Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/256/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610205138
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5610205138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: H.
G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., Dr. Y. XXXX, Česká republika, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Trenčín - Opatová, Potočná 650/135b, IČO: 36
857 882, proti odporcom: 1. Mgr. Róbert Antal, so sídlom L. L., F. E. X, správca konkurznej podstaty
úpadcu LIGAREX, a.s., so sídlom Liptovský Mikuláš, SNP 10/106, IČO: 36 007 374, 2. ALMAR, spol. s
r.o., so sídlom Prešov, Mukačevská 9, IČO: 36 498 173, právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom,
advokátom so sídlom J., P. XX, o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnom návrhu odporcu 2/ o

vydanie vecí, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
7C/132/2010-457 zo dňa 23.1.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Vo výroku o odmietnutí podania odporcu 2/, odvolaním nenapadnutom, z o s t á v a rozsudok
okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa.
Vychádzal z toho, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.
Uplatňovaný nárok odvodzoval od kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2006 uzatvorenej medzi ním ako
kupujúcim a spoločnosťou REALITY - OBCHODNÁ a.s. ako predávajúcim. V priebehu konania však
došlo k podpisu listiny označenej ako Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.10.2006
medzi REALITY - OBCHODNÁ a.s. ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim, v ktorej listine
zmluvné strany konštatovali, že predávajúci REALITY - OBCHODNÁ a.s. dňa 23.6.2013 odstúpil od

uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že kupujúci nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu, a to s účinkami
zrušenia tejto kúpnej zmluvy v celom rozsahu. Keďže spor o platnosť odstúpenia od zmluvy nie je
a zmluvné strany uzatvorili dohodu, konštitutívne účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť
odstránené na základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1992 Z. z. o katastri
nehnuteľností (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/151/96 zo dňa 21.8.1997). Dodal, že účinky vkladu do
katastra nehnuteľností nastanú tak, že pre predávajúceho bude vlastnícke právo zapísané na základe
dohody účastníkov, pričom z úradnej činnosti súdu je známe, že správa katastra realizuje záznamy o

spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po odstúpení od zmluvy v prípade uzavretia
dohody zmluvných strán. V čase vyhlásenia rozhodnutia teda navrhovateľ nepreukázal naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetu sporu vymedzenému v petitenávrhu, keďže aj písomnou formou plne akceptoval právne následky jednostranného právneho úkonu
predávajúceho - odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2006.
Zároveň mal súd I. stupňa za to, že navrhovateľ ani nepreukázal vlastnícke právo k predmetu sporu,

keďže ten ani minimálnym spôsobom nebol vymedzený v kúpnej zmluve, na základe ktorej nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od predávajúceho REALITY - OBCHODNÁ a.s. Uvedený záver sa
vzťahuje aj na právnych predchodcov navrhovateľa, keďže nadobúdacie tituly, počnúc uznesením o
schválení príklepu na dražbe nehnuteľností, neobsahovali vymedzený predmet sporu. Navrhovateľ sa
zároveň vo vzťahu k predmetu sporu dlhodobo správal ako nevlastník. Uvedené vyplynulo aj z výpovede

svedka Ing. H. o prevzatom záväzku prenajímateľa a zastúpení navrhovateľom v nájomnej zmluve,
ktorým záväzkom sa zaviazal odkúpiť technologické zariadenie kotolne od správcu konkurznej podstaty
úpadcu. Navrhovateľ sa opakovane zúčastňoval ponukového konania v súvislosti s konkurzným
konaním obchodnej spoločnosti LIGAREX a.s. v konkurze, v ktorom neuspel. Navrhovateľ už vzhľadom
na uzatvorenú nájomnú zmluvu mal vedomosť, že jeho právny predchodca, ktorý prevzal záväzok
odkúpiť technologické zariadenie kotolne, nemohol byť jeho vlastníkom. Preto navrhovateľovi nemohlo

vzniknúť žiadne legitímne očakávanie ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva.
Na uvedený záver nemala vplyv argumentácia navrhovateľa týkajúca sa výkladu pojmov súčasť a
príslušenstvo veci. Tie navyše môžu úzko súvisieť a v niektorých prípadoch je pre rozlíšenie potrebné
vziať do úvahy všetky okolnosti prípadu (rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/1964/2003). Vzhľadom na
rozsah technickej spolunáležitosti a možnosti využitia predmetu sporu aj inak, ako pre vec hlavnú,

nebolo podľa prvostupňového súdu preukázané, s prihliadnutím práve na okolnosti prípadu, naplnenie
definičných znakov pojmu súčasť veci. Predmet sporu nespĺňa ani definičné znaky fyzickej, technickej
alebo funkčnej neoddeliteľnosti. Nebolo tiež preukázané vyjadrenie vôle previesť s hlavnou vecou aj
príslušenstvo. Veci majúce povahu príslušenstva veci hlavnej sú samostatnými vecami, preto možno
vlastníctvo k nim prevádzať bez súčasného prevodu vlastníctva veci hlavnej, a to bez ohľadu na

hospodársku neúčelnosť takéhoto rozdelenia vlastníctva (rozsudok NS ČR sp.zn. 3Cdo/1248/96). O
samostatnýprevodpredmetusporusapokúšalajnavrhovateľúkonmivponukovomkonaníkonkurzného
konania, v ktorom aj došlo k takémuto prevodu, avšak na odporcu 2/. Súd dodal, že navrhovateľ podal
návrh napriek tomu, že si nesplnil primárny záväzok z kúpnej zmluvy, a to zaplatiť kúpnu cenu. Preto
nemohlo správanie navrhovateľa požívať právnu ochranu.

Samostatným výrokom uložil navrhovateľovi povinnosť vydať odporcovi 2/ vonkajší parovod, vonkajší
parovod plynovej kotolne, dva plynové kotle, parný kontol, riadiaci systém výmenníkovej stanice,
chemickú úpravovňu vody a systém regulácie vykurovania (bližšie špecifikované vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku; pozn. odvolacieho súdu), všetko nachádzajúce sa v stavbe plynová kotolňa,

postavenej na pozemku parc. č. CKN 27/3, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v obci Liptovský
Mikuláš, kat. územie J., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uvedeným vyhovel vzájomnému návrhu odporcu 2/ o vydanie predmetu sporu od navrhovateľa, a to na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcom v 1. rade po schválení konkurzným súdom. Výsluchom
svedka Ing. H. bolo preukázané, že odporcovi 2/ je znemožnené prevzatie predmetu sporu, preto sa

dôvodne domáhal vzájomným návrhom voči navrhovateľovi svojho legitímneho práva.

Podanie odporcu 2/ zo dňa 4.2.2011, ktoré by mohlo byť vzájomným návrhom v časti vydania ostatých
technológií plynovej kotolne a kotolne parného kotla, podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol, a to z dôvodu,
že príslušenstvo technológie plynovej kotolne a parného kotla nebolo dostatočne vymedzené napriek

výzve súdu.

Pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z úspechu odporcov v konaní (§ 142 ods. 1
O.s.p.).Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť z titulu náhrady trov konania odporcovi 1/ 342,04 eur
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť z titulu náhrady

trov konania odporcovi 2/ 1.148,16 eur na účet právneho zástupcu odporcu 2/ v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie o trovách štátu si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods.
3 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Namietal, aj s poukazom na uvádzané rozhodnutie NS SR (sp.zn. 3Cdo/151/96 zo dňa 21.8.1997),
že odstúpenie od kúpnej zmluvy nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie vlastníckeho práva
k prevádzaným nehnuteľnostiam. Právotvorné účinky by nastali až na základe vkladu do katastra

nehnuteľností na základe dohody účastníkov, prípadne záznamom na základe rozsudku. V dotknutom
prípade však došlo len k uzatvoreniu dohody o odstúpení od zmluvy, ktorá má za následok len zánik
záväzkového vzťahu medzi jej účastníkmi. Teda až do vykonania zápisu v katastri nehnuteľností zostáva
(navrhovateľ) vlastníkom vecí, bol ním v čase rozhodovania súdu prvého stupňa a je ním doposiaľ. Súd
nemôžepredikovaťčinnosťkatastranehnuteľnostíaoprieťsvojerozhodnutieoneexistujúcerozhodnutie

katastra nehnuteľností, a to ani v prípade, ak by si bol istý, že rozhodnutie bude vydané.
Odvolateľ rozporoval aj záver, že nebolo preukázané vlastnícke právo k predmetu sporu, ktorý nebol ani
minimálnym spôsobom vymedzený v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi ním a REALITY - OBCHODNÁ
a.s., pričom úsudok o nepreukázaní vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na právnych predchodcov
navrhovateľa. V uvedenej súvislosti poukazoval na to, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s
predloženými judikátmi (judikatúrou), ich právne vety nespochybnil, čím došlo k porušeniu práva na

spravodlivý súdny proces a na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. S poukazom na rozhodnutie
R 21/1981 súčasti veci a príslušenstvo nemuseli byť uvedené ani v dražobných vyhláškach, ani v
rozhodnutí o schválení príklepu, ani v znaleckých posudkoch, a prechod vlastníckeho práva nastal ex
lege. Prechod sa vzťahoval nielen na hnuteľné veci, ale tiež na súčasti týchto vecí a príslušenstvo,
aj keď jednotlivé veci samy o sebe nie sú nehnuteľnosťami, čo potvrdzuje aj vyjadrenie znalca Ing.

Štefana Pastieroviča, ktorý vypracoval znalecký posudok na účely exekučných konaní vedených JUDr.
Gavurom. Menovaný znalec potvrdil, že v znaleckom posudku oceňoval nehnuteľnosti vrátane ich
súčasti a príslušenstva a je jedno, že sa nejednalo priamo o doplnenie znaleckého posudku, ako to
uvádza súd. V súvislosti s otázkou, či príslušenstvo nasleduje osud hlavnej veci, odvolateľ poukazoval
na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28Cdo/133/2001 zo dňa 14.8.2001, v zmysle ktorého platí, že pokiaľ si

účastníci nedohodnú, že predmetom zmluvy nie je príslušenstvo, platí, že príslušenstvo hlavnej veci
zdieľa jej osud. Navrhovateľ poukazoval v tejto súvislosti aj na § 121 ods. 1 , 3 Obč. zák. a § 524 ods. 2
Obč. zák. per analogiam. Odvolateľ ďalej namietal, v súvislosti s výpoveďou svedka Ing. H., že mu nie
je zrejmé, akým spôsobom má byť preukázané, že nemá vlastnícke právo k predmetu sporu prípravou
stavby novej kotolne a tiež úmyslom odkúpiť technologické zariadenie starej kotolne; ak by aj zamýšľal

postaviť, prípadne postavil novú kotolňu, alebo existoval u neho záujem na odkúpení technologického
zariadenia starej kotolne, nemalo by to žiaden vplyv na jeho vlastnícke právo k predmetu sporu. Pritom k
odkúpeniutechnológiesazaviazalaspoločnosťREALITY-OBCHODNÁa.s.,anienavrhovateľ,atoešte
v roku 2006. Ak by aj došlo k odkúpeniu, dôsledkom by bolo bezdôvodné obohatenie na strane odporcu
1/. Obdobne, pokiaľ by sa aj (navrhovateľ) zúčastnil ponukového konania v súvislosti s konkurzným

konaním spoločnosti LIGAREX a.s. - v konkurze, neznamená, že by nebol vlastníkom predmetu sporu,
alebo v dôsledku tejto skutočnosti o vlastníctvo prišiel. Uvedené závery platia bez ohľadu na to, či by
tak (navrhovateľ) urobil z dôvodu právnej opatrnosti alebo z dôvodu, že nemal vedomosť o tom, že na
neho vlastnícke právo prešlo. Dodal, že nemá právnické vzdelanie a k záveru o existencii vlastníckeho
práva dospel až na základe vypracovanej právnej analýzy.

Odvolateľ zároveň uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné, nakoľko ak by (navrhovateľ)
nebol vlastníkom vecí, nemá tým pádom možnosť vydať odporcovi 2/ predmet sporu. Osobou
povinnou vydať predmet sporu by bol vlastník nehnuteľností, na ktorých sa predmet sporu nachádza.
Nevykonateľným sa javí napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu nedostatočnej špecifikácie hnuteľných vecí,
ku ktorých vydaniu ho súd zaviazal.

Odporcovia zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),

preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal
rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutom výroku o odmietnutí podania odporcu 2/) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) a rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Možno sa stotožniť s námietkou odvolateľa proti záveru napadnutého rozhodnutia, že navrhovateľ
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva z toho titulu, že došlo k uzatvoreniu
dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2006 (od ktorej vyvodzoval svoje vlastnícke
právo), pričom navrhovateľ písomne akceptoval právne následky tohto odstúpenia od zmluvy. Existenciadohody o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2006 sama osebe nie je dôvodom pre obnovenie
vlastníckeho práva predávajúceho. V čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, ktorý čas je pre
rozhodnutie rozhodujúci (§ 154 ods. 1 O.s.p.) nebol predávajúci REALITY - OBCHODNÁ a.s. vlastníkom

nehnuteľností, od ktorých prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2006 odvodzuje navrhovateľ
svoje vlastnícke právo k veciam tvoriacim hmotný predmet aktuálneho súdneho sporu. Nedošlo totiž k
vykonaniu zápisu (vkladu) vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ktorý má vecnoprávne účinky. Ku
dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia bol vlastníkom predmetných nehnuteľných vecí navrhovateľ.
Nie je právne relevantné, že po vyhlásení rozsudku by mohlo dôjsť k zmene tohto stavu a k zápisu

(vkladu) vlastníckeho práva na spoločnosť REALITY - OBCHODNÁ a.s. (na základe dohody o odstúpení
od kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2006). Záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní naliehavého právneho
záujmu navrhovateľa na určení jeho vlastníckeho práva k veciam tvoriacim hmotný predmet sporu z
dôvodu, že došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2006, je teda nesprávny.

Odhliadnucoduvedenéhojerozsudoksúduprvéhostupňa-oďalších/samostatnýchprávnychdôvodoch

zamietnutia návrhu - vecne správny. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so zvyšnou časťou odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a s jeho právnym posúdením prejednávanej veci.
Vychádzal pritom aj z nasledujúceho:

Z okolností prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa nadobudol vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam (od ktorého vlastníckeho práva odvodzuje vlastnícke právo k veciam, ktoré
tvoria hmotný predmet aktuálneho súdneho konania) na dražbe udelením príklepu dňa 29.3.2005
(uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš o schválení príklepu udeleného dňa 29.3.2005 na
dražbe nehnuteľností zo dňa 13.5.2005, právoplatné dňa 17.5.2005). Dňa 25.5.2005 bol na spoločnosť
LIGAREX a.s. vyhlásený konkurz. V rámci tohto konkurzu boli veci tvoriace hmotný predmet aktuálneho

súdneho konania zaradené do súpisu podstaty, nadväzne sa v súvislosti s daným konkurzným
konaním uskutočnilo niekoľko ponukových konaní. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca sa nikdy
nedovolával toho, že predmetné veci nepatria do konkurznej podstaty, nedomáhal sa ich vylúčenia z nej,
naopak, zúčastňoval sa predmetných ponukových konaní ohľadom odkúpenia týchto vecí, pričom nebol
úspešný. Z uvedeného vyplýva, ako správne poznamenal súd prvého stupňa, že navrhovateľ, resp.

jeho právny predchodca sa nikdy nesprával ako vlastník daných vecí. Vzhľadom na jeho aktívnu účasť
v konkurznom konaní - ponukovom konaní je zrejmé, že mu zároveň musela byť známa skutočnosť,
že predmetné veci boli súčasťou súpisu podstaty (že boli do neho zaradené). Ako už bolo vyššie
spomenuté, navrhovateľ nebol v ponukovom konaní ohľadom odkúpenia dotknutých vecí v rámci
konkurzného konania úspešný, tieto nadobudol odporca 2/, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej

s odporcom v 1. rade. Ešte predtým Krajský súd v Banskej Bystrici opatrením č.k. 55K/10/2005-495
zo dňa 6.5.2010 udelil odporcovi 1/ súhlas na predaj (aj) predmetných vecí odporcovi 2/ s povinnosťou
odporcu 1/ uzatvoriť s kupujúcim písomnú zmluvu. Navrhovateľ uvedené skutkové okolnosti v celom
priebehu konania nijako nespochybňoval.

Vychádzajúc z uvedeného je záver súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v aktuálnom súdnom konaní správny. Nemožno neprihliadať na významnú právnu
skutočnosť, a totiž, že odporca nadobudol veci, ktoré sú hmotným predmetom aktuálneho konania, z
titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej so správcom konkurznej podstaty úpadcu LIGAREX a.s. na základe
súhlasu súdu. Odvolací súd teda zohľadnil dobromyseľnosť odporcu 2/ pri nadobudnutí práva z kúpnej

zmluvy, ktorej uzatvoreniu predchádzalo opatrenie konkurzného súdu, ktorým odsúhlasil odpredaj
dotknutých vecí odporcovi v 2. rade ako kupujúcemu. Zároveň, navrhovateľ začal uplatňovať svoje
nároky až v aktuálnom súdnom konaní, z hľadiska časových súvislostí až po tom, čo nebol úspešný
v ponukovom konaní v rámci konkurzného konania úpadcu LIGAREX a.s., čo vykazuje evidentné
znaky účelovosti. Súčasne sa nikdy nesprával ako vlastník vecí, ku ktorým určenia vlastníckeho práva

sa aktuálne domáha, práve naopak, konal tak, akoby mu nepatrili, keď sa usiloval o ich získanie v
predmetnom ponukovom konaní. Nadväzne sa nemožno stotožniť s tvrdením odvolateľa, že bol a
je vlastníkom dotknutých vecí - keď svoje vlastníctvo zistil až po vypracovaní právnej analýzy - bez
ohľadu na to, že sa zúčastnil ponukového konania v súvislosti s konkurzným konaním úpadcu LIGAREX
a.s. (či už z dôvodu právnej opatrnosti alebo z dôvodu, že nemal vedomosť o svojom vlastníckom

práve). Odvolací súd tu poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len
bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje právabránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Sžf 65/2011).

Okrem opísaného vyplýva nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa aj z posúdenia otázky
prevodu (prechodu) príslušenstva (odvolateľ právnu otázku ne/vyhodnotenia sporných vecí ako súčasti
hlavnej veci nenamieta), v ktorej spojitosti odvolací súd uvádza:

Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej

veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade,
ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby
príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu,
vykonať prevod aj tohto príslušenstva, a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav
vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci
neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na

základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. ak sa hlavná vec nadobúda na dražbe udelením príklepu
(uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/18/2011 zo dňa 30.8.2012).

Příslušenství tvoří věci samostatné, které mohou být samostatným předmětem právních vztahů a jejich
právní režim nesleduje ze zákona bez dalšího režim věci hlavní. Platné právo nemá ustanovení o tom, že

by na nabyvatele věci hlavní přecházelo i příslušenství věci. K převodu příslušenství na nabyvatele věci
hlavní je vždy třeba projevit zákonem předepsaným způsobem vůli převést i příslušenství; nebyla-li vůle
převést i příslušenství věci hlavní právně významným způsobem projevena, příslušenství na nabyvatele
věci hlavní nepřechází. Opačný názor nelze opřít o žádné ustanovení platného práva.
Právní úkony týkající se převodu nemovitosti musí být učiněny písemnou formou, a to i v případě, že

jde o nemovitost, která není předmětem evidence v katastru nemovitostí. Je-li příslušenstvím věci hlavní
nemovitost (půjde zejména o tzv. vedlejší stavby na převáděném pozemku), je základním předpokladem
k tomu, aby mohlo k převodu příslušenství vůbec dojít, vyjádření vůle toto příslušenství převést, a
to v písemné formě. Teprve vyjádření vůle převést příslušenství věci, kterým je nemovitost, vytváří
předpoklady pro zkoumání, zda tato vůle byla vyjádřena dostatečně určitě pro to, aby mohla vyvolat

právní účinky sledované účastníky. (rozsudok veľkého senátu NS ČR sp.zn. 31Cdo/2772/2000 zo dňa
11.9.2003).

Neobstojí teda argumentácia odvolateľa (s jeho poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.zn.
28Cdo/133/2001 zo dňa 14.8.2001), že ak si účastníci zmluvy nedohodnú, že predmetom zmluvy nie

je príslušenstvo veci, platí, že príslušenstvo (hlavnej) veci zdieľa jej osud. Samotný Nejvyšší soud ČR
vo vyššie citovanom rozsudku sp.zn. 31Cdo/2772/2000 zo dňa 11.9.2003, pričom ide o rozhodnutie
veľkého senátu, výslovne uviedol, že nemožno súhlasiť s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí
NS ČR sp.zn. 28Cdo/133/2001 zo dňa 14.8.2001, že vedľajšie stavby prechádzajú ako príslušenstvo v
prípade prevodu hlavnej stavby na nadobúdateľa bez toho, aby ich bolo treba v zmluve výslovne uviesť

a identifikovať.

V prípade prevodu (prechodu) vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v exekučnom konaní je (v zmysle §
134 ods. 3 Exekučného poriadku) nutné rozlišovať, či príslušenstvom hlavnej veci je hnuteľnosť alebo
nehnuteľnosť. V prvom prípade, teda ak príslušenstvom hlavnej veci (nehnuteľnosti) je hnuteľná vec,

stáva sa nadobúdateľ hlavnej veci aj vlastníkom príslušenstva, toto na neho prechádza s vlastníctvom
hlavnej veci. V druhom prípade, teda ak príslušenstvom hlavnej veci (nehnuteľnosti) je iná nehnuteľnosť,
je nevyhnutné, aby bola vôľa previesť toto príslušenstvo jednoznačne vyjadrená, a to v písomnej forme
vzhľadom na požiadavku zakotvenú v § 46 ods. 1 Obč. zák.
Uvedené však nie je v okolnostiach súdenej veci právne významné, nakoľko navrhovateľ nezískal

„hlavnú vec“ v režime exekúcie, ale na základe kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej platia závery (o
potrebe prejaviť relevantnú vôľu previesť i príslušenstvo hlavnej veci) uvedené v predchádzajúcich
odsekoch.

V súdenom prípade súd prvého stupňa nevyslovil závery ohľadom toho, či v prípade vecí, o ktoré sa spor

vedie, sa jedná o hnuteľnosti alebo nehnuteľnosti, resp. to nie je z jeho rozhodnutia zrejmé. Uvedená
úvaha a jej hypotetické závery však z opísaných dôvodov nič nemenia na správnosti záveru o absencii
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a jeho odôvodnení.Aj vo výroku o uložení povinnosti navrhovateľovi vydať veci odporcovi 2/ sa odvolací súd stotožnil
s rozsudkom súdu prvého stupňa. Nakoľko navrhovateľ je tým subjektom, ktorý bráni odporcovi
2/ prevziať veci tvoriace hmotný predmet sporu, ktorý záver napadnutého rozsudku odvolateľ ani

nenamietal, je opodstatnený vzájomný návrh odporcu 2/ ako vlastníka predmetných vecí na ich vydanie
zo strany navrhovateľa. Nie je opodstatnená ani námietka odvolateľa o nevykonateľnosti rozsudku vo
výroku o vydaní vecí z dôvodu ich nedostatočnej špecifikácie, keďže jednotlivé veci sú identifikované,
špecifikované ich inventárnym číslom a odkazom na konkrétny znalecký posudok.

Hoci výrok o trovách konania (medzi účastníkmi) nebol odvolaním napadnutý výslovne, ako závislý od
rozhodnutia vo veci samej ho odvolací súd preskúmal a ako vecne správny, zodpovedajúci zásadám
rozhodovania o trovách konania v sporových veciach na základe úspešnosti toho ktorého z účastníkov
(§ 142 ods. 1 O.s.p.), ho potvrdil.

Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolateľ nenamietal.

Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo
svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutom výroku o odmietnutí

podania odporcu v 2. rade, ktoré podanie by mohlo byť (vzájomným) návrhom vo veci samej.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť ostatným
účastníkom ich trovy. Títo si však predmetný procesný nárok neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a vlastne

im ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom navrhovateľa nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Žiline, dňa 30. decembra 2014
JUDr. Amália Paulerová
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Jana Padychová

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.