Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210697
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513210697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o.,
IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, práv.
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni L. N., Y. XX, G., J.. XX.X.XXXX o
zaplatenie 473,- EUR s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 94/2013-32, zo dňa 20.8.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 94/2013-32, zo
dňa 20.8.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 473,- EUR s 6 %
p. a. úrokom od 29.10.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1,58 EUR, vo zvyšku návrh zamietol a
uviedol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení zamietajúcej časti rozsudku súd
prvého stupňa uviedol, že v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5 v spojení s
§ 77 ods. 2 zák. č 191/50 Zb. ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Poukázal na to, že na zmenke bola
úroková miera uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Ďalej uviedol, že zák. č. 191/50
Zb. výšku úrokovej miery, ktorú je možné určiť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie prenecháva
na vystaviteľa. Ďalej konštatoval, že i keď zák. 191/50 Zb. výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej

stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov t.j. jednotlivých zápisov
na zmenke sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje
všeobecnými ustanoveniami zák. č. 40/1964 Zb. o právnych úkonoch. Vyslovil názor, že pri posudzovaní
úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 Obč. zák. najmä s
prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom
neplatný. V odôvodnení ďalej uviedol, že zmenkový úrok rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní
funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. a jeho výška musí zodpovedať danému účelu, za

takýto však nemôže považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, v tom prípade ide
skôr o „úžeru“. Súd prvého stupňa pri posudzovaní úrokovej miery vychádzal aj zo skutočnosti, že v
čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných
úverochpredomácnostinižšieako14%p.a.pričomvychádzalzúdajovzískanýchzinternetovejstránky
Národnej banky Slovenska, ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Vzhľadom na uvedené
úrokovú doložku na zmenke súd prvého stupňa ako priečiacu sa dobrým mravom považoval v zmysle
§ 39 Obč. zák. za neplatnú. Konštatoval, že na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je

súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu a preto návrh v časti týkajúcej sa 0,25 % úroku denne zo
sumy 473,- EUR od 15.8.2010 do zaplatenia zamietol. Výrok týkajúci sa náhrady trov odôvodnil čl. 16Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní
úspech, cca 70 % neúspechom navrhovateľa v konaní keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval

navrhovateľom uplatnený nárok sumu 1856,05 EUR z toho úrok v sadzbe 0,25 % denne zo sumy 473,-
EUR od 15.8.2010 do 29.10.2010, časti v ktorej bol návrh zamietnutý predstavuje 1301,93 EUR.

Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zmeniť a jeho
návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané

zákonom č. 191/50 Zb. preukázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Poukázal na to, že voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych námietok
nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. Namietal, že v danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, nakoľko z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe

návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy pričom poukázal na
koncentračnú zásadu upravenú v čl. 5 nar. 861/2007. Za nesprávny označil aj záver súdu prvého stupňa,
že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný. Poukázal na to,
že zmenku vystavila odporkyňa teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmekového úroku predstavuje
0,25 % denne s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Na preukázanie správnosti

svojho nároku poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000
zo dňa 22.8.2002. Za nesprávny označil aj postup súdu prvého stupňa, keď nepriznal žiadny zmenkový
úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový
úrok ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Prvostupňový súd mal tak zamietnuť len časť
zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. len v napadnutej zamietajúcej časti
a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne
správny keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a
vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v celom odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v

odôvodnení napadnutého rozsudku a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa neporušil ustanovenie čl. 7 nar. 861/2007, keď
podľa jeho názoru uvedené ustanovenie len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu
nedoručila odpoveď dotknutej strany avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia nariadenia podľa

názoru odvolacieho súdu nevyplýva pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz napriek
nečinnosti dotknutej strany, ak sa mu javí, že uplatnený nárok odporuje zákonom alebo považuje za
potrebnévykonanieďalšiehodokazovaniaatobezohľadunato, čisaodporcavdanejvecivyjadrilalebo
nie. Za takýto nepochybne treba považovať navrhovateľom uplatnený 0,25 % denný úrok, predstavujúci
91,25 % ročne. Za správny v zmysle § 39 Obč. zák. považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa,

ktorý v tejto časti návrh zamietol v celom rozsahu, keď vôľou účastníkov nebolo dohodnúť úrok v nižšej
sadzbealeprávevsadzbe0,25%denne,ktoráakonatosprávnepoukázalsúdprvéhostupňa,dosahuje
takmer výšku samotnej istiny a takto dohodnutý úrok je pre rozpor so zákonom neprípustný. Odvolací
súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ak by aj navrhovateľovi úrok patril tak iba do
splatnosti zmenky, kedy podľa čl. I § 48 Zák. 191/50 Zb. čl. I ods. 1 bod 2 v spojení s § 77 vznikol nárok
na 6 % úrok.

Odvolací súd potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok aj v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania, nakoľko zodpovedá vzhľadom na pomer úspechu účastníkov v konaní, článku
16 nariadenia.

Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, vzniklo jej tak podľa čl. 16 nariadenia právo na náhradu
jeho trov. Nakoľko jej v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli, odvolací súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.