Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106220538
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4106220538.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnej: Y. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, o vymoženie sumy 530,44 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. decembra
2012, pod č. k. 18Er/668/2006-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 07. 12. 2012, č. k. 18Er/668/2006-52 exekúciu zastavil.
Zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Silvii Šabíkovej, so sídlom
Exekútorského úradu Galanta, Sládkovičova 2 trovy exekúcie vo výške 95,42 eura do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, trovy exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou
ustanovení § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods.
1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 3, 4, § 879j Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6
ods. 1, čl. 8 Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa poveril dňa 31. 10. 2006 súdnu exekútorku Mgr. Silviu Šabíkovú vykonaním

exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 27. 06. 2006, pod
sp. zn. SR 2328/06. Neprijateľnou podmienkou je aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Zákonodarca v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 01. 01. 2008) medzi tzv.
neprijateľné podmienky pod písm. r) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na

základe štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a preto je ju potrebné aj
bez návrhu podrobiť súdnej kontrole zmluvných podmienok. Uviedol, že preskúmaním zmluvy o úvere
zistil, že súčasťou Zmluvných dojednaní je aj rozhodcovská doložka (článok 17), a preto, majúc na zreteli
hospodárnosť konania, považoval za nevyhnutné zamerať sa i na hodnotenie rozhodcovskej doložky,
či nejde o neprimeranú podmienku. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť
opravným prostriedkom, je právoplatný a vykonateľný podľa osobitných predpisov. Zákonnosť postupu

rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať súd.
Umožňuje to ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je oprávnený v rámcisvojej prieskumnej právomoci posudzovať či je vec spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní,
či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť
obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s

právom alebo dobrými mravmi. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk
uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej správnosti. Ďalej súd
prvého stupňa uviedol, že preskúmaním Všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného zistil,
že je v nich obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53
ods. 4 OZ. Z predmetných obchodných podmienok z čl. 17 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú

zo zmluvy o úvere, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek strana podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Toto sa nepoužije, ak pred podaním žaloby na súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka v štandardnej formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná

a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ a ako taká je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súd prvého
stupňa uviedol, že dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý

nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Poukázal na
to, že priamo z § 53 ods. 4 písm. r) OZ vyplýva, že o neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak sa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory s dodávateľom riešili

výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom
3 ods. 1 podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Uvedená smernica bola prevzatá do nášho

právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho
má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo
pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke Mgr.
Silvii Šabíkovej trovy exekúcie vo výške 95,42 eura, nakoľko mal za to, že zastavenie exekúcie zavinil
oprávnený, keď predložil návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý na základe

vyššie uvedených skutočností bol vydaný v rozpore so zákonom, teda nebol spôsobilým exekučným
titulom. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie nepriznal, nakoľko mal za to, že
tomuto žiadne nevznikli, pretože nemohol začať vykonávať exekúciu bez vyznačenia právoplatnosti na
uznesení o zmene súdneho exekútora a bez príslušného exekučného spisu EX 110/06, keďže žiadosť o
vyznačenie právoplatnosti i exekučný spis sa nachádzajú v súdnom spise a súdnemu exekútorovi JUDr.

Krutému neboli súdom postúpené.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní dôvodil tým, že súd
rozhodol nad rámec zverenej právomoci podľa § 205 ods. 2 písm. b), sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. e) OSP, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. d) OSP, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu

nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o
veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa,
teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, aby bol exekučný titul zrušený. Konštatoval, že exekučný
súd je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s § 43zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc.
Ustanovenie § 41 zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania
môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom

smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností
rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Je potom neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek
bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. V tomto
smere poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23. 09. 2009 sp. zn. PL. ÚS 21/08. Exekučný
súd podľa jeho názoru nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu,

ani rozsudku rozhodcovského súdu, pričom nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom. Tiež uviedol, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone
rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto
rozhodnutia len na návrh účastníka konania v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
Rovnako tak svojím rozhodnutím súd prvého stupňa porušil rovnosť účastníkov konania, právo na
spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. V danom prípade nemal možnosť

reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného
súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, poukazujúc na
porušenie práva na kontradiktórne konanie. Exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie rozhodcovským súdom
je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Tiež

nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko svojím klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak
na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ohľadne posúdenia
neprimeranosti úrokov z omeškania uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas
so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem iného i s bodom 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok,
zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do jeho uhradenia. Tento úrok má sankčný charakter
a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutú výšku úroku tak označil za
primeranú a súladnú so zásadami poctivého obchodného styku. Záverom zdôraznil, že zo zákona ani

z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky
úrokovej sadzby. Svoj záver argumentačne oprel o uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 05.
1996 sp. zn. 3 Obdo 3/96 a zo dňa 21. 12. 2004 sp. zn. 1 Obdo 34/2004. Uzavrel, že rozhodcovský
rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď

následneudelilpoverenienavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi.Exekúciabolazačatázákonným
spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva
platným, právoplatným a vykonateľným. Následne oprávnený podal aj samostatný návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie
na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v znení: 1. či má

ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci
spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, 2.
či v prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred
rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno
podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde,
považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkurozhodcovskejdoložky,čovšakneplatí,akpred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu, 3. či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,

ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo procesným postupom podľa § 212 ods. 1
OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu

prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený svojím návrhom na vykonanie

exekúcie požiadal súdnu exekútorku Mgr. Silviu Šabíkovú o vykonanie exekúcie voči povinnej na
vymoženie pohľadávky 530,44 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označila rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 2328/06 zo dňa 27. 06. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.
07. 2006 a vykonateľnosť dňa 19. 07. 2006. Súdna exekútorka Mgr. Silvia Šabíková doručila dňa 12.
10. 2006 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej jej

súd dňa 31. 10. 2006 udelil poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
istinu vo výške 530,44 eura.

Uznesením zo dňa 10. 05. 2011 č. k. 18Er/668/2006-26 súd prvého stupňa vyhovel návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Zároveň súdnej exekútorke Mgr. Silvii Šabíkovej priznal trovy exekúcie v sume 95,42 eura.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Zákonná úprava teda dáva

exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný

titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených [§ 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku].

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej

veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto
sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať

rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho

zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať

rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa

svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C -
40/2008, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Z výroku uvedeného
rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí následne i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Súd je povinný ex offo skúmať

neprijateľnosť podmienok upravených v rozhodcovskej doložke v rámci vnútroštátnych procesných
pravidiel, môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu
zastaviť.

Odvolací súd má zhodne so súdom prvého stupňa za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí ako na svoje vlastné. Jedným z cieľov legislatívy európskej únie a členských štátov je
zvýšenie ochrany záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov
„obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov
pred„silnejšími“subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,

ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských
potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -
nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Súdnu ochranu však nemožno uprieť
ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založenáa rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak
teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie,
ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi
dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ
uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči
a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať

rozhodcovské, alebo súdne konanie sa musí javiť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj
fakticky.

Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky
až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne
takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon

práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za
nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie§45ods.1a2Zákonaorozhodcovskomkonaníužvštádiurozhodovaniaexekučnéhosúdu
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor
žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú

doložku ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju.
Pokiaľ sa jedná o návrh oprávneného na prerušenie konania odvolací súd sa v prvom rade
zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP.

Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie sa
podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento predpis (Exekučný
poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje
aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej

exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného
konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie
konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je

daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania. Z uvedeného
vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť
obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh oprávneného na
prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.