Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805203244
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8805203244.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti povinnému: E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, H. V.,
vedenej súdnej exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, o vymoženie 265,55
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.

8Er/185/2005-30 zo dňa 28.6.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Ďalej vyslovil,
že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniami §§ 22 ods. 1,2, 23, 31 ods. 1,
34, 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platných a účinných predpisov (ďalej

aj „OZ“), § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), § 48 ods. 1 až 3
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). V odôvodnení uviedol,
že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica N 1167/2005, NZ 9754/2005 zo dňa
6.3.2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Následne konštatoval, že skutkovým a právnym
základom tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 8340220, uzavretá medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinným. Notárska zápisnica bola spísaná na základe plnej moci Mgr. Tomáša Kušníra,
advokáta splnomocneného dlžníkom (povinným v tomto konaní) splnomocnením obsiahnutým v zmluve
o úvere. Povinný splnomocnil týmto splnomocnením Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného aj na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa prvostupňového súdu spísaná notárska zápisnica
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ustanovenie § 41
ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je

práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej
zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v
jej obsahu. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica spôsobilá byť
exekučným titulom z materiálneho alebo formálneho hľadiska, exekúcia je neprípustná, preto ju vyhlásil
za neprípustnú a v celom rozsahu zastavil aj bez návrhu.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa
a žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p..

Dospel pritom k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie súd prvého stupňa vydal dňa
12.5.2003 na základe notárskej zápisnice N 1167/2005, NZ 9754/2005 zo dňa 6.3.2005 spísaná notárom

JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Notárska zápisnica je ako procesnoprávny inštitút uznaná ako exekučný
titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.
Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav
vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25.11.2010 sp. zn. 3Cdo 63/2009:

„Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti). Ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice)“.

Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade, ak
nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Podľa § 22 ods. 2 Obč. zák. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Notárska zápisnica, ktorú mal súd prvého stupňa k dispozícii (na základe predloženia od oprávneného)
s označením, že ide o exekučný titul, nie je listinou o takom právnom úkone, týkajúcom sa uznania dlhu
povinným, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona,
pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, teda nešlo o
výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu označeného

zástupcu stavovskou organizáciou - komorou (bulletin SAK č. 7 - 8/2009). Zástupca konal zákonom
nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, odvolacie námietky k tomu, že povinný mohol plnomocenstvo
kedykoľvek odvolať, nie sú opodstatnené. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, pretože na splnenie podmienok exekúcie treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (viď aj napr. rozsudok NS SR z 27.1.1997sp.zn. 3 Cdo 164/1996 publikovaný
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená“.

Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu
Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súladexekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1

Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom
exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj

zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.
3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným
titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Na podporu preskúmavania exekučného titulu a možnosti zastavenia exekúcie pre nedostatky

exekučného titulu možno odkázať aj na ďalšiu judikatúru NS SR vo veciach 2 Cdo 245/2010, či 3 Cdo
146/2011.

V súvislosti s predmetnou vecou odvolací súd poukazuje na to, že oprávnenému sú známe aj iné
rozhodnutia, v ktorých vystupoval v pozícii oprávneného a v ktorých odvolacie súdy rozhodli na

základe podobných skutkových dôvodov rovnakým spôsobom, keď vyhlasovali exekúciu za neprípustnú
a zastavovali ju. Možno príkladmo uviesť uznesenia Krajského súdu v Prešove 6CoE/41/2012,
20CoE/40/2012, 6CoE/51/2012, 14CoE/27/2012 alebo aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17CoE/38/2010. Posledne spomenuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
bolo predmetom aj konania pred Ústavným súdom SR. Sťažnosť oprávneného namietajúca postup

exekučného súdu bola odmietnutá uznesením IV.ÚS 285/2010 -12.

Ak je súdna prax v tomto smere jednotná, nebol dôvod, aby sa odvolací súd aj v tejto predmetnej veci
od záverov prijatých inými senátmi tohto odvolacieho súdu, či inými odvolacími súdmi na Slovensku
odklonil.

Odvolací súd však nevidel dôvod dávať odpoveď na všetky v odôvodnení podaného odvolania nastolené
skutkové a právne otázky. V tomto smere odkazuje aj na to, že judikatúra súdov, vrátane Európskeho
súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.2.1998, sťažnosť
č. 20124/92, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04). Preto odvolací súd aj so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1, Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej

z tejto zmluvy?2, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

S ohľadom na vyššie uvedené nepovažuje odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania za

dôvodný a zamietol ho.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený
bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.