Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913209574
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913209574.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti o maloletú G. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - Ing. U. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/X, Z. a otec - Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. D. XXXX/XX, Z., o návrhu
matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č. k. 3P/90/2013-226 zo dňa 25. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti tak, že s účinnosťou od

1.9.2014 z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej G. C., nar. XX. X. XXXX na sumu
170 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Vo zvyšnej časti (v rozsahu nad 170 eur do 200 eur mesačne) návrh matky na zvýšenie výživného z
a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/291/2009-21 zo dňa 8. decembra
2009 vo výroku o výživnom na maloletú G. C., nar. XX.X.XXXX.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku o zvýšení výživného na
maloletú G. C., nar. XX.X.XXXX. za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014.

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o určení zmeškaného výživného tak, že zmeškané zvýšené
výživné za obdobie od 1.9.2013 do vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu v sume 370 eur p o v

o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným k rukám matky
pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, s tým, že prvá splátka je splatná
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej G. C., nar.
XX.X.XXXX na sumu 140 eur mesačne za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014 a sumu 200 eur mesačne

od 1.9.2014, z toho bežné výživné predstavuje 160 eur a 40 eur je čiastka určená na tvorbu úspor.
Nadväzne uložil matke povinnosť zriadiť maloletej osobitný účet v banke a vyslovil, že na nakladanie s
prostriedkami na predmetnom účte bude potrebný súhlas súdu.Zameškané zvýšené bežné výživné za obdobie od 1.9.2013 do vyhlásenia rozsudku vyčíslil v celkovej
sume 360 eur a povolil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 120 eur spolu s bežným výživným
pod hrozbou straty výhody splátok.

Zameškané výživné na tvorbu úspor za obdobie od 1.9.2014 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 40
eur uložil otcovi zaplatiť na osobitný účet maloletej v banke zriadený matkou do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Súd I. stupňa vychádzal z konštatovania zásadnej zmeny pomerov a to u výživou oprávnenej ako i
povinnej osoby. V prípade maloletej poukázal na skutočnosť, že je (vo vzťahu k predchádzajúcej úprave
vyživovacej povinnosti) staršia o 4 roky, pričom za uvedené obdobie došlo k nárastu všetkých výdavkov,
ktoré matka vynakladá na zabezpečovanie potrieb maloletej s výnimkou výdavku na bývanie. Predmetné
výdavky sú o polovicu vyššie, a to najmä výdavky na stravovanie, oblečenie, obuv, cestovné, výdavky

na školu, ako i na voľno časové aktivity - jazykový kurz, fitnes, korčuľovanie, lyžovanie, mobil, vreckové.
Zároveň zohľadnil výdavky primerané veku maloletej, a to zakupovanie doplnkov oblečenia, make-upu,
kozmetiky na problematickú pleť, zdravej stravy. Na základe toho ustálil za preukázané bežné výdavky
v sume 270 eur. Zároveň akceptoval i vynaloženie jednorázových nákladov na zakúpenie športových
potrieb - bicykla, korčulí, lyží, ako aj notebooku, a to od posledného rozhodovania súdu o výživnom v

celkovej výške 1.835,80 eur, resp. rekreačných rodinných pobytov v sume 193,10 eur. V tejto spojitosti
konštatoval, že otec sa na zvýšených výdavkoch na maloletú žiadnym spôsobom nepodieľa, nad súdom
určenú sumu výživného 70 eur maloletej neprispieva. Z opísaného prvostupňový súd vyvodil, že u
maloletej je daná taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2013
do 31.8.2014 o 100%.

Osobitne, za obdobie od 1.9.2014 okresný súd ako relevantnú vyhodnotil okolnosť, že maloletá nastúpila
na stredoškolské štúdium na Gymnázium v Ružomberku, čím matke stúpli náklady na uspokojovanie
potrieb dieťaťa v podobe poplatkov za knihy, učebnice, školské poplatky, bolo potrebné zakúpiť školskú
tašku. Taktiež matka uhradila pre maloletú jazykový kurz, poplatok do fitnes centra, v dôsledku čoho
považoval súd I. stupňa zvýšenie bežného výživného o 20 eur mesačne za adekvátne uvedenej zmene

pomerov. Vzhľadom na reálny predpoklad vysokoškolského štúdia u maloletej je na mieste tiež tvorba
úspor vo výške 40 eur mesačne.

Vo vzťahu k otcovi súd I. stupňa skutkovo ustálil, že do zamestnania v Nemecku nastúpil 2.5.2013, kde
uzavrel pracovný pomer na dobu neurčitú. Za obdobie 6 mesiacov dosiahol priemerný mesačný zárobok

v sume 1.394,66 eur. V tomto zamestnaní otec zotrváva doposiaľ, s výnimkou obdobia od 11.2.2014
do 14.4.2014, pričom podpora v nezamestnanosti mu bola vyplatená len za obdobie od 4.4.2014 do
13.4.2014, nakoľko o túto dávku nežiadal na území SR skôr, v čom okresný súd videl zavinenie otca.
V čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti bol otec podnikateľom na základe
živnostenského oprávnenia, pričom za zdaňovacie obdobie roku 2008 mal evidovaný základ dane vo

výške 3.819,06 eur, čo predstavuje mesačne sumu 318,25 eur. Na základe tohto prvostupňový súd
konštatoval trojnásobný nárast príjmu otca, ktorá skutočnosť odôvodňuje zvýšenie výživného na sumu
140 eur mesačne. Zároveň konštatoval, že v priebehu konania otec s takouto sumou vyjadril svoj súhlas.
Okresný súd zohľadnil výdavky otca na domácnosť a na výživu jeho maloletého syna, taktiež výdavky
súvisiace s prácou v Nemecku a výdavky na výživu maloletej G., konštatoval však, že výdavky na

domácnosť a na maloletého syna sú uhrádzané výlučne otcom, nakoľko jeho (aktuálna) manželka sa na
týchtovýdavkochnepodieľa,jenezamestnaná,evidovanávevidenciiuchádzačovozamestnanie.Vtejto
spojitosti uviedol, že manželka otca by sa mala rovnakou mierou podieľať na výdavkoch na domácnosť,
ako aj na výživu ich spoločného maloletého syna. V neprospech otca prvostupňový súd vyhodnotil
úhradu dlhov voči mobilných operátorom, resp. poisťovniam uhradeným v roku 2013 v celkovej sume

2.489,26eur,nakoľkopredmetnédlhysúdôsledkomnezodpovednéhoprístupuotcavminulostikplneniu
si svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho došlo k iniciovaniu exekučných konaní, a tým k
niekoľkonásobnémunárastutýchtodlhov.Navyšesumauhradenáotcomnadlhypreukazujeschopnosti,
možnosti a zárobkové pomery otca, ktorý bol schopný zo svojho príjmu v roku 2013 ušetriť takéto čiastky
a preto je možné vysloviť reálny predpoklad, že cestovné náhrady vyplatené zamestnávateľom otcovi v

Nemecku možno v prevažnom rozsahu započítať do príjmu otca.
V súvislosti s matkou okresný súd poukázal na zvýšenie priemerného mesačného zárobku zo sumy
466,75 eur na 592,52 eur, v dôsledku zmeny miesta výkonu práce (z pobočky Colného úradu
Ružomberok na pobočku Žilina) jej však zároveň vznikli cestovné výdavky do zamestnania a späť vovýške 70 eur mesačne, čo - spolu s prevzatou splátkou hypotekárneho úveru - kompenzuje nárast jej
príjmu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Namietal, že suma 160 eur na výživné, 40 eur
na tvorbu úspor spolu s doplatkom zmeškaného výživného v splátkach po 120 eur mesačne je pre
neho vysoká. Uviedol, že na pojednávaní dňa 29.7.2014 súhlasil so sumou 140 eur, nakoľko bol v práci
upozornený, že dovolenku má vyčerpanú a nemôže už mať voľno. Matka však už žiadala sumu so
sporením od 230 do 280 eur mesačne. Čo sa týka jeho mzdy, tá je uvedená aj s náhradou diét, pričom

cez víkendy, kedy musí ostať v zahraničí, žiadne diéty nepoberá, takže si stravu hradí zo svojho. Bolo
by pre neho totiž náročné prísť domov na 20 hodín po troch týždňoch, keď cesta trvá neraz aj 12 hodín.
Firma, kde pracuje sa venuje autodoprave prevažne na stavbách a keď dosiahne počet zazmluvnených
odpracovaných hodín v roku, pošle zamestnancov domov s tým, že im doručia výpovede. Počas tohto
obdobia si musí vytvárať finančnú rezervu na mesiace, keď ostane doma, pričom nikdy nevie dopredu,
kedy táto okolnosť nastane.

Odvolateľ nesúhlasil s tým, že pochybil pri hlásení sa na úrade práce na Slovensku, nakoľko firma ho
poslala hlásiť sa na Nemecký úrad práce, kde na to mal nárok, no odtiaľ mu po 1 a pol mesiaci poslali
dokumenty k prihláseniu sa na úrad práce na Slovensku. Písal „odvolávací list“, na ktorý zareagovali,
že pošlú ešte raz nejaké dokumenty a už sa neozvali. Z tohto dôvodu sa nahlásil od 4.4.2014 na Úrad
práce v Ružomberku s tým, že mu vznikol nedoplatok na zdravotnej poisťovni, pretože spätne sa už na

úrad práce nahlásiť nedá. Nie je tiež pravdou, že vlastní dve motorové vozidla, vlastní len jedno, ktoré
má 22 rokov. Záverom poukázal na ďalšie výdavky - krátkodobý kurz vodiča v cene 250 eur, povinné
psychotesty v cene 60 až 70 eur, výmena digitálnej karty vodiča v cene 76 eur.

V doplnení odvolania otec maloletej uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na 140 eur mesačne.

Po odrátaní nákladov v práci vo výške asi 340 eur však pri sume 320 eur (160 eur + 40 eur +
120 eur) nedokáže finančne udržať svoju domácnosť. Zdôraznil, že nie je spravodlivé započítať do
príjmu stravného tzv. diéty. Namietal tiež postup pri vyhotovení prekladov ním doložených listín nakoľko
odporkyni stačilo ústne vysvetlenie rozdielov v príjmoch, napriek tomu dal súd ich obsah preložiť. Dodal,
že na pojednávaní dňa 29.7.2014 sa zúčastnil, pričom mu bolo oznámené, že 28.9.2014 bude vynesený

rozsudok o výške výživného. Na uvedenom pojednávaní sa zúčastniť chcel, ale nakoľko musel ísť
na posledné dve hodiny školenia vodiča z povolania, telefonicky sa ospravedlnil s tým, že počká na
vynesenie rozsudku a súhlasil so sumou 140 eur. Z tohto dôvodu aj súhlasil s pojednávaním vo svojej
neprítomnosti.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka maloletej uviedla, že hoci odvolateľ uvádza, že je živiteľ rodiny
sám, jeho mesačná mzda v Nemecku predstavuje súčet mesačných miezd dvoch živiteľov rodiny na
Slovensku v rámci jednej domácnosti. Na pojednávaniach bolo preukázané, že odporca je schopný
zo svojho príjmu uhrádzať dlhy v horibilných mesačných sumách. To, že jeho manželka nepracuje,
odôvodnil tým, že sa stará o ich desaťročného nesamostatného syna (hoci je úplne zdravý), napriek

tomu pri vyčíslení výdavkov uviedol aj výdavok na družinu vo výške 8 eur, pričom jeho manželka
opatrovateľský príspevok nepoberá. Následne ako nový dôvod uviedol, že sa zase stará o chorú starú
matku. Manželke odvolateľa táto situácia vyhovuje, pretože si to z jeho príjmu môže dovoliť.
S poukazom na obsah zápisníc matka zásadne odmietla, že by dala súhlas k ústnemu vysvetleniu ním
predložených rozporných listín. Nakoľko uvedené listiny vyvodzovali rozdielne závery, čo sa týka výšky

odporcovho príjmu, žiadala o ich úradný preklad. K argumentácii otca, že si musí vytvárať finančnú
rezervu na mesiace, keď zostane doma, poznamenala, že pokiaľ sa otec maloletej bude včas hlásiť
na úrade práce, bude dostávať podporu v nezamestnanosti, na ktorú má nárok. Vo vzťahu k tvrdeniu
odvolateľa, že nevlastní dve motorové vozidla podotkla, že síce nie je vlastníkom, ale určite užíva dve
vozidlá, konkrétne jedno on a druhé jeho manželka, na ktorom vozí syna do školy vzdialenej cca 1,5 km.

Okrem toho, že si môže dovoliť užívať už niekoľko rokov dve autá (hoci tvrdí, že musí vytvárať finančnú
rezervu); v čase, keď bol živnostník užíval veľkú štvorkolku pre seba, malú štvorkolku pre syna, veľkú
motorku pre seba, malú motorku pre syna a ešte terénnu motorku pre seba. Poprela tiež stanovisko
otca, že sa nemohol častejšie stretávať s dcérou z dôvodu výkonu práce v zahraničí, nakoľko sa s ňou
stretával minimálne i v období, keď pracoval na Slovensku.

K započítaniu diét do príjmu matka uviedla, že nie je predpoklad spotrebovania všetkých cestovných
náhrad a zároveň mu tieto čiastočne zabezpečujú potreby, ktoré by inak musel vynaložiť zo svojej bežnej
mzdy. Má za to, že diéty výrazným spôsobom zlepšujú majetkové pomery otca a že boli aj hlavným
stimulom pre prácu vodiča v Nemecku a preto by sa mali započítať do príjmu. Vo vzťahu k odvolateľomprezentovaným „novým“ výdavkom poukázala na aktuálne výdavky maloletej súvisiace s nástupom na
Gymnázium.

Kolízny opatrovník ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods.1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 211 ods. 2 písm. a) O.s.p. (z toho titulu zostal

nedotknutým odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného za
obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil
v napadnutom výroku o zvýšení výživného a nadväzne vo výroku zmeškanom výživnom, tak ako je
konštatované vo výrokovej časti rozsudku.

Z obsahu predloženého odvolania otca je zjavné, že smeruje len voči určeniu výživného za obdobie po
1.9.2014,resp.pridoslovnomvýkladeúvodnéhotextuodvolaniamožnomaťzato,žeodvolateľvyjadruje
nespokojnosť len s celkovou mesačnou čiastkou tvorenou výškou výživného spolu so zmeškaným
výživným. Vzhľadom na ďalšie čiastkové odvolacie námietky a rešpektujúc zároveň zásadu oficiality
ovládajúcu konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti, však odvolací súd podrobil prieskumu v

dotknutej časti (t.j. za obdobie po 1.9.2014) celé prvostupňové konanie. V tejto spojitosti uvádza, že
jediným prípustným zákonným dôvodom umožňujúcim zmenu účinkov právoplatného rozhodnutia súdu
o určení vyživovacej povinnosti je relevantná zmena pomerov. Nadväzne je náležitým okresným súdom
vykonané vyhodnotenie danosti zmeny pomerov v okolnostiach súdenej veci. Nárast výdavkov maloletej
ako i príjmov odvolateľa v porovnaní s obdobím predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti je

nesporný. Preukázanou je i okolnosť, že nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti otec maloletej
neprispieval vecnými darmi, ani finančne, s maloletou sa stretával v minimálnom rozsahu a teda ani
takouto formou významnejším spôsobom neodbremenil matku maloletej (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine)
od výkonu osobnej starostlivosti (ktorej finančná hodnota nie je exaktne vyčísliteľná) o dieťa, resp. od
úhrady nevyhnutných potrieb dieťaťa v čase styku s ním. Právnej úprave inštitútu vyživovacej povinnosti

zodpovedá i riešenie konfliktu výdavkov jednoznačne v prospech výživného na maloleté deti, ktorá
úprava umožňuje pasíva resp. zaťaženie výživou povinnej osoby určitými úvermi/pôžičkami hodnotiť ako
nie nevyhnutné a neprihliadať na ne.
Z pohľadu odvolacích námietok je zásadnou okolnosťou vyhodnotenie príjmovej situácie otca v časti
týkajúcej sa zamestnávateľom poskytovaných diét. Nejedná sa síce o nárok viažuci sa výlučne na osobu

odvolateľa (ako napr. bolestné - na ktoré by sa z toho titulu neprihliadalo), ale je pravdou, že zákonným
účelom poskytovania stravného zamestnávateľom zamestnancovi je kompenzácia zvýšených výdavkov
súvisiacich so stravovaním počas pracovných ciest, ktorý účel nie je možné prehliadnuť. Zároveň je
nevyhnutné v prospech otca zohľadniť skutočnosť, že počas svojho ďalšieho nevyhnutného pobytu
(mimo pracovných dní) v zahraničí nemá nárok na úhradu zvýšených nákladov tam uhrádzaných. Na

druhej strane však zistený skutkový stav (predovšetkým úhrada dlhov vo vysokých čiastkach) umožňuje
stotožniť sa s úvahou matky, že finančné ohodnotenie otca (i pri akceptácii opísaných výdavkov
odvolateľa) je výrazne motivačné vo vzťahu k výkonu tohto zamestnania otcom a zjavne presahuje
rámec reálnych (zvýšených) výdavkov otca počas pobytu v zahraničí. Odvolací súd preto považoval za
správne prihliadnuť na vyplatené diéty/stravné v rozsahu ich jednej tretiny.

Nadväzne je správnou úvaha súdu o nevyhnutnosti zmeny vyživovacej povinnosti s ohľadom na
zmenu pomerov a na zákonné kritériá pre posudzovanie vyživovacej povinnosti, krajský súd sa však
čiastočne odchýlil od prvostupňovým súdom uskutočneného vyhodnotenia skutkových okolností z
pohľadu primeranej výšky výživného a dospel k záveru, že suma 170 eur zodpovedá požiadavke
spravodlivej rovnováhy pri zvážení zistených skutkových okolností tak na strane výživou oprávnenej, ako

aj výživou povinnej osoby, pričom s ohľadom na výšku mesačne spotrebovávaného výživného upustil od
určeniačastivýživnéhonatvorbuúspor(ztohtodôvoduakovďalšombezpredmetnývypustilčasťvýroku
o povinnosti matky zriadiť osobitný účet pre dcéru). Platí totiž, že miera pokrytia odôvodnených potrieb
nie je (ničím) neobmedzená. Jej limity sú dané konkrétnymi schopnosťami a možnosťami povinného v
rámci preukázaných/zistených (reálnych) príjmových a majetkových pomerov.

V nadväznosti na doteraz uvedené bol vo zvyšnej časti, t.j. nad 170 eur a do 200 eur mesačne, návrh
matky na zvýšenie výživného zamietnutý.Možno dodať, že aktuálnej rozhodovacej praxi súdov (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/16/2013 zo dňa 25.11.2013) zodpovedá i postup prvostupňového súdu pri vykonávaní prekladu
cudzojazyčných listín.

Okolnosť ne/správneho postupu odvolateľa pri uplatňovaní nárokov na príslušnom úrade práce nespadá
do obdobia vymedzeného samotným otcom v predloženom odvolaní, je preto z pohľadu rozhodovania
odvolacieho súdu irelevantná.

Z dôvodu zmeny rozhodnutia ohľadne rozsahu zvýšenia výživného bolo nutné zmeniť i výšku nedoplatku

na zvýšenom výživnom. Rozdiel spočíva len v čiastke 10 eur za mesiac september 2014 (170 eur
namiesto160eur).Krajskýsúdzohľadnilnámietkuodvolateľaoznačnejvýškemesačnejsplátkytvorenej
určeným bežným a zmeškaným výživným, preto umožnil otcovi celkový nedoplatok v sume 370 eur
splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa krajský súd rozhodoval v zmysle § 224 ods. 2
O.s.p. o trovách celého konania. Súdená vec v celom jej priebehu je konaním, ktoré môže začať i bez
návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), preto v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ čiastočne v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .