Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218103
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312218103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9C/366/2012-52 zo dňa 20.06.2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 9C/366/2012-52 zo dňa 20.06.2013 p o t v r d z u j e.

Súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a 719,16 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním
vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 279/2007.

Právny zástupca navrhovateľa sa pridržiaval podaného návrhu a písomného stanoviska. Navrhol doplniť
dokazovanie a to znaleckým posudkom, o ktorý požiadali znalecký ústav Ekonomickej univerzity v
Bratislave, ktorý by mal byť vyhotovený v krátkej dobe, ktorým mieni preukázať majetkovú škodu
navrhovateľa. Nemal k dispozícii listinné dôkazy na preukázanie majetkovej škody.
Uviedol, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol podaný dňa 18.11.2010, rozhodnuté bolo
29.06.2011, dôvodom žiadosti na zmenu bola nespokojnosť klienta s činnosťou exekútora.
Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 7Er/117/2007 súd zistil, že oprávnený podal návrh na zmenu

súdneho exekútora na Okresný súd Levice dňa 08.09.2010. Súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová,
ktorá bola poverená exekúciou poverením zo dňa 22.03.2007, vyčíslila trovy exekúcie dňa 23.08.2011.

Okresný súd Levice uznesením č.k. 7Er/117/2007-23 zo dňa 07.10.2011 zamietol návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, zastavil exekučné konanie a zaviazal oprávneného k trovám exekúcie.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Navrhovateľ uvádzal, že k zmene
exekútora došlo z dôvodu straty dôvery k pôvodnému exekútorovi. O odvolaní oprávneného rozhodol

Krajský súd v Nitre č.k. 5Co 145/2012-50 zo dňa 31.10.2012 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil a
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, pričom malo ísť o pracovné výkony zamestnancov pomocou
informačného systému v sume 70,- eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu

40,- eur a administratívne náklady v sume 15,- eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy,
keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie
pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti
povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je

zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. K samotnému postupu súdu
odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná
vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi,
vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas prejednávania takéhoto návrhu
nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky úkony vo veci

výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v
zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu,
keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť,
či iný všeobecný súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy,

či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy
u poškodenej osoby. V tomto prípade odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa
vo vzťahu k spotrebiteľom. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom

konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková
škoda.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na

vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné
preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane

spôsobené práve ( iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa
rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré

by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov.

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k zmene exekútora nedošlo
v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či

došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec
nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.
Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy
v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle

§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné pre
priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012
súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia
pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na
vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Podľa súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode
nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav
právnej neistoty.

Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal
žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola
v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou reálnych vecných nákladov, spočívajúcich v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca, je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ neprodukoval žiadne

dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu.
Navrhovateľ navrhoval v tomto smere znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p. I k
takémuto postupu je potrebné. aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich nie je možné
posudok vypracovať, či rozhodnúť podľa § 136 O.s.p. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti
preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania

znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie
návrhu. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik
nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených
kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy.
O návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný

súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda

nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal
jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod pre takýto postup videl navrhovateľ v
naplnení ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) f) OSP a § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP.

Navrhovateľ v prvom rade namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré súd
aplikoval v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného vzťahu.Podľa navrhovateľa súd nemôže založiť odôvodnenie svojho rozhodnutia o zániku nároku na náhradu
škody na tvrdenej nedôveryhodnosti údajov. Súd taktiež nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty.

Záverom navrhovateľ namietal, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky súdnych
konaní zákonnými lehotami, nakoľko súd má aplikovať platné právo.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom
vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP, keď rozsudok súdu prvého stupňa považoval za

vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.
V zmysle uvedeného ustanovenia § 219 ods. 2 odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, tak aj v rovine právneho posúdenia, ktoré odvolací súd
považuje za správne.
V záujme vylúčenia prípadnej arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, tento k dôvodom odvolania

uvádza nasledovné:
V prvom rade odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom vidí navrhovateľ pochybenie súdu, postupom
ktorého došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Toto tvrdenie navrhovateľ vo svojom odvolaní
bližšie nerozvádza, pričom zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa pojednávania zúčastnil, mal možnosť
predniesť návrh, vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu resp. navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov.

Taktiež odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo navrhovateľ namieta nesprávnu aplikáciu ust. § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z., keď z rozhodnutia vyplýva, že súd aplikoval na prejednávanú vec ust. § 9 ods. 2 v
znení platnom a účinnom v čase navrhovateľom tvrdeného vzniku zodpovednostného vzťahu. Súd síce
vo svojom rozhodnutí cituje aj ust. § 9 ods. 2 cit. zák. v znení platnom po 31.12.2012 ale toto použil iba
na argumentačnú podporu a správnosť výkladu ust. § 9 ods. 2 v znení platnom do 31.12.2012.

Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa taktiež nevyplýva navrhovateľom tvrdené
založenie odôvodnenia rozhodnutia na nedôveryhodnosti údajov.
Odvolacísúdmázato,žesúdprvéhostupňasavdostatočnejmierezaoberalsplnenímresp.nesplnením
rozhodujúcich predpokladov pre postup navrhovateľa podľa ust. zák. č. 514/2003 Z.z., pričom dospel k
záveru, že navrhovateľovi postupom súdu žiadna škoda nevznikla, a ak by aj teoreticky nejaká škoda

navrhovateľovi vznikla, tento nepreukázal, že sa tomu tak stalo z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty
na rozhodnutie o zámene exekútora.
K týmto záverom rozhodujúcim pre zamietnutie návrhu, odvolanie navrhovateľa nesmeruje a uvažovanie
nad vhodnosťou alebo nevhodnosťou polemizovania súdu o limitácii dĺžky súdnych konaní zákonnými
lehotami je pre záver súdu právne irelevantné.

Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Hoci odporca mal v konaní pred odvolacím súdom úspech, súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.