Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314200739
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6314200739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého F.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny G., dieťa matky K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. J. E., E. č. XXX/XX a otca
F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., S., I. XXXX/XXM., o návrhu matky maloletého dieťaťa o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 8P/18/2014-49 zo dňa 22. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdzverilmaloletéhoF.N.,nar.XX.XX.XXXXdoosobnejstarostlivosti
matky. Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť s účinnosťou od 01.10.2013 prispievať na výživu
maloletého dieťaťa výživným v sume 27,13 € mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima

na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona výživným
vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca
vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od
01. 10. 2013 do 22. 05. 2013 tak, že zročné výživné vo výške celkom 182,04 € je otec maloletého dieťaťa
povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd zároveň vyslovil, že styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje a ponecháva ho na dohodu rodičov.
Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že matka maloletého dieťaťa podala návrh dôvodne,
nakoľko od septembra 2013 rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Súd upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky. S
účinnosťou od 01. 10. 2013, t. j. od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po rozchode rodičov maloletého,
súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným v minimálnej výške, keď aplikoval ust. § 62
ods. 3 zák. č. 36/2006 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len
Zákon o rodine). Výrok o zročnom výživnom okresný súd odôvodnil tým, že od 01.10.2013 do vyhlásenia

rozhodnutia (22. 05. 2014) otec na výživu maloletého prispieval iba tak, že kúpil mlieko a pampersky,
a to v celkovej hodnote cca 35,- Eur. Za uvedené obdobie mal na výživu maloletého zaplatiť spolu
217,04 Eur (8 mesiacov x 27,13 Eur). Súd od tejto sumy odpočítal hodnotu vecí, ktoré otec maloletému
kúpil, teda zročné výživné predstavuje sumu 182,04 Eur. Vzhľadom na pomery účastníkov konania,
súd zaviazal otca maloletého zaplatiť zročné výživné k rukám matky maloletého do troch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia. Pretože rodičia maloletého dieťaťa sa dokážu dohodnúť na styku otca
s maloletým dieťaťom, súd tento styk neupravoval a ponechal ho na dohodu rodičov. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania.

Protirozsudkuokresnéhosúdu podalvzákonnomstanovenej lehoteodvolanieotecmaloletéhodieťaťa.
Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, kde má aj trvalý pobyt a je spoločne
posudzovanou osobou so svojou matkou. Nemá iný príjem a nedisponuje žiadnym majetkom. Poukázal
na to, že nepoberá žiadnu dávku v nezamestnanosti. Žiadal o zníženie výživného na maloleté dieťa.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že výška výživného a zmeškaného výživného určená súdom je primeraná
potrebám maloletého dieťaťa.

Matka maloletého dieťaťa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2

O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd sa stotožňuje z
dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia vzhľadom na námietky otca v odvolaní uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení
osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych
možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje ich vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné
skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru
ich zárobkov, majetkových pomerov a celkovej sociálnej situácie. Zákonná úprava však ukladá každému

rodičovi bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnosť plniť
výživné aspoň v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa zák. č.
601/2003 Z. z. Zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnkov, predstavovala výška životného minima k 01. 10. 2013 sumu 27,13 € mesačne.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť
na maloleté dieťa výživné od 01. 10. 2013 v sume 27,13 € mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky
životnéhominimanamaloleténezaopatrenédieťaalebo nanezaopatrenédieťapodľaosobitného
zákona, výživné vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima. Okresný súd teda pri určovanívychádzal z vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a určil otcovi maloletého dieťaťa
minimálne výživné.

Pokiaľ zákon ustanovuje minimálny rozsah vyživovacej povinnosti, súd nemá možnosť určiť výživné

nižšie, než je zákonom určené minimálne výživné, pretože by tak prekročil rozsah svojej právomoci a
zbavil rodičov zákonom uloženej povinnosti platiť výživné aspoň v minimálnom rozsahu, a to vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona.

Z týchto istých dôvodov nemohol odvolací súd akceptovať ani požiadavku otca maloletého dieťaťa na
zníženie výživného.

Za danej situácie považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, a preto ho
potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísustanovením
§ 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak išlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Konanie o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom je konaním, ktoré možno začať i bez
návrhu, preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.