Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Kupková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/138/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709204820
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8709204820.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., o
vymoženie 1.308,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er/178/2009-24 zo dňa 26.06.2012 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia na ochranu finančného
spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 01 Nitra, IČO: 42205735 (ďalej len „združenie
na ochranu spotrebiteľa“) ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Zároveň odmietol návrh
združenia na ochranu spotrebiteľa zo dňa 15.8.2011 na zastavenie exekúcie a odmietol tiež návrh
združenia na ochranu spotrebiteľa zo dňa 15.8.2011 na vylúčenie súdneho exekútora.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
platných a účinných predpisov v čase začatia exekučného konania (ďalej aj „Exekučný poriadok“),
§ 93 ods. 1-4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení platných a účinných
predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Prvostupňový súd mal za to, že vedľajší účastník z pojmového hľadiska
nie je v exekučnom konaní prípustný a z toho dôvodu jeho vstup, ako aj jeho návrh na zastavenie
exekúcie. Ďalej uviedol, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere
prejavuje dispozičná a prejednacia zásada. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži
na vykonanie exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie má len
procedurálny charakter. V exekučnom konaní sa uplatňuje zásada ochrany práv povinného. Pripustením
vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov
konania. V odôvodnení tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 106/2008 zo dňa
25.11.2008. V týchto intenciách posudzoval aj spôsobilosť vedľajšieho účastníka podať v exekučnom
konaní návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a návrh na vylúčenie súdneho
exekútora a mal za to, že ide o podania podané osobou, ktorá nie je subjektom daného konania, preto
ich odmietol.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, s ktorým sa stotožnil sudca..
Združenie na ochranu spotrebiteľa podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti napadnutému
uzneseniu súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Namietalo, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia
nevyplýva, aby niektorý z účastníkov namietal prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
pričom o prípustnosti vedľajšieho účastníka sa rozhoduje len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne
jeho vstup do konania. Zároveň nesúhlasilo s tým, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené vexekučnom konaní. S účinnosťou od 15.10.2008 bola do O.s.p. zavedená tzv. druhá skupina subjektov,
ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Vedľajší účastník
vstupuje do konania so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy a jeho vstup do exekučného konania
je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci. Následne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012. Ďalej namietal, že prvostupňový súd
nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie ním navrhovanú prejudiciálnu otázku, čím mu bolo odňaté
právo na prístup k súdu podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky.
Odvolanie vedľajšieho účastníka bolo doručené na vedomie účastníkom v zmysle ust. § 209a
Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len (O.s.p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 93 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.
Z ust. § 93 ods. 3 O.s.p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže
dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom
súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď účastník namietne
neprípustnosťtakéhotopostupu.Prvostupňovýsúdpretoprirozhodovaníovstupevedľajšiehoúčastníka
do konania nebol dôsledný. Zákon totiž umožňuje rozhodovať o pripustení výlučne len na návrh (resp.
námietku niektorého účastníka) a z obsahu spisu takýto návrh nevyplýva.
Odvolací súd v súvislosti so súdom prvého stupňa nesprávnou interpretáciou zákonného ustanovenia (§
93 ods. 2 O.s.p.) zdôrazňuje, že zákonodarca s účinnosťou od 15.10.2008 O.s.p. zaviedol do právneho
poriadku Slovenskej republiky novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v
konaní. Vstup vedľajšieho účastníka na ochranu práv účastníka podľa osobitného predpisu je zámerom
tohto ustanovenia, čo potvrdzuje aj výklad zákonodarcu berúci do úvahy práve združenia na ochranu
spotrebiteľov. Dôvodová správa k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p. znie: ,,Navrhovaná právna úprava
súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v
znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a
v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť
širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia
a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku
ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje
rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu
práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti
záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako
vedľajšíúčastníci.Dôvodomjefakt,ževdanejsituáciíbybolotakmernemožnépreukázaťprávnyzáujem
na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných
na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 15.8.2011 v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., vedľajší
účastník oznámil súdu prvého stupňa vstup do konania na strane povinného.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nesprávne právne posúdenie nespôsobuje len to, že súd prvého
stupňa nepoužil (neaplikoval) správne ustanovenie právneho predpisu, ale k nesprávnemu právnemu
posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také
ustanovenie je súdom prvého stupňa nesprávne interpretované.
Prvostupňový súd pri svojom posudzovaní zákonných ustanovení O.s.p. nesprávne vychádzal z výkladu
právnej úpravy pred 15. októbrom 2008, t.j. pred účinnosťou novely procesného kódexu vykonanej
zákonom č. 384/2008 Z.z.. Práve nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. v prípade právnickej osoby
zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana
práv podľa osobitného predpisu. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti
je ochrana spotrebiteľa. Združenie Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS je takouto
právnickou osobou, a preto jej vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka, na základe zákona je
možný.
Odvolací súd nesúhlasí ani s úsudkom prvostupňového súdu o chýbajúcej pomoci vedľajšieho
účastníka. Návrh vedľajšieho účastníka na zastavenie konania musel byť súdom vybavený a
nakoniec súd aj exekúciu čiastočne zastavil. Argumentácia princípom ochrany povinného zo strany
prvostupňového súdu, ak udelil poverenie dňa 18.11.2009 a vedie exekúciu na základe spornej
rozhodcovskej doložky, je nepresvedčivý. Za dôležitú považuje odvolací súd aj povahu právnej veci.
Nedá sa súhlasiť s prvostupňovým súdom a jeho argumentačnými východiskami, ktorými dôvodí proti
vedľajšiemu účastníctvu právnickej osoby, ktorej ochrana je opodstatnená aj v exekučnej právnej veci
založenej na rozhodcovskom rozsudku.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené východiská má za to, že nesprávnym postupom súdu
prvého stupňa bola odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom a zároveň prvostupňový súd
nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne interpretoval zákonné ustanovenie § 93 ods. 2, 3 O.s.p.,
preto postupom podľa § 221 ods. l, písm. f), h), ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z tohto dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil vo
výroku, ktorým bol zamietnutý vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo na vydanie rozhodnutia o
pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania neexistovali dôvody.
K odvolacej námietke vedľajšieho účastníka ktorou namietal, že prvostupňový súd nepredložil Súdnemu
dvoru Európskej únie ním navrhovanú prejudiciálnu otázku, čím mu bolo odňaté právo na prístup k súdu
podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v danej veci
nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, nakoľko vnútroštátna právna úprava
umožňuje vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane spotrebiteľa aj v exekučnom konaní.
Z dôvodu nesprávneho posúdenia postavenia vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní, preto
námietka nesprávneho posúdenia návrhu na zastavenie konania a odkladu exekúcie bola opodstatnená.
V tejto časti preto odvolací súd zrušil uznesenie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou prvostupňového súdu bude v intenciách zrušujúcich dôvodov postupovať pri kvalifikovaní
prípustnosti vedľajšieho účastníctva a zároveň posudzovať návrhy účastníka, zákonnosť exekučného
titulu a podmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu spravodlivosti.
Podľa ust. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.