Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/307/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509212072
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2509212072.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: R. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. H. XX,
A., zast. JUDr. Petrom Kudrim, advokátom so sídlom pplk. V. Ábela 29, Piešťany, proti odporcovi:
Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s., Winterova 29, Piešťany, IČO: 34 144 790, zast. JUDr.
Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a iné, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany

z 2. júna 2011, č.k. 10C/67/2009-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa
domáhala určenia vyslovenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 24.9.2009
uzavretej medzi ňou a odporcom dňa 18.9.2009, ako aj toho, že jej pracovný pomer u odporcu trvá a

taktiež sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie od 11.3.2009
do času, keď jej umožní pokračovať v práci v celkovej výške 10.077,11 eura s úrokom z omeškania
zo sumy 325,07 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 541,78
eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z
omeškania 9% ročne od 10.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% ročne
od 10.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.4.2010 do

zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.5.2010 do zaplatenia, zo sumy
541,78 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom
z omeškania 9% ročne od 10.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9%
ročne od 10.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.9.2010
do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.10.2010 do zaplatenia, zo
sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s

úrokom z omeškania 9% ročne od 10.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania
9% ročne od 10.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% od 10.2.2011
do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 10.3.2011 do zaplatenia, zo
sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne od 13.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s
úrokom z omeškania 9,25% ročne od 10.5.2011 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd prvého
stupňa tak, že uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť ich v celom rozsahu úspešnému odporcovi vo

výške 496,99 eura v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie vo veci samej (prevažne zamietnutie žaloby) odôvodnil právne ustanovením § 37 ods.
1 a 2 OZ, § 60 ods. 1 a 2, § 77 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce a vecne tým, že vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu v pracovnom pomere
od 1.10.1980 do 24.9.2009 ako čašníčka, pričom k skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť
dohodou o skončení pracovného pomeru. Od 1.10.2009 je navrhovateľka zamestnaná ako čašníčka vo

Vojenskom zdravotníckom zariadení v Piešťanoch, kde má menší mesačný príjem, ako mala u odporcu.
Prvostupňový súd skonštatoval, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru je dohodouplatnou,keďvtomtosmerenavrhovateľkaneuniesladôkaznébremenovosvojomtvrdení,žebybolapod
takým neznesiteľným psychickým nátlakom, pre ktorý by nedokázala ovládať svoju vôľu, keď podpísala
predmetnú dohodu následne potom, ako jej boli oznámené výsledky kontroly robené dňa 3.9.2009 v

kaviarni na jej pracovisku, kde bola zistená nedostatočná gramáž na porciu kávy, ktorý výsledok jej
oznámiliriaditeľhotelaIng.B.apersonálnyriaditeľG.,ktorítaktiežuviedli,žebudúvolapolíciuapodajúv
tomtosmereajtrestnéoznámenie,pretožeakokonštatovalsúdprvéhostupňa,malamožnosťodmietnuť
podpísať záznam, resp. dopísať nejakú poznámku k záznamu. Rozhodnutie o trovách konania právne
odôvodnil súd ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspešnému odporcovi priznal ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu a navrhla
ho zmeniť a jej žalobe vyhovieť, t.j. určiť neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu
24.9.2009 uzavretej medzi ňou a odporcom dňa 18.9.2009, ako aj určiť, že jej pracovný pomer u odporcu
trvá a zároveň uložiť mu povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy do 13.11.2009 t.j., do času, keď jej
umožní pokračovať v práci s úrokom z omeškania zo sumy 325,07 eur, s úrokom z omeškania 9%

p.a. od 11.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.1.2010 do
zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy
541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z
omeškania 9% p.a. od 11.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od
11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.6.2010 do zaplatenia,

zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s
úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania
9% p.a od 11.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.10.2010
do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.11.2010 do zaplatenia, zo
sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s

úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania
9% p.a. od 11.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9% p.a. od 11.3.2011 do
zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 13.4.2011 do zaplatenia, zo sumy
541,78 eur s úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 10.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom
z omeškania 9,25% p.a. od 11.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 541,78 eur s úrokom z omeškania 9,25%

p.a. od 11.7.2011 do zaplatenia. Zamietajúcemu rozhodnutiu v časti požiadavky na určenie neplatnosti
výpovede vytýkala nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a i z toho plynúce nesprávne právne
posúdenie veci, pretože podpísanie záznamov z kontroly zo dňa 3.9.2009 ňou neznamená jej súhlas s
obsahom záznamu a neznamená ani jej súhlas s výsledkami kontroly. Prvostupňový súd sa nevyporiadal
s argumentom navrhovateľky, a to že táto si počínala tak, aby nedošlo k poškodeniu majetku alebo k

bezdôvodnému obohateniu tým, že odporcu upozornila na hroziacu škodu na chybný kávový mlynček.
Tento však nezabezpečil také pracovné podmienky, aby mohla riadne plniť svoje pracovné úlohy bez
ohrozenia majetku. Súd prvého stupňa sa taktiež vôbec nevyporiadal so skutočnosťou, že predmetný
kávový mlynček navrhovateľka nemala možnosť ho osobitne a bezpečne uchovať a chrániť pred
prípadnou manipuláciou a že do priestoru kaviarne Esplanade mimo otváracích hodín je možný vstup

komukoľvek, kto použije generálny kľúč, čo preukazuje skutočnosť, že navrhovateľka nemala vytvorené
také pracovné podmienky, ktoré by zabezpečovali ochranu majetku. V konaní pred súdom prvého
stupňa bolo preukázané, že pred podpisom dohody o skončení pracovného pomeru dňa 18.9.2009 sa
vedúci zamestnanci odporcu Ing. B. a JUDr. G. verbálne vyhrážali navrhovateľke, že ak nepodpíše
dohodu o skončení pracovného pomeru, tak skutočnosť, že ovplyvnila gramáž kávy, bude riešiť polícia a

podajú na ňu trestné oznámenie. Predmetná bezprávna vyhrážka z ich strany spôsobila u nej dôvodnú
obavu o to, že na ňu bude podané trestné oznámenie a bude tak predmetom škandalizácie, straty
cti a vážnosti medzi spoluzamestnancami. Obdobne si odporca protiprávnym spôsobom vynucoval
uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru aj voči ostatným zamestnancom kaviarne, ktorí však
odmietli podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, pričom voči týmto odporca podnikol kroky

smerujúce k okamžitým skončeniam ich pracovných pomerov a dňa 8.10.2009 týmto zamestnancom
bez akýchkoľvek zdôvodňujúcich dôkazov navrhol okamžité skončenie pracovných pomerov, a ak
zamestnanci nepodpísali dohodu o skončení pracovného pomeru dobrovoľne, tak sa odporca s nimi
rozhodol skončiť pracovný pomer okamžite. Prvostupňový súd konštatuje v rozsudku, že nejde o
bezprávnu vyhrážku, ak sa zamestnávateľ zastúpený oprávnenou osobou vyhráža zamestnancovi

majúcemu zverené isté hodnoty či už trestným oznámením alebo políciou, ak mal preukázaný
napríklad schodok na zverených hodnotách a podobne. Tu je potrebné poukázať, že odporca nemal
preukázaný schodok na zverených hodnotách, za ktoré zodpovedala navrhovateľka, nemal preukázanú
žiadnu škodu, ktorú by spôsobila navrhovateľka, nemal preukázané ani to, kedy a akým spôsobomnavrhovateľka porušila pracovnú disciplínu a nemal preukázané taktiež ani to, že nesprávnu gramáž
kávy ovplyvnila navrhovateľka.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň uložil navrhovateľke
povinnosť zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval
za vecne správne a odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám Občianskeho súdneho
poriadku. Uviedol, že pre posúdenie celej veci má rozhodný význam, či podpísaním dohody o skončení
pracovného pomeru prejavila navrhovateľka svoju vôľu slobodne a vážne. Súd prvého stupňa v

tomto smere posúdil otázky správne a dospel k správnemu právnemu záveru o platnosti dohody o
skončení pracovného pomeru. O psychickej traume a neznesiteľnom psychickom nátlaku hovoril vo
veci len právny zástupca navrhovateľky, jeho tvrdenia však boli v priamom rozpore s jej výpoveďou na
pojednávaní dňa 18.1.2011, keď uviedla, že po podpísaní dohody, po vybavení si výstupných formalít od
odporcu ako zamestnávateľa, život išiel ďalej, snažila sa nájsť si prácu ako živiteľ rodiny. Následne sa
jej v hlave rozležalo, že dohodu vlastne podpísať nechcela, že bola pod nátlakom, preto sa aj písomne

domáhala, aby ju odporca zamestnal. Z uvedeného je evidentné, že pri podpísaní dohody o skončení
pracovného pomeru bola jej vôľa slobodná a vážna plne si uvedomovala následky svojho konania. Mala
možnosť dohodu nepodpísať ako iní zamestnanci, s ktorými bolo dňa 18.9.2009 taktiež rokované o
skončení pracovného pomeru.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania,
pretože bolo namieste prisvedčiť odvolaniu v tom, že takéto rozhodnutie skutočne trpí viacerými vadami
na ujmu jeho správnosti, pre existenciu ktorých bolo treba zároveň považovať za vylúčené, aby takto
mohol odvolací súd o veci rozhodnúť s konečnou platnosťou (keby jedine malo prísť do úvahy i
nariadenie pojednávania - za účelom prípadného doplnenia, čiže doplnenia dokazovania).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/67/2009 je určenie neplatnosti
dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej dňa 18.9.2009 a iné, pričom predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietnutý.

Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle citovaného
ustanovenia § 252 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli

počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až 135
O.s.p. Odvolateľka taktiež odôvodnila odvolanie tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), ktorý odvolací dôvod v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil veci podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Pred pristúpením k samotnému rozboru vo veci samej je potrebné uviesť, že prvostupňový súd procesne
pochybil, keď toto pochybenie spočívalo vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s ust. § 129 ods.1
O.s.p..

Z ustanovenia § 122 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu, alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah; to neplatí ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. je treba vykonať dôkaz listinami tak, že ich predseda senátu na
pojednávaní prečíta, alebo oboznámi ich obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu musí byť zreteľný zo
zápisnice o pojednávaní. Vykonávanie dôkazu celým spisom súhrnne nie je správne, nakoľko potomnemožno posúdiť, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky zo spisu súd využil, keď spravidla nedochádza k
tomu,žebybolvobčianskomsúdnomkonaníčítanýalebooznamovanýobsahceléhospisu(R22/1979).

O tom, ako v určitej veci prebiehalo konanie, si môže urobiť odvolací súd obraz len zo spisu, konkrétne
o priebehu pojednávania môže usudzovať zo zápisnice o pojednávaní (§ 40 O.s.p.). Z obsahu
zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo 14.10.2010 ( č.l. 58 ), z 18. 01.2011 (č.l. 72-82
spisu), z 10.03.2011 (č.l. 89-93 spisu) a z 02. 06. 2011 (č.l. 110-115 spisu), nevyplýva, že by súd na
pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, na ktoré sa v odôvodnení rozhodnutia odvoláva.

Odvolací súd poukazuje na to, že vykonávanie dôkazov na pojednávaní je vyjadrením zásady priamosti
občianskeho súdneho procesu, keď výnimky sú možné len za splnenia zákonných predpokladov pre
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania; v tomto prípade súd na prejednanie veci nariadil
pojednávanie (§ 115 ods. 1 O.s.p.)..

V prípade, ak nebol v konaní vykonaný dôkaz listinou zákonom upraveným spôsobom ( § 129 O.s.p.),
ide o tzv. inú vadu konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Povinnosť vykonať dôkaz v súlade s
procesným predpisom nenahrádza ani ustanovenie § 118 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd na margo uvedeného udáva, že ani vykonávanie dôkazov formulované v zápisniciach

o pojednávaní, resp. výsluchu „oboznámil čítaním spisov sp. zn. ..C X. a X.“ nie je v súlade s ust. §
129 ods.1 O.s.p., pretože súdna prax trvá na tom, že vykonanie dôkazu celým spisom súhrnne nie je
správne, keďže potom nemožno posúdiť, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky z neho súd využil, resp.
vykonal (viď R 22/1979)..

I keď len existencia inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p.), bola dôvodom na jeho zrušenie, má odvolací súd potrebu vyjadriť sa aj k samotnému
odôvodneniu rozhodnutia a to nasledovne:

Nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré prvostupňový súd použil na podporu svojho odôvodnenia

vo veci samej, a tým o potrebe zamietnutia žaloby v celom rozsahu, keď podľa názoru odvolacieho
súdu bolo konanie pred prvostupňovým súdom a jeho rozhodnutie v posudzovanej veci postihnuté aj
vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné
odôvodnenie a v súlade s ním musí prvostupňový súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti, zistené vykonaným dokazovaním, ale taktiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery prvostupňového súdu môžu byť dostatočne
preskúmateľné len vtedy, pokiaľ súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal a ako ich
interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

Vzhľadomnavýskytprocesnýchvádkonaniauvedenýchv§221ods.1písm.f/O.s.p.ainejvadykonania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vec po odstránení vytknutých procesných vád opätovne prejednať
a riadne vykonať dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Odvolaciemu súdu sa skôr javí,
že v danom prípade vzhľadom na konkrétnu situáciu, ako aj s prihliadnutím na všetky rozhodujúce
okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, že ide o prípad, ktorýsa vymyká prevládajúcim zásadám a princípom vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a
zamestnancom. Ak by k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru malo dôjsť za situácie,
ktorú opísala navrhovateľka, ktorú potvrdil aj odporca, bolo by v takom prípade potrebné konštatovať,

že uzavrela právny úkon pod psychickým nátlakom, avšak na takýto záver je potrebné vykonať vo
veci rozsiahlejšie dokazovanie, aby bol potvrdený, resp. vyvrátený skutkový dej ňou tvrdený v smere
neslobodyjejvôlepriuzavretíprávnehoúkonu(dohodyoskončenípracovnéhopomeru),ktorávychádza
z podmienok vôle konajúceho subjektu a ak by tieto podmienky pôsobili rušivo, násilne na mechanizmus
vzniku vôle, obmedzovali konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, bolo by

možné konštatovať, že táto nie je slobodná.

Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného, doplní dokazovanie v
naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní v
súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne aj o trovách prvostupňového i odvolacieho
konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

Senát krajského súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.