákupu novej SIM karty vo
výške 16,56 €, roztrhaním nohavíc vo výške 26,56 €, roztrhaním sandálov vo výške 17,23 €, zničením
dioptrických okuliarov vo výške 43,15 €, náhradu titulom nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Obč.
zák., titulom bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Obč. zák. vo

výške 15.000 €, čím zvýšil pôvodne uplatnenú sumu o ďalších 14.107,71 €.

Súd prvého stupňa uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 28.9.2011 nepripustil zmenu návrhu v
zmysle podania navrhovateľa zo dňa 17.8.2011 a zo dňa 1.8.2011.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 415, § 420 ods.
1, § 442 ods. 1,3, § 443, § 444, § 449 ods. 1, § 438 ods. 1,2, § 11, § 13 ods. 2,3 Obč. zák. vzal za

preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 7T 117/2006-145 zo dňa 27.4.2007 boli
odporcovia uznaní vinnými, že v Košiciach na ul. Jantárovej dňa 19.5.2006 v čase okolo 17.10 hod.
na chodníku pri zadnej bráne zo Strednej odbornej školy napadli navrhovateľa tak, že C. J. ho udrel do
tváre, následkom čoho menovaný spadol na zem, kde ho všetci traja začali kopať po celom tele, pričom
sa zmocnili jeho mobilného telefónu zn. Nokia 2210, čím takto svojim konaním spôsobili B. W. škodu vo

výške 1.300,-Sk a zranenia - opuch kolena a odreniny bez lekárskeho ošetrenia a práceneschopnosti,
čím sa I. Y. odsúdil podľa § 364 ods. l Trestného zákona s použitím § 41 ods. l Trestného zákona k
úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov, Eva Hudáková na 6 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 12 mesiacov a C. J. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov do ústavu so

stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. l Trestného poriadku súd poškodeného B. W. s nárokom
na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Vychádzajúc z týchto zistení mal
súd prvého stupňa za nepochybné, že ku spáchaniu skutku odporcami dňa 19.5.2006 došlo, za čo boli
uznaní vinnými a odsúdení. Existenciu škody navrhovateľa mal za preukázanú vo výške 16,56 €, ktorá
pozostáva z nákladov za novú SIM kartu a taktiež vo výške 15 €, ktorá pozostáva z výšky škody nanohaviciach vo výške 5 € a sandáloch vo výške 10 €, ktorú sumu odporkyňa v 1. rade uznala. Preto
vyhovel návrhu navrhovateľa čo do výšky 31,56 € a na úhradu tejto sumy zaviazal odporcov v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne.

V prevyšujúcej časti návrh titulom náhrady škody za dioptrické okuliare vo výške 1.300,- Sk, t.j. 43,15
€ zamietol, nakoľko nemal preukázané splnenie základných predpokladov zodpovednosti za škodu
(minimálne existenciu škody a príčinnú súvislosť). Navrhovateľ do vyhlásenia rozsudku vo veci samej
totiž nepredložil súdu žiaden dôkaz o výške tejto škody.

Súd prvého stupňa zamietol aj časť návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody titulom
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z vyjadrenia znalca C.. X. D., G.. mal za nepochybné,

že v prípade navrhovateľa nešlo o prvý útok, kedy ho niekto napadol, pretože zo zdravotnej karty
jednoznačne vyplynulo niekoľko ďalších napadnutí. Preto podľa názoru súdu prvého stupňa výpoveď
navrhovateľa, že „ho prvýkrát v jeho živote niekto napadol“, sa nezakladá na pravde. Zo zdravotnej
karty navrhovateľa vyplynulo niekoľko záznamov o jeho psychických poruchách už od roku 1963, o
jeho hospitalizácii na Psychiatrickej klinike v Košiciach v roku 1974 so závermi, že u navrhovateľa ide

o psychopatickú osobnosť. V zdravotnej dokumentácii navrhovateľa pritom nie je žiadna zmienka o
zraneniach zo dňa 19.5.2006. Keďže súd prvého stupňa nemal preukázaný zásah do osobnostných
práv navrhovateľa (práva na život, zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie) a navrhovateľ
nepreukázal súdu ani škodu na zdraví (bolestné a ani sťaženie spoločenského uplatnenia), v tejto časti
návrh zamietol.

Vsúladesust.§517ods.l,2a§563Obč.zák.navrhovateľovipriznalúrokyzomeškaniaod7.12.2009vo
výškestanovenejnar.č.87/1995Z.z.vzneníúčinnom1.1.2009.Doručenienávrhunasúddňa4.12.2009
považoval za výzvu na zaplatenie dlhu, preto odporcovia sa dostali do omeškania dňom nasledujúcim,
t.j. od 5.12.2009. Keďže navrhovateľ požadoval úroky z omeškania od 7.12.2009, priznal mu tento nárok
od tohto dňa.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol úspešný v rozsahu
2,88 % a neúspešný v rozsahu 97,12 %, teda jeho pomer úspechu a neúspechu činí 94,24 %, odporcom
preto vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si títo trovy konania neuplatnili, rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

V čase vyhlásenia rozsudku nebolo možné rozhodnúť o trovách štátu, keďže tieto ešte neboli súdu

prvého stupňa známe, preto o náhrade trov štátu si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku v zamietavej časti a proti výroku o trovách konania účastníkov
v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/,d/ a f/ O.s.p.
a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté výroky zmenil tak, že odporkyňu v 1. rade a odporcu v 2.
rade zaviaže zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 15.103,50 € spolu s 9 % ročným úrokom z

omeškania od 7.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania alebo rozsudok v napadnutej časti zruší
a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch
odvolania uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý náhradu škody, vzniknutej
mu na veciach, ako nepreukázanú zamietol. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 13.7.2011 preukázal
fyzické poškodenie dioptrických okuliarov, teda preukázal, že ku škode došlo. Táto škoda pritom vznikla

práve pri napadnutí zo strany odporcov. Nárok na náhradu škody na okuliaroch navrhovateľ riadne
preukázal. Pokiaľ ide o nárok na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, znalec
MUDr. Zoltán Sidor, PhD. ustanovený súdom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia nebol schopný sám podať znalecký posudok z dôvodov ním uvedených a odporučil
dôkladné preštudovanie všetkých psychiatrických nálezov a následné klinické vyšetrenie navrhovateľa

s prizvaním a vypracovaním samostatného posudku znalcom z odboru psychiatrie. Súd prvého stupňavšak tieto odporúčania znalca nezobral do úvahy a pre účely posúdenia nároku na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, spočívajúcich v psychických ujmách navrhovateľa, znalca neustanovil a
uspokojil sa len s konštatovaniami znalca z odvetvia chirurgia a traumatológia, ktorý objektívne nebol

schopný posúdiť jeho psychický stav. Súd prvého stupňa preto nevykonal dostatočné dokazovanie vo
veci a nevytvoril žiaden relevantný podklad pre rozhodnutie o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, spočívajúcom v psychických ujmách a následkoch navrhovateľa. Samotná skutočnosť, že u
navrhovateľa nešlo o jeho prvé napadnutie, ale že bol predtým napadnutý dvakrát, a to pred 30 rokmi
(v roku 1978), resp. pred 4 rokmi (v roku 2002) nič nemení na skutočnosti, že práve útokom odporcov

boli navrhovateľovi spôsobené závažné psychické ujmy a šok. Súd prvého stupňa však tieto skutočnosti
neskúmal. Nevyporiadal sa ani s otázkou zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, pričom nepripustil
zmenu návrhu titulom náhrady nemajetkovej ujmy a toto svoje rozhodnutie nijak neodôvodnil. V tomto
smere odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, keďže bez náležitého odôvodnenia a bez
existencie prekážok na pripustenie zmeny návrhu túto zmenu nepripustil. Žiadnym spôsobom sa súd
prvého stupňa nevysporiadal ani s nemajetkovou ujmou navrhovateľa v rozsahu, v akom bola uplatnená

pred požadovanou zmenou návrhu. U navrhovateľa boli splnené všetky predpoklady pre priznanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv. Navrhovateľ bol
samotným násilným útokom odporcov zhodený na zem, následne dokopaný, bol mu spôsobený šok,
bolo značným spôsobom zasiahnuté do jeho ľudskej dôstojnosti a v neposlednom rade došlo aj k zásahu
do jeho súkromia, a to zásahom do jeho osobnej sféry. Spôsobené zranenia, následné trestné a súdne

konanie, ako aj toto občianskoprávne konanie mu privodili množstvo stresov a starostí, pričom bez útoku
odporcov by nebol nútený týmto čeliť. S ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou
intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku, je dôvodný nárok navrhovateľa ohľadom
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, hoci ani táto hmotná satisfakcia, ktorá je zároveň prejavom
slušnosti a spravodlivosti, nemôže úplne odčiniť dopad protiprávneho konania odporcov. Odporcovia sa

navyše za ujmy spôsobené navrhovateľovi nijako neospravedlnili, práve naopak odporkyňa v 1. rade na
pojednávaní konanom dňa 13.7.2011 opakovane slovne napádala navrhovateľa, ktorý v dôsledku toho
na pojednávaní skolaboval.

Odporkyňa v 1. rade a ani odporca v 2. rade prostredníctvom ustanoveného opatrovníka sa k odvolaniu
navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa proti rozsudku v
napadnutých výrokoch v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3
O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa voči
rozsudku je dôvodné.

Odvolaním bol napadnutý výrok v zamietavej časti a výrok o trovách konania, preto (len) tieto výroky sa

stali predmetom odvolacieho prieskumu.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k takej vade
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a na ktorú prihliada z úradnej povinnosti
bez ohľadu na to, či bola alebo nebola uplatnená v odvolaní (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v predmetnom konaní

nepostupoval dôsledne podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a dopustil sa viacerých
procesných pochybení, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súdu prvého stupňa je predovšetkým potrebné vytknúť, že v priebehu konania si dostatočne neujasnil,
čo je predmetom konania, teda čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. žalobný petit).Z obsahu žaloby, ani zo žalobného petitu totiž nie je zrejmé, akú peňažnú čiastku z každého jednotlivého
nároku (titulom náhrady škody na zdraví a titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do
osobnostných práv) navrhovateľ uplatňuje.

Niet žiadnych pochýb o tom, že žalobný petit (údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha) môže obsahovať
aj viac požiadaviek, ako má súd rozhodnúť a navrhovateľ môže požadovať, aby bolo rozhodnuté o
viacerých právach, alebo môže niektoré svoje práva uplatniť formou tzv. eventuálneho petitu alebo
tzv. alternatívneho petitu. Navrhovateľ môže rovnako požadovať, aby bolo rozhodnuté o viacerých
peňažných nárokoch (napríklad na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do
osobnostných práv) so samostatným skutkovým základom. I v takomto prípade však musí navrhovateľ

v žalobe uviesť ohľadom jednotlivých uplatnených nárokov skutočnosti, o ktoré svoj nárok opiera a
rovnako je povinný uviesť peňažnú čiastku, ktorú z titulu každého jednotlivého nároku požaduje zaplatiť.
Pokiaľ tak neurobí, nemôže súd konať o veci samej bez toho, aby postupom podľa ust. § 43 O.s.p. sa
pokúsil túto vadu žaloby odstrániť.

V preskúmavanej veci je žalobný návrh formulovaný nepresne, bez uvedenia konkrétnej peňažnej

čiastky, ktorú navrhovateľ z jednotlivých nárokov požaduje zaplatiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa ešte v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/220/2009 sa
pokúsil postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. odstrániť vady žaloby v naznačenom smere, keď uznesením
č.k. 41C/220/2009-6 zo dňa 18.1.2010 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád žaloby. Aj napriek tomu,
že zo strany navrhovateľa nedošlo k odstráneniu týchto vád, ďalej v konaní pokračoval bez toho, aby

navrhovateľ vady žaloby odstránil, prípadne aby zvolil iný procesný postup.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 1.8.2011 uviedol, že zaplatenia sumy vo výške 995,79 € sa domáha titulom
náhrady škody za utrpené psychické ujmy, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bez
toho, aby špecifikoval, akú výšku sumy požaduje titulom bolestného a akú výšku sumy titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia. Navyše navrhovateľ v tomto podaní uviedol, že aj v prípade nepreukázania

reálneho zásahu do duševného zdravia sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, vzniknutej
zásahom do jeho osobnosti, predovšetkým práva na ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj jeho súkromia.

Takáto špecifikácia toho, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. žalobného petitu), je však neurčitá, nakoľko
presne a jednoznačne navrhovateľ neuvádza peňažnú čiastku, ktorú z titulu každého jednotlivého

nároku požaduje zaplatiť. Takto koncipovaný petit je neprípustný. Navrhovateľ môže požadovať, aby
bolo rozhodnuté o viacerých právach (tzv. objektívna kumulácia), avšak zo žalobného návrhu musí byť
zrejmé, akú peňažnú čiastku akým titulom uplatňuje, pričom petit nemôže byť formulovaný tak, že pokiaľ
neuspeje v konaní o jednom nároku, uplatňuje alternatívne nárok iný. Občiansky súdny poriadok totiž
takéto (alternatívne) uplatňovanie nároku nepripúšťa. Takáto žaloba je z hľadiska § 43 ods. 1 O.s.p.

neurčitá, preto postupom podľa § 43 O.s.p. mal súd prvého stupňa túto vadu žaloby odstrániť.

Navyše, súdu prvého stupňa je potrebné vytknúť ďalšie procesné pochybenie, ktorého sa dopustil, keď
prekročil návrh navrhovateľa v rozpore s ust. §153 ods. 2 O.s.p. v rozsahu príslušenstva pohľadávky,
keďže príslušenstvo pohľadávky nebolo predmetom žalobného návrhu. Napriek tomu bez toho, aby
pripustil zmenu žaloby, prejednal žalobu aj v rozsahu príslušenstva.Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvého stupňa, vyhlásené na pojednávaní dňa 28.9.2011, ktorým nepripustil
zmenu návrhu podľa podania navrhovateľa zo dňa 1.8.2011 a zo dňa 17.8.2011, týmto uznesením súd
prvého stupňa nie je viazaný v zmysle ust. § 170 ods. 1 O.s.p., nakoľko toto uznesenie súdom prvého

stupňa nebolo písomne vyhotovené. Toto uznesenie totiž bolo vyhlásené na pojednávaní len prítomným
účastníkom. Keďže opatrovníčka odporcu v 2. rade (vyššia súdna úradníčka JUDr. Gabriela Lukáčová)
na tomto pojednávaní nebola prítomná, bolo potrebné toto uznesenie písomne vyhotoviť. Navyše súd
prvého stupňa napriek tomu, že nepripustil zmenu návrhu, a to aj v časti príslušenstva pohľadávky,
príslušenstvo pohľadávky prejednal a aj o ňom rozhodol.

Okrem vyššie uvedených procesných pochybení v súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa

odvolací súd zistil, že nesprávne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ zamietol nárok navrhovateľa
na náhradu škody za poškodené dioptrické okuliare z dôvodu nepredloženia dôkazov zo strany
navrhovateľa ohľadom jej výšky. Navrhovateľ totiž na pojednávaní dňa 13.7.2011 predložil súdu
predmetné poškodené dioptrické okuliare a nič nebránilo súdu prvého stupňa postupom podľa § 136
O.s.p. výšku škody stanoviť úvahou, pokiaľ na preukázanie nároku navrhovateľ nevedel predložiť iné

dôkazy.

Konštatujúc vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že zo strany prvostupňového súdu došlo k porušeniu
procesnoprávnych predpisov upravujúcich konanie, spočívajúcich najmä v tom, že dostatočne si
neujasnil, čo je predmetom konania a napriek tomu o žalobe rozhodol. Dopustil sa tak vady konania,
v dôsledku ktorej odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a ktorá zakladá dôvod pre zrušenie

rozsudku v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietavej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým odstrániť vytknuté procesné pochybenia, ktorých sa

dopustil. Bude potrebné najmä ozrejmiť, čo je predmetom konania a v tej súvislosti, či zo strany
navrhovateľa došlo k rozšíreniu žaloby. V takom prípade bude potrebné o prípadnej zmene žaloby
zákonne rozhodnúť. Až po vykonanom dokazovaní a po právnom vyhodnotení nárokov žalobcu bude
možné o veci opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách účastníkov vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.