Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/269/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205848
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714205848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu A. X..O.. O. O.

XXX XX M. X - A., C. XXX/XX, Č. U., IČ: 28 062 256, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou,
advokátkou so sídlom 841 04 Bratislava, Lamačská cesta 3, proti žalovanému U. Č., C.. XX. XX. XXXX,
S. XXX XX O., O. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 7 276,24 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 7 276,24 CZK so sankčným úrokom vo výške 25 % ročne zo
sumy 5 887,65 CZK za obdobie od 01. 04. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 75,51
€ na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30. 04. 2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 7 276,24 CZK so sankčným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 5 887,65 CZK za obdobie od
01. 04. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca odôvodnil žalobu tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol zmluvou
postúpení pohľadávok zo dňa 31. 03. 2011, ktorú uzavrel žalobca s pôvodným veriteľom žalovaného
Českou sporiteľňou a.s. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému zaslané doporučeným
listom 03. 05. 2011. Právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným 13.
02. 2007 zmluvu o sporožírovom účte osobný účet Českej sporiteľne a.s. a o poskytovaní súvisiacich
produktov a služieb a následne dňa 27. 03. 2008 uzavreli spolu zmluvu o poskytnutí úveru na

sporožírovom účte. Na základe tejto zmluvy banka žalovanému poskytla úver na sporožírovom účte
formou kontokorentného úveru vo výške, ktorá ku dňu podpisu zmluvy predstavovala sumu 5 000 CZK.
Žalovanýmoholpriebežnečerpaťpeňažnéprostriedkyaždodohodnutejvýškystým,žetaktovyčerpané
prostriedky museli byť vrátené do jedného roka od prvého čerpania kontokorentu.

Podľa ustanovenia bodu 16.4 Všeobecných obchodných podmienok banky bol dohodnutý záväzok
žalovaného neprekročiť dohodnutú výšku poskytnutého úveru kontokorentu.

Žalovaný postupne úver vyčerpal ale k jeho vyrovnaniu, to znamená k zaplateniu úveru podľa zmluvy
nedošlo,navyšedošlokprekročeniulimitukontokorentnéhoúveruastavúčtusadostaldonepovoleného

debetu. Tým žalovaný porušil svoje povinnosti a podľa bodov 16.6 písm. c/ a 16.8 písm. c/ Všeobecných
obchodných podmienok banky bola banka oprávnená prehlásiť kontokorentný úver za splatný v lehote
ňou určenej. Banka ako pôvodný veriteľ žalovaného niekoľkokrát vyzývala k zaplateniu dlhu, avšakmárne. Nakoniec žalovanému zaslala výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 01. 04. 2010 s tým, že
v zmysle bodu 13 Zmluvy sa výpoveď stala účinnou 01. 05. 2010.

Listom zo dňa 04. 05. 2010 banka vypovedala zmluvu o účte a vyzvala k zaplateniu nepovoleného

debetného zostatku na sporožírovom účte, pričom v uvedenom účte zosplatnila celú pohľadávku na
sporožírovom účte dňa 04. 05. 2010. Dlžná čiastka k tomuto dňu bola v sume 5 918,90 CZK a skladala s
z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 5 887,65 CZK, čiastky sankčného úroku vo výške
31,25 CZK. Nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie
účtu vo výške 25 %. Dňom zosplatnenia pohľadávky bola pohľadávka prevedená na evidenčný účet

pohľadávok a pod týmto číslom XXXXXXXXXX je evidovaná. V prípade nepovoleného prečerpania a
stavu účtu bolo medzi stranami dohodnutý sankčný úrok vo výške 25% ročne, splatný od dátumu prvého
prečerpania čiastky do nepovoleného debetu, prípadne do zosplatnenia dlhu. Žalovaná čiastka je takto
tvorená čiastkou istiny vo výške 5 887,65 CZK, čo predstavuje čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný,
ďalej riadnym úrokom z kontokorentného úveru vo výške 7,78 % CZK od doby čerpania úveru do doby
splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného

prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktoré ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok k
01. 04. 2011 predstavuje 1 380,71 CZK.

Po výzve súdu žalobca pred prvým pojednávaním vo veci samej zaslal súdu vyjadrenie zo dňa 04.
10. 2014, ktorým reagoval na prípadnú aplikáciu ustanovenia § 5b zák. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Z tohto vyjadrenia vyplynulo, že žalobca v celom rozsahu na pôvodne podanej žalobe

trvá. Poukázal na tú skutočnosť, že právny vzťah medzi bankou a žalovaným podlieha Obchodnému
zákonníku, a to Obchodnému zákonníku, ktorý je platný na území Českej republiky.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o sporožírovom účte boli Všeobecné obchodné podmienky banky, z
ktorých vyplývalo, že právny vzťah medzi bankou a žalovaným sa spravuje Českým právnym poriadkom
a v dôsledku tejto skutočnosti je nutné aplikovať aj českú judikatúru. V tomto smere žalobca odkázal na

rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24. 07. 2012 sp. zn. 32Cdo/3337/2010 a uznesenie
Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 17. 09. 2010 sp. zn. 5Co/1706/2010, ktorých záver
v otázke premlčania je rovnaký a vyplýva z neho, že aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi jedná
sa o zmluvu podľa Obchodného zákonníka a teda ide o právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje štvorročná
premlčacia doba.

Na takto koncipovanej žalobe žalobca zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu bola riadne a včas doručená do vlastných rúk, o
čom svedčí podpísaná doručenka a pojednávania dňa 10. 12. 2014 sa nezúčastnil hoci bol naň riadne
predvolaný. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dočasnou práceneschopnosťou,
avšak z tohto dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd preto pojednávanie vykonal v

neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, ktorá sa rovnako ospravedlnila.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu a takto
vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázaný skutkový stav tvrdení žalobcom.

Zo spisového materiálu súd zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 31. 03. 2011 uzavretej podľa § 524 a nasledujúcich zák. č. 40/1964 Sb., teda Občianskeho
zákonníka platného v Českej republike medzi postupcom Českou sporiteľnou a.s. so sídlom v Prahe a
žalobcomakopostupníkom.Podľaprílohytejtozmluvybolanažalobcupostúpenápohľadávkavcelkovej
výške 7 276,24 CZK. Listom odoslaným ako doporučená zásielka dňa 03. 05. 2011 oznámila Česká
sporiteľňa a.s. žalovanému, že postúpila pohľadávku evidovanú voči nemu na žalobcu. Súčasne bolžalovaný informovaný o výške pohľadávky 7 276,24 CZK a bol upozornený, že túto pohľadávku môže
uspokojiť priamo na účet postupníka.

Ďalej súd zistil, že 13. 02. 2007 žalovaný s postupcom Českou sporiteľnou a.s. so sídlom v Prahe zmluvu

o sporožírovom účte čísla tam uvedeného, ktorý sa banka zaviazala zriadiť od 13. 02. 2007 a peňažné
prostriedky na účte úročiť úrokovou sadzbou stanovovanou a vyhlasovanou bankou v Českej sporiteľni
a.s.

Dňa27.03.2008uzavrelibankasožalovanýmzmluvuoposkytnutíúverunasporožírovomúčtevovýške
5 000 CZK vo forme kontokorentného úveru, pričom podľa podmienok banky, banka bola oprávnená
kedykoľvek meniť dojednaný limit kontokorentu spôsobom a za podmienok stanovených v zmluve s

tým, že táto zmena mala žalovanému ako majiteľovi účtu vo výpise z účtu oznámená. Žalovaný sa
zaviazal platiť banke úroky z kontokorentu a ďalej ceny za služby spojené s vedením kontokorentu
podľa podmienok stanovených sadzobníkom Českej sporiteľne a.s. pre bankové obchody stanovený v
deň spoplatňovaného úkonu. Ku dňu uzavretia zmluvy výška ročnej referenčnej úrokovej sadzby pre
takýto úver predstavovala 15,9% ročne. Splatné úroky a ceny za služby sa započítavali do dojednanej

výšky kontokorentu. Žalovaný ako majiteľ účtu bol oprávnený čerpať kontokorentný úver priebežne a
zaviazala sa neprekročiť jeho dojednanú výšku, ,tiež sa zaviazal splatiť celú výšku kontokorentného
úver, vrátane úrokov a cien za služby najneskôr do jedného roka od prvého čerpania kontokorentu,
pri porušení zmluvných podmienok uvedených v bode 4 a 5 vznikol žalovanému na účte nepovolený
debetný zostatok, z ktorého je banka oprávnená účtovať sankčné úroky od vzniku nepovoleného

debetného zostatku, teda od počiatku prečerpania, resp. nesplatenia kotokorentu. Sankčné úroky platné
ku dňu porušenia zmluvných podmienok bol klient, teda žalovaný, povinný zaplatiť vo výške stanovenej
v oznámení Českej sporiteľne a.s.

Podľa bodu 8 predmetnej zmluvy, ak by žalovaný ako majiteľ účtu porušil zmluvné podmienky v bode 4,
5, 6 a 7 prekročil dojednanú výšku kontokorentu, nesplatil kontokorent a podobne, bola banka oprávnená

vyhlásiť kontokorent vrátane úrokov a cien za služby, za splatný bankou určenej lehote. Tým zaniklo
právo klienta, teda žalovaného, splatiť kontokorent v lehote podľa bodu 5 zmluvy a žalovaný ako majiteľ
účtu bol povinný banke zaplatiť kontokorent spolu so stanovenými úrokmi a cenami za služby v bankou
stanovenej lehote.

Podľa bodu 20 zmluvy všetky práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré zmluvnou neboli vyslovene

upravené sa riadili Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, ktoré sa stali
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a žalovaný sa ich zaviazal dodržiavať.

Podľa bodu 41 Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne sa právne vzťahy medzi
klientom a bankou upravené Všeobecnými obchodnými podmienkami, riadia právnym poriadkom Českej
republiky.

Podľa výpisu zo sporožírového účtu dlh žalovaného ku 04. 05. 2010 predstavoval 5 887,65 CZK na
istine. Je zrejmé totiž, že žalovaný svoj dlh vyplávajúci z úverovej zmluvy riadne nesplácal, pretože bol
k jeho zaplateniu vyzvaný už listom zo dňa 01. 04. 2010, priamo bankou , ktorým banka upozornila
žalovaného, že k 31. 03. 2010 je na účte nepovolený debetný zostatok vo výške 730,40 CZK, ktorý
vznikol prekročením limitu úveru poskytnutého na základe poskytnutej zmluvy o poskytnutí úveru na

sporožírovom účte. Súčasne banka žiada žalovaného, aby debetný zostatok vyrovnal najneskôr do 30.
04. 2010 v prípade, že tak neurobí, banka súčasne odstupuje od dohody o vydaní a používaní karty
Českej sporiteľne a.s. k tomuto dátumu a súčasne dáva výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru na vyššie
uvedenom sporožírovom účte s tým, že táto výpoveď je účinná prvým dňom nasledujúceho mesiaca po
márnom uplynutí lehoty uvedenej vyššie, teda dňom 01. 05. 2010. Upozornila žalovaného, že debetný

zostatok je úročený sankčným úrokom vo výške stanovenej v oznámení Českej sporiteľni, ktorý je
toho času 25 % ročne. Dňa 04. 05. 2010 banka vyzvala žalovaného výzvou, pred podaním žaloby,
a informovala žalovaného, že čiastka nepovoleného debetného zostatku predstavuje sumu 5 887,65
CZK a čiastka riadnych a sankčných úrokov predstavuje sumu 31,25 CZK, z čoho vyplýva, že dlhžalovaného predstavoval k tomuto dňu celkovo sumu 5 918,90 CZK. Žiadala žalovaného, aby okamžite
dlžnú čiastku vyrovnal inak ho bude banka vymáhať súdnou cestou a súčasne žalovanému oznámila,
aby považoval túto výzvu súčasne za výpoveď zmluvy o sporožírovom účte a všetkých ďalších dohôd

o službách súvisiacich s účtom. Účinnosť zmluvy bude ukončená k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výzva doručená.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd zistil, že tvrdenia žalobcu v žalobe sú pravdivé a samotná žaloba
je dôvodná.

Právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tohto sporu vyplýva z článku 16 ods. 2 Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomocí a o uznaní výkone rozsudkov v občianskych

a obchodných veciach. Žalobca ako právnická osoba so sídlom na území Českej republiky žaluje
žalovaného, ktorý má pozíciu (vzhľadom na charakter právneho vzťahu medzi bankou a žalovaným),
spotrebiteľa, na súde členského štátu Európskej únie, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko teda na súde
Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o rozhodné právo pre posúdenie nárokov žalobcu, je tým právo Českej republiky tak, ako

to žalobca správne tvrdil a to vzhľadom na voľbu práva, ktorá bola uskutočnená vo Všeobecných
obchodných podmienkach Českej sporiteľne, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí
úveru a keďže zmluva o sporožírovom účte ale aj zmluva o poskytnutí úveru na sporožírovom účte
boli uzavreté do 27. 03. 2008, je nutné voľbu rozhodného práva pre úpravu hmotnoprávneho vzťahu
medzi účastníkmi konania riešiť v zmysle dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktorý bol

otvorený v Ríme 19. 06. 1980 (Rímska zmluva).

Podľa čl. 3 ods. 1 tohto dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci
zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne, spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo
z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

VtomtoprípadebankasosídlomnaúzemíČeskejrepublikyažalovaný,síceobčanSlovenskejrepubliky,
si otvoril účet na území Českej republiky a čerpal úver na území Českej republiky a preto použitie článku
3 ods. 1 Dohovoru, vyplýva z ustanovenia článku 5 ods. 4 písm. b/, ktoré vylučuje použitie článku 5
Dohovoru, (ktorý upravuje použitie rozhodného práva pre určité spotrebiteľské zmluvy). Právom Českej
republiky, ktoré je nutné použiť pre riešenie tohto právneho vzťahu je teda Obchodný zákonník, ktorý

je platný na území Českej republiky inak zák. č. 513/1990 Sb. a konkrétne jeho ustanovenia § 497 a
nasledujúcich, ktoré upravujú k zmluvu o úvere.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 5 887,65 CZK, úroku z kontokorentného úveru vo výške
7,88 CZK od čerpania úveru do doby splatnosti pohľadávky (k 04. 05. 2010) a ďalej nárok na sankčný
úrok za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na

účte do momentu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, teda k 01. 04. 2011 čo predstavuje sumu 1
380,71 CZK nachádza oporu v ustanovení § 497 a § 502 Obchodného zákonníka.

Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. platného na území Českej republiky, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššie prípustnej výške
stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak nie sú úroky takto stanovené je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka, v dobe uzavretia
zmluvy. Ak strany dohodnú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník

povinný platiť úroky vo výške najvyššie prípustnej.V zmysle § 503 ods. 3 druhá veta je dlžník úroky povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Vcitovanýchustanoveniachnachádzaoporunárokžalobcuajna25%sankčnýúrokdohodnutývzmluve

z istiny úveru vo výške 5 887,65 CZK.

Majúc preukázané tieto skutočnosť, konštatujúc vyššie uvedené súd dospel k presvedčeniu, že žaloba
je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný má právo aj na náhradu účelne vynaložených trov konania
podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Trovy žalobcu tvorí zaplatený súdny poplatok zo žalobného návrhu v
sume 16,50 € a odmena právnej zástupkyne žalobcu vypočítaná podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia sú
tvorené odmenou právnej zástupkyne žalobcu za dva úkony právnych služieb po 21,58 €, z ktorých
jeden bol uskutočnený v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia) a druhý v roku 2014 (spísanie
žaloby), za prvý úkon právnych služieb patrí režijný paušál 7,81 €, za druhý úkon 8,04 €, spolu trovy
právneho zastúpenia tvoria sumu 59,01 €, a celkové trovy konania so zaplateným súdnym poplatkom

sumu 75,51 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.