Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204955
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914204955.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Česká republika, 130 00 Praha 3, K Červenému dvoru č.
3269/25a, Nagano Office Center, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom
Bratislava, Grösslingova č. 4, proti odporcovi: G. I., Z..Č.. XXXXXX/XXXX, Y. Z. H., S.. Č. Č.. XXX/XX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v

Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, IČO 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom
v Bratislave, Ul. Dobrovičova č. 13 o o zaplatenie 228,- € s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 228,- Eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne :

zo sumy 308,- Eur od 25.08.2010 do 21.10.2012, čo predstavuje 607,53 Eur,
zo sumy 288,- Eur od 22.10.2012 do 25.11.2012, čo predstavuje 25,20 €,

zo sumy 268,- Eur od 26.11.2012 do 17.12.2012, čo predstavuje 14,74 €,
zo sumy 248,- Eur od 18.12.2012 do 19.03.2013, čo predstavuje 57,04 €,
zo sumy 228,- Eur od 20.03.2013 do zaplatenia ,

6 % ročný úrok :
zo sumy 308,- Eur od 08.11.2010 do 21.10.2012, čo predstavuje 36,20 Eur,

zo sumy 288,- Eur od 22.10.2012 do 25.11.2012, čo predstavuje 1,66 €,
zo sumy 268,- Eur od 26.11.2012 do 17.12.2012, čo predstavuje 0,97 €,
zo sumy 248,- Eur od 18.12.2012 do 19.03.2013, čo predstavuje 3,75 €,
zo sumy 228,- Eur od 20.03.2013 do zaplatenia ,
zmenkovú odmenu 1,03 Eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v časti trov právneho zastúpenia

vo výške 67,10 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Fio
banka, a.s. a v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur na účet navrhovateľa č.:
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Poštovej banke, a.s., do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 11. 04. 2014, ktorý bol Okresnému súdu Rimavská Sobota doručený dňa 17. 04. 2014,
si navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej republike)
cestou vyplnenia vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči odporcovi pohľadávku 228,- Eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne : zo sumy 308,- Eur od 25.08.2010 do 21.10.2012, čo predstavuje 607,53 Eur, zo sumy288,- Eur od 22.10.2012 do 25.11.2012, čo predstavuje 25,20 €, zo sumy 268,- Eur od 26.11.2012 do
17.12.2012, čo predstavuje 14,74 €, zo sumy 248,- Eur od 18.12.2012 do 19.03.2013, čo predstavuje
57,04 €, zo sumy 228,- Eur od 20.03.2013 do zaplatenia , 6 % ročný úrok : zo sumy 308,- Eur od

08.11.2010 do 21.10.2012, čo predstavuje 36,20 Eur, zo sumy 288,- Eur od 22.10.2012 do 25.11.2012,
čo predstavuje 1,66 €, zo sumy 268,- Eur od 26.11.2012 do 17.12.2012, čo predstavuje 0,97 €, zo sumy
248,- Eur od 18.12.2012 do 19.03.2013, čo predstavuje 3,75 €, zo sumy 228,- Eur od 20.03.2013 do
zaplatenia , zmenkovú odmenu 1,03 Eur, a náhradu trov konania.

Príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako
cezhraničnéhosporunavrhovateľakoprávnickáosobasosídlomvČeskejrepublikevzmysleNariadenia
EurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.júla2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska
odporcu na území Slovenskej republiky.

Navrhovateľ svoj návrh zo dňa 11. 04. 2014 odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 19.02.2010 na zmenkovú sumu 308,- Eur, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 25.08.2010. Za miesto

splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenoudoložkou"naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia."Navrhovateľvosvojomnávrhu
ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 80,- Eur, na
zmenkovú sumu uhradil 80,- Eur a na úroky 0,00 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez
protestu," indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu

pripojil aj prvopis zmenky a výpis z Obchodného registra navrhovateľa.

Dňa 18.07.2014 bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
odporcovi za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa zo dňa

11.04.2014 doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane
fotokópie zmenky. Odporca v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu Rimavská Sobota nedoručil, ani sa
k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky nijakým iným spôsobom nevyjadril, hoci bol v tlačive

C na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s
tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok.

Podľa § 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa)
neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č.861/2007z11.júla2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 02.12.2014 verejne
vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), toto
nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu nauplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby
podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s

článkom13.Tietodokumentysaodošlúdo14dníoddoručeniasprávnevyplnenéhotlačivanauplatnenie
pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie

pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako
v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4

ods. 1 Nariadenia dňa 28.03.2013 titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca
dňa 19.02.2010 vystavil v Rimavskej Sobote vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 308,- Eur a zmenkový úrok
0,25 % denne od 25.08.2010. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia," pričom za

miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa. Odporca v zmysle článku 5
ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil, k návrhu na uplatnenie pohľadávky
sa nevyjadril, v konaní zostal nečinný.Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len Zmenkový

zákon).

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 Zmenkového zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia
pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní

lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 Zmenkového zákona, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu

zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

PodľačlánkuI,§5ods.1Zmenkovéhozákona,vzmenkezročnejnavideniealebonaurčitýčaspovidení
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 Zmenkového zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 Zmenkového zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie

je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou

nedbanlivosťou.
Podľa článku I, § 11 ods. 1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 Zmenkového zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s

ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety Zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že
je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak
posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.Podľa článku I, § 34 ods. 1 Zmenkového zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2,4 Zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné
úroky odo dňa zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny precenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy
zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia
zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky
preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom,
pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli

dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené
zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré
bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým
bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej
majiteľom,azároveňnasebaberieriziko,ževprípade,akpôvodnýmajiteľzmenkytútopostúpiďalšiemu

majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný
svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada
abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný,
oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na
základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne

legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod
jej prijatia.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi, a ktorej fotokópia je založená na č. l.

4 súdneho spisu, a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá,
obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený

záväzkom odporcu ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu
zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena

toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a
miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená
zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu,
že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej
zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky

je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka
vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky

stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj
uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Záver o platnosti
zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/41/2013 zo dňa 19. 12. 2013). Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie
uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný,

preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia
článku7ods.3Nariadeniavovecirozhodolrozsudkomtak,žeodporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovi
dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom, zmenkovou odmenou a zákonným úrokom.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O. s. p.) tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov
konania účelne vynaložených na uplatnenie práva v sume 83,60 Eur, čo predstavuje trovy konania

zodpovedajúce zaplatenému súdnemu poplatku vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 67,10 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, a písomné podanie na súd - návrh) po 19,92 Eur, dvoch
režijných paušálov po 8,04 Eur a DPH vo výške 20 %.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný prisúdenú sumu vrátene trov konania zaplatiť do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že trovy konania v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatí
právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu
z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového
úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom

rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci
rozhodol rozsudkom tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým
úrokom, zmenkovou odmenou a zákonným úrokom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov
spolu s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis,
ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu
(§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú
podmienokkonania,vecnejpríslušnostisúdu,vylúčeniasudcu,dôkazmimábyťpreukázané,ževkonaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo
predložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa),rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa
osobitného predpisu.