Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/18/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202901

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114202901.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa:
Ľ. A., Z.. X.XX.XXXX, B. A., L. X proti odporkyni: F. A., Z.. X.X.XXXX, B. A., L. X v konaní o rozvod
manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému E.H. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u

matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvoúčastníkovkonaniauzavretédňa27.9.2003,zapísanévknihemanželstievmatričnéhoúradu
A.-I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

MaloletéhoE.A.,Z..XX.XX.XXXX zveruje doosobnejstarostlivostimatky,ktoráhobudezastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. A., Z.. XX.XX.XXXX sumou 150 EUR mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna.

Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania o rozvod.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 3.2.2014 žiadal, aby rozviedol jeho manželstvo s
odporkyňou, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhol mal. E., Z.. XX.XX.XXXX zveriť do osobnej starostlivosti matky
a výživné určiť vo výške 50 € mesačne. Úpravu styku určiť nežiadal.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť mal. E., Z.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a
otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 27.11.2014 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky,zo strany otca určiť výživné s prihliadnutím na jeho finančné možnosti a schopnosti, úpravu styku určiť
nežiadal.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 27.9.2003, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísané v knihe

manželstiev matričného úradu A. - I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom
XXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza mal. E., Z.. XX.XX.XXXX. Posledné
spoločné bydlisko mali účastníci konania V. A. Z. L. Č.. X.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo uzatvárali z lásky, z citovej náklonnosti. Manželstvo
bolo viacmenej harmonické. Zo spoločnej domácnosti odišiel začiatkom roku 2013. K odporkyni stratil
citový vzťah a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Ďalej uviedol, že má partnerku, s

ktorou si plánuje spoločnú budúcnosť. Ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne a žiada,
aby súd manželstvo rozviedol.

Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti R..Q.. Q., Q..J..H.. A. s príjmom vo výške 1.100 EUR mesačne.
Výdavky má nasledovné: 300 EUR hypotéka, 200 EUR nájom za byt na L. Č.. X V. A.,
v ktorom býva odporkyňa s mal. synom, poistky pre neho a mal. E. 100 EUR mesačne, nájom za byt,

v ktorom býva 180 EUR mesačne, výživné na maloletého syna 150 EUR mesačne, telefón, internet 50
EUR mesačne, inak výdavky bežného charakteru na stravu a oblečenie.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že s výpoveďou navrhovateľa ohľadne uzavretia manželstva ako
aj dôvodov jeho rozpadu súhlasí. Nemá záujem v manželstve zotrvať, nakoľko navrhovateľ má novú
partnerku.

Odporkyňa pracuje na Dohodu 10 hodín týždenne, pričom dostáva 2 EUR/hod. K jej príjmom patrí
výživné od navrhovateľa na mal. dieťa 150 EUR mesačne a poberá prídavky na dieťa 23 EUR mesačne,
iný príjem nemá. Nájomné za byt platí navrhovateľ.

Mal. E. má 8 rokov, výdavky v škole sú nasledovné: 20 EUR obedy v školskej jedálni, 11 EUR mesačne
družina,školsképotrebyapomôcky10EUR,krúžokanglickéhojazyka11EUR,florbal11EURmesačne,

oblečenie 30 - 40 EUR mesačne, strava a ostatné výdavky z finančných prostriedkov, ktoré ostanú.
Zabezpečuje potreby mal. dieťaťa, platí telefón 20 EUR mesačne.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že odporkyňa je vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 8.10.2014, evidencia k dnešnému dňu trvá. Odporkyňa poberá
prídavok na dieťa od 1.9.2013 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 23,52 €.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľa bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 12/13 do 11/14 bol vo výške 1.373 € netto.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. deťom
na čas po rozvode.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach

a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní

miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o

zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo
rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho
rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým
dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne ajna neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v
Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu

spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti
obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať,
že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom
zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva

sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie
manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného
prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v
spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak
navrhovateľ ako aj odporkyňa odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru,
že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu
vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na
to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal.

dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky ma vytvorené u odporkyne.
Prihliadol aj na tú skutočnosť, že odporkyňa sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové
väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné
výchovnéprostrediepredieťa.Zuvedenéhodôvodusúdzverilmal.dieťadoosobnejstarostlivostimatky,
ktorá ju ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov
sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

navrhovateľa ako aj odporkyne, na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet
vyživovacích povinností na strane rodičov mal. dieťaťa, na osobnú starostlivosť odporkyne o mal. dieťa
a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať
na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil
aj tú skutočnosť, že navrhovateľ je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške 1.300 €

netto, pričom matka je nezamestnaná a jej jediným príjmom sú prídavky na dieťa. V ďalšom zohľadnil
aj to, že navrhovateľ hradí platby spojené s užívaním bytu, v ktorom doposiaľ býva odporkyňa spolu s
mal. dieťaťom. Ďalej zohľadnil aj náklady v súvislosti so starostlivosťou o mal. dieťa, výživa, ošatenie a
všetky ostatné potreby. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované
v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a
možnostiam navrhovateľa, ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemá a zohľadňuje aj odôvodnené potreby

mal. dieťaťa. Súdom stanovené výživné vo výške 150 € mesačne predstavuje výživné na jeden deň 5
€ a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim

kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62
ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú
zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho

zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej
povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa
§ 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich
potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak
isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti

a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska
jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri
hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale
aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci,
pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci

ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre
určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené
činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150

€ mesačne je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o

rodine.O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.