Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232205
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113232205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanej: U.
U.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX Š. F., o zaplatenie 222,42 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 203,90 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 176,10 € od 11.10.2012 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Dlžná suma spolu s príslušenstvom uvedená vo výroku č. I. sa p o v o ľ u j e žalovanej až
do úplného zaplatenia splácať v mesačných splátkach vo výške 20 € splatných vždy do 25. dňa toho-
ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci,

v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva
sa zročným celé dlžné plnenie.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € v prospech
jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Korytár s.r.o., a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudošlousúdudňa05.11.2013sažalobcadomáhalnažalovanejzaplateniasumyvcelkovejvýške
222,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 203,90 € od 15.10.2013 až
do zaplatenia.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.03.2011 uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom

Úverovú zmluvu č. 4103066756, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť dohodnutý úver vo
výške 359 €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach,
ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. V jednotlivých splátkach bola zahrnutá
príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za
poistenie, ak zo Zmluvy nevyplýva inak. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo Zmluvy
a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila.Dňa 25.09.2012 žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 203,90 € spolu s upozornením
na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania
žaloby vyčíslil žalobca svoj nárok na sumu 222,42 €, pričom tento mal pozostávať z istiny vo výške

144,55 €, úroku vo výške 26,94 €, zosplatnenej istiny vo výške 25,81 €, ušlom úroku vo výške 0,86 €,
poistenia Bill protection 5,74 €, úroku sankčnému z omeškania vo výške 17,64 €, dopočtu k žalobe vo
výške 0,88 €.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní nárok uplatnený žalobou nepoprela,
požiadala len o jeho zaplatenie v splátkach z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

Súd rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 29.12.2014, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom

spisu a zistil nasledujúce:

Dňa21.03.2011uzavrelžalobcaakoveriteľsožalovanouakodlžníčkouÚverovúzmluvu,neoddeliteľnou
súčasťou ktorej boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.

Podľatejtozmluvyposkytolžalobcažalovanejúvervovýške359€,ktorýmalbyťvrátenýv18mesačných
splátkach vo výške 27,49 €. Ročná úroková sadzba bola 38,42 %, RPMN 46,8 %. Dátum prvej splátky

bol 21.4.2011 a lehota splatnosti bola 20.09.2012.

Listom zo dňa 25.09.2012 vyzval žalobca žalovanú k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 203,90 € z
dôvodu, že túto čiastku žalovaná v lehotách splatnosti neuhradila.

Zo splátkového kalendára, z ktorého vyplývajú jednotlivé úhrady žalovanej, súd zistil, že žalovaná
nezaplatila celú splátku č. 11, z ktorej zostala dlžná suma 11,47 € a ďalej nezaplatila splátky 12 až 18.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe platne uzavretej Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bol žalobcom poskytnutý žalovanej úver, ktorý nevrátila v zmysle zmluvy. Ako
vyplýva zo splátkového kalendára, žalovaná nevrátila zo splátky č. 11 sumu 11,47 € a nevrátila splátky 12
až 18, každú v sume 27,49 €, čiže dlžná suma predstavuje sumu 203,90 € tak, ako to správne požaduje
žalobca.

Žalobcaďalejpožadovalúrokzomeškaniavovýške17,64€+0,88€,pričomvpodanízodňa28.11.2014
upresnil, že ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe 0,024 % denne za obdobie od
11.10.2012 do 14.10.2013 s tým, že po tomto dátume požaduje úroky z omeškania v uvedenej výške
až do zaplatenia.

V tomto prípade súd žalobe v celom rozsahu nevyhovel z nasledujúcich dôvodov:

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 11.10.2012 - Výška úrokov z omeškania je o 8percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB ku dňu 11.10.2012 bola 0,75 % ročne, a preto úrok z omeškania tvorí

sumu 8,75 % ročne. Súd tento úrok z omeškania nepriznal v dennej výške, pretože denná výška
predstavuje 0,02397 % a pri zaokrúhlení na 3 desatinné miesta, ako to urobil žalobca 0,024 % denne, čo
by však pri vynásobení takto zaokrúhlenej úrokovej sadzby počtom dní v roku 365 predstavovalo výšku
8,76 % ročne, čo by bolo v rozpore s kogentným ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods.1 NV č. 87/1995 Z.z., ktorý stanovuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania.

Čo sa týka sumy úrokov z omeškania, ktorá bola vyčíslená ako kapitalizovaná žalobcom, súd s touto

sumou nesúhlasil, pretože je zrejmé, že bola kapitalizovaná celá dlžná suma. Súd však vychádza zo
zákazu anatocizmu, teda úročenia úrokov (napr. NS ČR: 35Odo/101/2002 - Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva /tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov/ potom veriteľ nemá preto,
že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný
ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva

pohľadávky.).

Úroky z omeškania preto súd priznal zo sumy 176,10 €, teda zo sumy dlžnej istiny a poistenia.

Pokiaľ ide o umožnenie zaplatenia žalovanej čiastky v splátkach, súd vychádzal z nepriaznivej sociálnej
situácie žalovanej, ktorá poberá iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 61 €, to znamená, že nie je schopná
zaplatiť celú dlžnú čiastku naraz. Voči zaplateniu v splátkach nenamietal ani žalobca.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti konania a preto mu podľa
§ 142 ods.3 O.s.p. patrí celá náhrada v konaní účelne vynaložených trov.

Za účelne vynaložené trovy konania považuje súd zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 €.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, k týmto súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009
uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný

vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore.
Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné
rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu
pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na

účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov

konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1

O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška

dlžnej sumy. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy

konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je

dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,

ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa

účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti

nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní

soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem
soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i
případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení §
143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou
povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde

-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,

dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.