Rozhodnutie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/114/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112011296
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3112011296.1

Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti obvinenému H. C., nar. XX.X.XXXX a spol. pre trestný
čin prečinu pytliactva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona dňa 31.
augusta 2012 v Trenčíne samosudcom JUDr. Michalom Antalom rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. samosudca obžalobu prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín zo
dňa 31. júla 2012 č. k. 1 Pv 273/12-25 na obvinených:

1) H. C., nar. XX.X.XXXX v F. F., okres F.,

bytom v N. nad H., V. I č. XX/XXX, okres B., bez zistenia zamestnania, t. č. na slobode,

2) F., nar. XX.XX.XXXX v V. - H., okres F., bytom

G.-M., G. č. XX, okres F., bez zistenia

zamestnania, t. č. na slobode,

3) G. F., nar. XX.XX.XXXX v F., okres F., bytom v F.

F. č. XX, okres F., bez zistenia zamestnania, t. č. na slobode,

pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin prečinu pytliactva v spolupáchateľstve podľa § 20 k §
310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 18. marca 2012 o 13.00 hod. v rybárskom revíre Váh revírne číslo 2-443011 v správe Mestskej
organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Trenčíne, Legionárska č. 88 v rozpore s ustanovením §
12 písm. a) zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve a v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 písm. g) bod
5 vykonávacej vyhlášky č. 185/2006 MŽP SR k zákonu č. 139/2002 Z. z. o rybárstve ulovili 3 ks ryby
jalec tmavý (Leuciscus idus) o dĺžke 17 cm v čase jeho individuálnej ochrany, ktorá je od 15. marca do
31. mája a súčasne v rozpore s ustanovením § 12 písm. c) zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve a
§ 13 ods. 1 psím. f) vyhlášky č. 185/2006 MŽP SR k zákonu č. 139/2002 Z. z. o rybárstve nedodržali
najmenšiu lovnú mieru ryby Jalec tmavý (Leusciscus idus), ktorá je 20 cm,

o d m i e t a

a v r a c i a prokurátorovi.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín podala dňa 31. júla 2012 pod č. k. 1 Pv 273/12-25
obžalobu na obvinených H. C., nar. XX.X.XXXX, F. L., nar. XX.XX.XXXX a G. F., nar., XX.XX.XXXX pre
trestný čin pytliactva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.
zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a tak, ako je aj uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva
alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby
v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo
iného prevedie zver alebo ryby neoprávnené ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
ako osoba , ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie.

Podľa § 349 ods. 1 Tr. por. samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu
odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na
obhajobu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní sú policajt a prokurátor.

Podľa § 234 ods. 1 veta prvá Tr. por. ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne
odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej
spisy, ich prílohy a dôkazné predmety.

Samosudca, ktorý v zmysle § 349 ods. 1 Tr. por. vykonáva konanie v danom prípade, vzhľadom na to,
že bola podaná obžaloba pre prečin (so základnou výmerou trestu hroziacemu páchateľom 6 mesiacov
až 3 roky) podanú obžalobu z hľadiska jej obsahu ako aj obsahu trestného spisu podľa § 241 ods. 1 Tr.
por. preskúmal a takto zistil nasledovné :

Zo zabezpečených a vykonaných dôkazov z prípravného konania (výsluchy všetkých troch obvinených,
výsluch svedkov N. H., C. R., poškodeného F. L., H. R. a C. H., listinných dôkazov spočívajúcich v
zápisnici o vykonanej konfrontácii medzi obvineným F. L. a obvineným G. F., potvrdení polície o zaistení
veci a úradného záznamu o vrátení veci, vo všetkých potrebných dokladov k oprávnenému lovu rýb
všetkých troch obvinených, v troch záznamov rybárskej stráže o previnení, fotodokumentácii s tromi
zábermi, a to orientačného pohľadu na rybársky revír Váh č. 2-43011, pohľad do bieleho kýbla s
viacerými úlovkami rýb a pohľad na 3 ks rýb označených ako Jalec tmavý s orientačne priloženým

meradlom, spočívajúcich ďalej v správach o povesti všetkých troch obvinených, vrátane posudkov na ich
osoby ako osoby s výkonom rybárskeho práva, v správach o priestupkoch obžalovaných ako aj odpisov
z registra trestu vyplýva objektívne, že

všetci traja obvinení, každý však samostatne (!) sa v inkriminovanom čase a v inkriminovanom mieste
mali venovať oprávnene výkonu rybárskeho práva, keď mali byť kontrolovaní dvomi členmi rybárskej
stráže (svedkovia H. a R.), ktorá nemala zistiť žiadne nedostatky ohľadne oprávnenosti ich výkonu
rybárskeho práva s výnimkou toho, že u jedného z nich, a to konkrétne u obvineného G. F., v jeho
kýbli, v ktorom sa nachádzal väčší počet rýb, mala nájsť 3 ks tzv. „podmierečných“ rýb (o dĺžke 16 cm
a 17 cm), ktoré boli nimi označené za Jalce tmavé, ktoré sú v tomto čase (skutočne) hájené a ich lovná
miera je (skutočne) 20 cm v zmysle citovanej zákonnej úpravy v skutkovej časti obžaloby. Pritom ani
jeden z obvinených sa k ich uloveniu a prechovávaniu nedoznal. Podľa výpovede členov rybárskej stráže
ani jeden z obvinených rybárov nespochybňoval, že ide o Jalce tmavé. Túto skutočnosť však zjavne
spochybňoval obvinený H. C. pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania. Zo žiadnych dôkazov
pritom nevyplynulo, kto tieto predmetné 3 ks rýb ulovil a umiestnil ich do kýbla obvineného G.
F., ktorý popiera akúkoľvek vedomosť o tom, že by ich nielen ulovil ale tiež umiestnil do svojho kýbla.
Všetky 3 ks predmetných rýb boli po ich odfotografovaní kriminalistickým technikom ako živé vrátené
späť do vody rieky Váh. U všetkých troch obvinených ide doposiaľ o všestranne bezúhonné osoby s ich
kladným hodnotením osôb vykonávajúcich po dlhšiu dobu rybárske právo, výrazne pokiaľ ide o osobu
obvineného H. C..

Samosudca po preskúmaní obsahu podanej obžaloby, (ktorá je však v skrátenej forme, t. j. bez
odôvodnenia) a na podklade vyššie zisteného skutkového stavu veci vyplývajúceho z obsahu trestného
spisu dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nekonali v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., čoho následkom je to, že súdu nevytvorili podmienky pre jeho
spravodlivé rozhodnutie. Totiž ak malo stačiť v prípravnom konaní orgánom činným v trestnom konaní
pre dôvodnosť podozrenia, že sa žalovaný skutok mal stať, a že tento potom aj vykazuje dôsledne okrem
potrebných troch formálnych znakov, vrátane materiálneho znaku aj ďalší, potrebný štvrtý znak, a to
objektívnu stránku - konanie, iba vyjadrenie rybárskej stráže o tom, že ide v prípade troch predmetných
rýb o Jalca tmavého, tak takýto dôkaz nemožno v žiadnom prípade považovať za relevantný v konaní
pred súdom, a to ani v prípade, keď by aj obvinené osoby nenamietali konštatovanie rybárskej stráže o
určení druhu ulovených a kontrolovaných rýb. Pre hodnoverné posúdenie (bez rozumných pochybností),
obzvlášť v tak závažnom konaní akým trestné konanie je, to prináleží skutočne iba príslušnému znalcovi
(§ 144 Tr. por.), v krajnom prípade odborníkovi formou odborného vyjadrenia (§ 141 Tr. por.). Rovnako to
v danom prípade platí aj pre posúdenie dĺžky ulovených rýb, obzvlášť v danom prípade, kedy uvádzané
údaje o dĺžke týchto troch rýb sú pochybné (veľkosť 16 cm a 17 cm), pretože zo žiadnych vykonaných
dôkazov nie je zrejmé, kto konkrétne a akým spôsobom (zákonne) tieto tri ryby odmeral. Je potrebné
uviesť, že na území Slovenskej republiky sa vyskytuje aj v zmysle platnej legislatívy pokiaľ ide o výskyt
rýb v prírode trojaký druh ryby - Jalca (latinsky leuciscus), a to hlavatý (latinsky cephalus), maloústy
(latinsky leuciscus) a tmavý (idus) u ktorých sú rôzne doby ich ochrany (hájenia), keď je potrebné
zdôrazniť, že práve u najčastejšie vyskytujúceho sa v prírode, Jalca hlavatého v zmysle platnej
legislatívy a aj v inkriminovanej dobe neexistuje doba
ochrany (hájenia). Preto sa môže loviť po celý rok. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že rozlíšenie týchto
druhov rýb - jalcov je náročnejšie vzhľadom na minimálnu odlišnosť znakov, čo len odôvodňuje potrebu
znaleckého či odborného vyjadrenia v takýchto prípadoch. Pokiaľ ide o druh ryby - Jalca, Jalec tmavý,
z dostupnej odbornej literatúry možno zistiť, že na Slovensku je všeobecne rozšírený, ale jeho výskyt je
menší oproti Jalcovi hlavatému, s výraznejším ochladením vody stráca záujem o potravu a
úlovky sú potom zriedkavé a najspoľahlivejšie sa preto loví v lete (viď napr. publikácia Praktický rybár,
Doc. Dr. C. E., CSc., str. 88-89, vydavateľstvo Obzor, Bratislava, 1978).

Orgány činné v trestnom konaní tým, že obzvlášť v danom prípade, keď páchateľmi žalovaného
skutku majú byť osoby s platným oprávnením na výkon rybárskeho práva, v inkriminovanej dobe,
nevykonali, resp. nezabezpečili neopomenuteľný dôkaz (bez ohľadu na to, že to vyslovene obvinené
osoby nenavrhli), o tom o aký druh rýb v prípade troch predmetných rýb skutočne ide a aká je ich
skutočná dĺžka (v zmysle zákonných zásad merania úlovkov pre účely ich prípadného privlastnenia si)
sa dopustili závažnej procesnej chyby v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., pretože táto skutočnosť vážnym

spôsobom spochybňuje (takmer až vylučuje) naplnenie objektívnej stránky žalovaného trestného činu a
tým aj dôvodnosť postavenia všetkých troch obvinených pred súd na podklade obžaloby, keď postavenie
všetkých troch obvinených pred súd ako osôb, ktoré sa mali dopustiť žalovaného skutku je okrem iného
vážne spochybnená aj tým, že zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplýva dôvodnosť podozrenia, že
predmetné tri kusy rýb mal uloviť obvinení, či prípadne ich aj prechovávať či previesť na seba či inú
osobu. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť ani s právnou kvalifikáciou žalovaného skutku ako
spoločné konanie obvinených formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože pre takúto
právnu kvalifikáciu vo vzťahu k ich konaniu nenasvedčuje žiadna skutočnosť vyplývajúca nielen zo
žalovaného skutku, ale ani z doteraz zabezpečených a vykonaných dôkazov z prípravného konania.
Naopak, celkom zjavne sa preukazuje, že všetci traja obvinení lovili ryby samostatne o čom má
svedčiť nimi aj viacerými svedkami, popisovaná ich rybárska výstroj vrátane potrebných dokladov
preukazujúcich ich oprávnenosť k výkonu rybárskeho práva. Súd pripomína, že ak by aj došlo k
neoprávnenému uloveniu rýb jedným z nich a tento by ich dal druhému, v prípade druhého by išlo o
konanie tzv. účastníctvom a nešlo by o spolupáchateľstvo trestného činu pytliactva.

Súčasne možno konštatovať, že spôsobené vážne procesné pochybenie úzko súvisí aj s právom na
obhajobu obvinených, keď jeden z nich (H. C.) navyše túto skutočnosť aj namietal, ktoré právo tým
bolo zásadným spôsobom porušené. Ďalej súd musí zdôrazniť, že hoci sa podľa obžaloby všetci
traja obvinení mali dopustiť žalovaného skutku ako osoby oprávnené na výkon rybárskeho práva, táto
skutočnosť z obžaloby nijako nevyplýva (predovšetkým zo skutkovej časti obžaloby).

Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia,
keď navyše je nutné ešte zdôrazniť, že v danom prípade sa s prihliadnutím na vykonané dôkazy z
prípravného konania nejaví naplnenie ani potrebného materiálneho znaku (§ 10 ods. 2 Tr. zákona),
ktorý sa v prípade prečinu v zmysle Tr. zákona vyžaduje. Do úvahy okrem iného je pritom potrebné vziať
aj tú skutočnosť, že aj keby malo ísť o druh ryby Jalec tmavý, ide o tzv. „plevelnú - dobre a prirodzene
sa množiacu“ bielu rybu, nie hospodársky cennú, bez spoločenskej hodnoty s vyčíslenou materiálnou
hodnotou -12,- € za 1 kg takejto ryby v zmysle platného cenníka pre výpočet náhrady škody na rybách
a ostatných vodných organizmoch vydaného Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 (troch) dní od jeho oznámenia
(doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má
odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.