Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613202890
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613202890.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Obec

Važec, so sídlom vo Važci, Na Harte 19, proti žalovaným: 1. A. A., W.. XX. X. XXXX, F. U., V. R. XXXX,
2, U. A., W.. X. X. XXXX, F. U. U., V. R. XXXX, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 20. 3. 2013 domáhal uloženia povinnosti žalovaným
v 1. a 2. rade vypratať byt č. X, nachádzajúci sa v dome č. XXXX, postaveného na pozemku parcelné
č. 2130/17 v obci U., katastrálne územie U., zapísaný na LV č. XXXX, v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o nájme dňa 5. 5. 2009, na

základe ktorej bol žalovaným prenechaný do užívania byt č. X v bytovom dome súpisné č. XXXX. Nájom
bol dohodnutý na dobu určitú od 1. 5. 2009 do 30. 4. 2012. Keďže nájom bytu skončil 30. 4. 2012,
žalovaní boli vyzvaní na vypratanie bytu.

Pred začatím súdnych pojednávaní procesné strany navrhovali odročiť pojednávania za účelom
mimosúdneho riešenia sporu tak, že žalovaní zaplatia dlžnú sumu a predložia doklady, aby došlo k
uzavretiu novej nájomnej zmluvy. Pred začatím súdneho pojednávania dňa 23. 4. 2014 štatutárny
zástupca žalobcu potvrdil, že žalovaní uhradili dlh, ktorý mali. Zostal ešte nedoplatok na tzv. garančnom
fonde. Bežné nájomné je platené. Výška dlhu predstavuje 1.347,85 eur. Na súdnom pojednávaní dňa

18. 12. 2014 procesné strany zhodne uviedli, že od 23. 4. 2014 boli vykonané nasledovné platby: dňa
6. 6. 2014 nájomné 183 eur, garančný fond 200 eur, dňa 25. 6. 2014 nájomné 183 eur, garančný fond
100 eur; ďalšia platba v mesiaci jún 2014 vo výške 183 eur a sumou 100 eur bola priradené k platbám
za mesiac máj 2014. Dňa 28. 7. 2014 zaplatené nájomné 183 eur, pričom na nájomnom k 31. 7. 2014
žalovaní v 1. a 2. rade dlh nemali. V auguste 2014 bola zaplatená dňa 25. 8. 2014 suma 200 eur na
garančný fond. K 31. 8. 2014 bol garančný fond plne vyrovnaný, žalovaní v 1. a 2. rade dlh na ňom už
nemali. Nájomné za august 2014 bolo uhradené v novembri 2014, kedy bola zaplatená suma 430 eur,

ktorou bola realizovaná úhrada nájomného vo výške 183 eur za mesiac september 2014 a čiastočne
nájomné za október 2014 vo výške 64 eur. Nedoplatok a dlh žalovaných v 1. a 2. rade tak predstavoval
len nájomné vo výške 183 eur za mesiac november 2014 a čiastočne nezaplatené nájomné za október
2014 vo výške 119 eur, ktoré sumy sa žalovaná v 2.rade zaviazala uhradiť dvoma splátkami v decembri
2015 a v januári 2015.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: zmluvou o nájme bytu, evidenčným
listom, oznámením o uzavretí manželstva, písomnosťou žalobcu zo dňa 4. 10. 2012, zistiac nasledovné:

Žalobca prostredníctvom poverenej zamestnankyne, vo svojej výpovedi uviedol, že k nezrovnalostiam v

súvislosti s priraďovaním platieb došlo v dôsledku toho, že účtovníčka žalobcu priraďovala platby k iným
dlžným sumám. Žalobca na súdnom pojednávaní podľa pokladničných dokladov odkontroloval platby
žalovaných. Pokiaľ žalobca do budúcna vyčísli a špecifikuje iný dlh, podá novú žalobu.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že s manželom, teda žalovaným v 1. rade uhrádzali
dlh podľa toho, ako na súdnych pojednávaniach v tomto konaní vyčísloval dlh štatutárny zástupca
žalobcu. Ten tvrdil, že majú dlh, okrem bežného nájomného aj na garančnom fonde. Žalovaní v 1. a 2.

rade tak vyrovnali podlžnosti, ktoré od nich žalobca žiadal. Žalovaná je evidovaná na úrade práce ako
uchádzačka o zamestnanie od leta 2014. Poberá štátnu dávku 245 eur mesačne, ktorá zahŕňa dávku
sociálnej pomoci na jej osobu 68 eur, prídavky na dve deti. So žalovaným v 1. rade majú dve vyživovacie
povinnosti k maloletej C. A., W.. X. XX. XXXX a maloletej H. A., W.. X. XX. XXXX. Žalovaný v 1. rade
bol taktiež dlhšiu dobu nezamestnaný, evidovaný na úrade práce v roku 2013 aj 2014. Mal príjem len

na základe dohody o vykonaní práce. V súčasnosti získal prácu od novembra 2014. Žalovaná mala
vážne zdravotné problémy. Ochorela a musela dať výpoveď, bola operovaná na chrbticu. Snažia sa so
žalovaným, hneď keď má príjem z výkonu práce, uhradiť dlžnú sumu. Pred poberaním hmotnej núdze
žalovanej bolo vyplácané nemocenské 120 eur mesačne (približne od apríla do júna, júla 2014).

Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 5. 5. 2009 bolo zistené, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli

zmluvu o nájme bytu č. X v bytovom dome súpisné č. XXXX v obci U., o celkovej výmere bytu 66,14 m2.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1. 5. 2009 do 30. 4. 2012. Podľa zmluvy všeobecne záväzné
nariadenie obce o podmienkach poskytovania nájomných bytov upravuje právo na opakované uzavretie
zmluvy o nájme bytu na určitý čas. Podľa evidenčného listu bytu výška mesačnej platby nájomného,
poistného, fondu opráv a údržby, iných poplatkov a služby bola stanovená žalovanému vo výške 183

eur mesačne. Z oznámenia o uzavretí manželstva bolo zistené, že dňa 1. 9. 2012 žalovaní v 1. a 2.
rade uzavreli manželstvo. Písomnosťou zo dňa 4. 10. 2012 boli žalovaní vyzvaní na uvoľnenie bytu z
dôvodu zániku zmluvy.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného
v 1. rade, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne predvolaný. Nepožiadal o odročenie pojednávania,

nevzniesol dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy,
keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod
odročenia pojednávania.

Podľa ust. 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä

sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:

Výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol,

keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. V konaní bolo nesporné, že zo
strany žalovaných v 1. a 2. rade došlo k úhrade dlhu, na základe mimosúdnych rokovaní účastníkov
konania, podľa pokynov žalobcu prostredníctvom štatutárneho zástupcu od termínu prvého súdneho
pojednávania dňa 15. 10. 2013. Žalovaní napriek nepriaznivým sociálnym pomerom pravidelne v
priebehu súdneho konania vyvíjali maximálne úsilie na úhradu dlhu tak, ako bolo požadovanéštatutárnym zástupcom žalobcu. V konaní bolo nesporné, že v plnom rozsahu uhradili dlžnú sumu
vloženú na tzv. garančný fond. Z celkovej výšky dlhu zostal len nedoplatok za jeden kalendárny mesiac
(november 2014) a časť nedoplatok za užívanie bytu za mesiac október 2014. Za takto preukázaného

skutkového stavu, ktorý sa odvíjal od postojov účastníkov konania predovšetkým žalobcu, ktorý prejavil
záujem o mimosúdne riešenie sporu so žalovanými, výkon práva žalobcu na vypratanie bytu, ktorého je
vlastníkom, keďže ide o komunálny byt, by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Základnouúlohouobceprivýkonesamosprávyjestarostlivosťovšestrannýrozvojjejúzemiaaopotreby
jej obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov).

Starať sa o potreby obyvateľov obce je základnou úlohou žalobcu ako verejnoprávnej korporácie, ktorá
má vlastný majetok, vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonov podľa vlastného
rozpočtu. Vlastnícke právo žalobcu pred právom žalovaných na obydlie však nemožno favorizovať.
Základné práva a slobody, vrátane práva na obydlie, je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu
medzinárodných zmlúv o ľudských právach a slobodách (PL.US 5/93, PL.US 15/98). Európsky súd pre
ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do

práva na rešpektovanie obydlia (Rozsudok Cosič v. Chorvátsko z 5. 9. 2009 sťažnosť č. 28261/06). S
poukazom na uvedené bolo potrebné hodnotiť aj kolíziu práv a to na jednej strane právo na ochranu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a právo na obydlie a súkromie osoby, pričom zabezpečenie bývania
predstavuje jednu zo základných sociálnych istôt. Uvedenú kolíziu bolo nevyhnutné posúdiť nielen z
hľadiska opodstatnenosti práva žalobcu, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk,

vrátane možnosti odoprenia ochrany vlastníckeho práva s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Posúdenie či výkon určitého práva sa prieči dobrým mravom musí byť posúdené vo vzťahu ku konaniu
obidvoch subjektov občianskoprávnych vzťahov. S poukazom na prebiehajúce mimosúdne rokovania
procesných strán, ako aj splnenie dlhu žalovanými podľa pokynov žalobcu v priebehu súdneho konania,

uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú obyvateľmi obce, vypratať byt spolu s dvoma
maloletými deťmi, by nespĺňalo požiadavku súladu s dobrými mravmi. Strata obydlia je pre žalovaných
v 1. a 2. rade a ich maloleté deti predstavovala mimoriadne ťaživú situáciu, ktorú žalobca ako obec,
s poukazom na jeho zákonné povinnosti vo vzťahu k starostlivosti obyvateľov obce, mal riešiť. Keďže
súdu nebol predložený návrh, ktorý by mohol byť vo svetle princípov súkromného práva akceptovaný

(vlastníkomaprenajímateľombytujeobecsosociálnymiúlohamiajehopostupnemôžemaťzanásledok
bezdomovectvo), za daného preukázaného skutkového stavu neboli naplnené podmienky pre vyhovenie
žalobe, ktorá nespĺňa požiadavku nevyhnutnosti vypratania v právnom štáte.

Bude preto úlohou účastníkov konania mimosúdne rokovania ukončiť úhradu zostatku dlhu a uzavretím
nájomnej zmluvy legalizáciou alebo v prípade zmeny skutkového stavu a neplatenia odplaty za užívanie

bytu zo strany žalovaných, domáhať sa ochrany svojho práva na základe nového skutkového stavu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
keď žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli úspešní, súd náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto
náhradu neuplatnňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.