Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/156/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111235656.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.sosídlomBratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, o vymoženie
sumy 3.218,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
zo dňa 5. decembra 2011, č. k. 24Er/1218/2011-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku
so sídlom Exekútorského úradu 1. mája 1053, 952 01 Vráble, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 15. 11. 2011, v časti zmluvných pokút vo výške 1.464,57 eura, v časti úroku vo výške
9% ročne zo sumy 4.285,06 eur od 06. 03. 2009 do 22. 12. 2009, zo sumy 4.236,74 eur od 23.

12. 2009 do 25. 01. 2010, zo sumy 4.187,30 eur od 26. 01. 2010 do 25. 02. 2010, zo sumy 4.134,93
eur od 26. 02. 2010 do 30. 03. 2010, zo sumy 4.082,80 eur od 31. 03. 2010 do 25. 04. 2010, zo sumy
4.029,91 eur od 26. 04. 2010 do 06. 06. 2010, zo sumy 3.977,01 eur od 07. 06. 2010 do 29. 06. 2010,
zo sumy 3.924,55 eur od 30. 06. 2010 do 08. 08. 2010, zo sumy 3.872,09 eur od 09. 08. 2010 do 01.
09. 2010, zo sumy 3.819,19 eur od 02. 09. 2010 do 03. 10. 2010, zo sumy 3.766,42 eur od 04. 10.
2010 do 28. 10. 2010, zo sumy 3.713,92 eur od 29. 10. 2010 do 02. 12. 2010, zo sumy 3.661,79

eur od 03. 12. 2010 do 16. 12. 2010, zo sumy 3.609,29 eur od 17. 12. 2010 do 25. 01. 2011, zo sumy
3.555,59 eur od 26. 01. 2011 do 23. 02. 2011, zo sumy 3.500,29 eur od 24. 02. 2011 do zaplatenia.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 45 ods. 1, 2, § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o
rozhodcovskom konaní“), § 25 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3
ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 01. 01. 2008, § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, 6, § 54 ods. 1 prvá veta, §
39, § 3 Občianskeho zákonníka, ako aj článkom 6 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS

z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Oboznámením sa s obsahom
predmetnej zmluvy a VOP súd prvého stupňa zistil, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8100006525 zo dňa 27. 01. 2008 bol povinnému poskytnutý úver vo výške 60.000,-Sk, ktorý bol
splatný v 36. mesačných splátkach vo výške 3.268,- Sk. V exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku
bolo uvedené, že v ňom priznaná istina 3.905,20 eura pozostáva zo sumy 1.991,64 eura, čo predstavuje
nesplatenú časť istiny úveru a zo sumy 1.913,56 eura, čo predstavuje zmluvné pokuty podľa zmluvy.

Ustálil, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy a to s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a
nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľskýchúveroch. Považoval za potrebné tiež uviesť, že súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah
ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom
k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje

opätovne. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že uvedená zmluva obsahuje neprimerané
podmienky a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách vo vyššie uvedenom článku 14 VOP, ktoré
neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky považoval za absolútne neplatné a z
toho dôvodu v tejto časti exekučný titul zaväzoval na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore

s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore so smernicou Rady
EÚ č. 93/13/EHS. Výšku zmluvných pokút v sume 1.464,57 eura, priznanú rozhodcovským rozsudkom,
považoval vzhľadom k výške istiny reálne poskytnutého úveru za absolútne neprimeranú, priečiacu sa
dobrým mravom a zákonu. Išlo o sankciu vo výške neprimerane vysokej sumy spôsobujúcej značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Výšku zmluvnej pokuty,
vzhľadom k výške poskytnutej pôžičky nemohol považovať jednoznačne za primeranú a z toho dôvodu

sa jednalo o neprijateľnú podmienku, a teda absolútne neplatnú. Zároveň súd prvého stupňa podotkol,
že išlo o duplicitné sankcionovanie dlžníka (povinného) za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej so
zmluvy o revolvingovom úvere, keď si oprávnený spolu so zmluvnou pokutou uplatňoval ako sankciu aj
9% ročný úrok z omeškania. Zdôraznil, že v danom prípade výška zmluvných pokút nebola dohodnutá
priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky boli obsiahnuté v súčasti zmluvy a to vo

Všeobecných obchodných podmienkach. Tie boli na predtlačenom tlačive a všeobecne koncipované pre
veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané a bolo nepochybné, že dlžník nemal
možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Považoval za potrebné
ešte uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa
vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie

a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a
bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod a to hlavne §
52 ods. 2 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto ustálil, že tu nemá význam ani skutočnosť,
že Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka alebo či došlo k tzv.
voľbe práva medzi účastníkmi. Takýto výklad považoval aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie

č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá
do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzajúc z
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní namietal, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému
titulu (rozhodcovskému rozsudku) je daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako
plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi.
Dodal, že posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie

ako také, čo je dané § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovením § 51 ods. 3 Zákona o
rozhodcovskom konaní k ustanoveniu § 159 ods. 3 OSP, § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní
v znení do 30. 06. 2009 a v znení po 01. 07. 2009 a oddelením nachádzacieho konania a konania
exekučného. Postup súdu podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní považoval za postup v rozpore
sozákonom,resp.jehoobchádzaním,keďžeexekučnýsúdpodľanehoneboloprávnenýotakejtootázke

vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o
rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom. Zdôraznil, že exekučný súd takýmto
postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť vyjadrenú
v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. S poukazom na uvedené
namietal, že správnosť záveru, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský

rozsudok, a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva, resp. iný právny dôvod, zodpovedá aj gramatický
výklad predmetného ustanovenia. Odhliadnuc od zásadného nedostatku právomoci exekučného súdu
považoval prípadné tvrdenia o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100006525
zo dňa 29. 01. 2008 o sankciách - zmluvných pokutách za neopodstatnené. Mal za to, že zmluvná pokuta
vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu -

splatenie dlhu v splátkach. Vytýkal, že exekučný súd v odôvodnení opomenul zásadné ustanovenie
smernice Rady 93/13/EHS vyjadrujúce jej cieľ, a preto neplnenie povinností prevzatých dobrovoľne nazáklade platného právneho úkonu podľa neho nepredstavovalo žiadne základné právo spotrebiteľa.
Zdôraznil, že eurokonformný výklad § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať v súlade s cieľom smernice. Tým, že súd bral do úvahy výlučne celkovú sumu

zmluvných pokút a na základe toho v časti zamietol žiadosť o udelenie poverenia, tak takýmto postupom
neplnenie povinnosti dlžníka postavil na rovnakú úroveň, ako riadne plnenie zmluvy. Zároveň mal za
to, že takýmto postupom bolo porušovanie zmluvy povinným posúdené vo svojich dôsledkoch ako
skutočnosť priaznivá pre povinného, keďže na základe porušenia vznikol nárok na pokutu v najvyššej
možnej výške. Naviac vytkol aj to, že z rozhodnutia nevyplýva, prečo je napríklad neprimeranou aj

sankcia podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy, ktorá predstavuje sankciu 0,22 eura za každý deň omeškania,
teda jedna päťstotina zo zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou
splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na
ňu nebola v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre zo dňa 03. 02. 2010, sp. zn. 5Co/16/2010. V otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty odkázal na
úpravu tzv. moderačného práva súdu. Na podporu uvedeného poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v

Prešove pod sp. zn. 3Co/67/2008. Dodal, že samotná kumulácia zmluvných pokút nespôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,apretozastalnázor,
že súd prvého stupňa svojím uznesením zaviedol z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav,
kedy legalizoval tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí
zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374
ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, nakoľko rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka považuje za správne a aj odvolací súd rozhoduje v obdobných veciach rovnako.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa (podľa § 205 OSP a § 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 10. 11. 2011, kedy došiel súdnemu
exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -

Rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration
court, s. r. o., rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom, sp. zn. 45/03/11 zo dňa 25. 03. 2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26. 04. 2011 a vykonateľnosť dňa 30. 04. 2011. Súdny exekútor doručil
dňa 22. 11. 2011 súdu prvého stupňa návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, výpisom z obchodného registra oprávneného, žiadosťou

o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a zmluvnými dojednaniami zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia, spol. s r. o.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, pričom exekučným titulom môže
byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina. Exekučným titulom
je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť. Takéto
rozhodnutie pritom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti.Podľa§44ods.2Zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti (ďalejlenExekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadostio udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o
rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené
zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými

podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a
listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu
a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými

podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej.
Možnopretovyvodiť,žesúladrozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu sustanovením
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené

je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na
základe rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že
ich zistí, musí žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto
fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi
neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2

Zákona o rozhodcovskom konaní). Takýto postup je aj v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania a logikou veci. Preto námietky oprávneného, že aplikácia ustanovenia § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní sa má zisťovať až po vydaní poverenia a následnom zastavení exekučného
konania, je s touto požiadavkou v priamom rozpore.

V rámci svojej prieskumnej právomoci preto exekučný súd je oprávnený posudzovať, či vec je spôsobilá

na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní), či v tej
istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu
s právom alebo dobrými mravmi, t. j. spôsobom, ako by o týchto otázkach rozhodoval sám tak, ako
by tu rozhodcovský rozsudok nebol. Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté i s posúdením

platnosti zmlúv, prípadne iných právnych úkonov, ktoré sú základom nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ktorý sa preskúmava. I v kontexte s ustanovením § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní,
ktorý účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, je potom dôvodný záver, že v
exekučnom konaní je exekučný súd oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej správnosti a teda, či tento rozhodcovský

rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 ods. písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom
konaní alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku
v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 OSP.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že došlo k

predčasnému vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že exekučný titul
bol vydaný na základe štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a preto ju bolo potrebné aj bez návrhu podrobiť súdnej kontrole zmluvných podmienok.
Preskúmavajúc Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 27. 01. 2008, uzatvorenú dňa 29. 01. 2008,
odvolací súd zistil, že súčasťou Zmluvných dojednaní je aj rozhodcovská doložka (článok 18), a

preto, majúc na zreteli hospodárnosť konania, považoval za nevyhnutné zamerať sa i na hodnotenie
rozhodcovskej doložky, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a nie po častiach vyhodnocovať
jednotlivé zmluvné podmienky, ako to urobil súd prvého stupňa. V tomto smere je potrebné posúdiť, či
existujú okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky,
či nie je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Ak by súd došiel
k záveru o jej neprijateľnosti, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka by išlo o absolútne

neplatnú zmluvnú podmienku, na ktorú je potrebné prihliadať aj bez návrhu. Pokiaľ teda by právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský
rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemohol by byť, a to ani sčasti, spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd po preskúmaní veci považoval za nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom dotknutej zmluvy
o revolvingovom úvere a opätovne ju komplexne posúdiť a to i z hľadiska rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Keďže súd prvého stupňa vyššie naznačeným smerom nepostupoval,
keď žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom Exekútorského úradu 1. mája 1053,
952 01 Vráble, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 11. 2011 zamietol len čiastočne,

pričom rozhodcovskou doložkou sa vôbec nezaoberal, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
OSP), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Záverom odvolací súd dodáva, že jeho pozornosti neušli ani chyby v písaní nachádzajúce sa v záhlaví
a vo výroku napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom uvedení predmetu konania, ktoré

správne má znieť o vymoženie sumy 3.218,60 eura s príslušenstvom a tiež v nesprávnom uvedení časti
úrokov vo výške 9% ročne zo sumy 3.500,29 eura od 24. 02. 2011 do zaplatenia, nakoľko z návrhu na
vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený sa domáhal 9% ročného úroku zo sumy 3.500,29 eura od
24. 02. 2011 do 24. 03. 2011.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.