Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217322
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114217322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci

navrhovateľky: J. T., B.. XX. XX. XXXX, X. T. XXX/C, XXX XX X., Š. C. U. G., zastúpenej: JUDr. Monika
Tholtová, advokátka so sídlom Mierová ul. 167/B, 821 05 Bratislava, proti odporkyni: Z. W., B.. XX. XX.
XXXX, X. P. XXXX/X, XXX XX X. X., Š. C. U. G., zastúpenej JUDr. Blanka Gondová, advokátka so sídlom
Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o určenie dedičského práva, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť trovy konania odporkyne vo výške 251,68 eura za trovy
zastúpenia advokátkou zástupkyni odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 04. 08. 2014 domáhala určenia svojho dedičského

práva, ktoré odôvodnila tým, že prichádza do úvahy ako dedička zo zákona v prvej dedičskej skupine
po nebohom poručiteľovi: C. W.O. B.. XX. XX. XXXX, B. X. P. XXXX/X, X. X., Z.. XX. XX. XXXX, ktorá
bola ako vydedená dedička uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 25D/169/2013-96 zo
dňa 27. 06. 2014 odkázaná, aby si svoje dedičské právo uplatnila na súde žalobou v lehote 30 dní
od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie prevzala navrhovateľka dňa 18. 07. 2014. Poručiteľ v listine
o vydedení zo dňa 26. 02. 2009 zriadenej formou notárskej zápisnice, ktorej súčasťou je aj závet
spísaný notárkou JUDr. Zorou Belkovou, so sídlom v Banskej Bystrici, pod sp. zn. N 97/2009 uviedol,
že dôvodom vydedenia je tá skutočnosť, že: „moja dcéra, sa o mňa trvale nezaujíma, nanavštevuje ma,

neposkytuje mi potrebnú pomoc, vôbec sa so mnou neudržuje žiaden písomný ani osobný kontakt“. Ako
osoba oprávnená v čas podáva návrh o určenie dedičského práva a trvá na tom, že dôvody vydedenia
uvedené poručiteľom v listine o vydedení nie sú dané. Podľa tvrdenia navrhovateľky ju poručiteľ nikdy
osobne, telefonicky, písomne ani nijak inak nekontaktoval. Navrhovateľka má zato, že dôvod vydedenia
nezodpovedá skutkovému stavu veci, ako zákonný dedič nemôže byť navrhovateľka ukrátená stať sa
nositeľom dedičského práva len preto, že jej biologický otec neprejavil žiaden záujem o svoju dcéru.
Rovnako tak zastáva názor, že trvalý nezáujem o nebohého (poručiteľa) ani neudržiavanie písomného

kontaktu s ním počas jeho života, nebolo spôsobené zo strany navrhovateľky úmyselne. Navrhovateľka
z objektívnych dôvodov nemohla udržiavať styky so svojim otcom a to práve pre postoj a správanie
poručiteľa. Poručiteľ si ani riadne a včas neplnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Z uvedených
dôvodov má navrhovateľka za to, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané.
Navrhuje preto, aby súd rozhodol tak, že určí, že navrhovateľka je nositeľom dedičského práva po
poručiteľovi: C. W., B.. XX. XX. XXXX, B. X. P. XXXX/X, X. X., Z.. XX. XX. XXXX, nakoľko dôvody
vydedenia uvedené poručiteľom v listine o vydedení zriadenej poručiteľom 26. 02. 2009 nie sú dané v

zmysle § 469a Občianskeho zákonníka a zaviazal odporkyňu k náhrade trov konania.K podanému návrhu sa vyjadrila odporkyňa, jediná dedička určená poručiteľovým závetom, manželka
poručiteľa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľky, nakoľko táto uzavrela s poručiteľom
manželstvo dňa 29. 11. 1980, následne trvala na tom, aby poručiteľ usporiadal vzťahy medzi ním a

navrhovateľkouatoajpreto,žeonidetinemali.Odporkyňavedelaotom,ževzťahyporozvodesbývalou
manželkou poručiteľa neboli dobré, čo sa zrejme odrazilo aj na odmietavom vzťahu navrhovateľky k
poručiteľovi, ale trvala na tom, aby poručiteľ vzťahy usporiadal. Odporkyňa bola prítomná, keď poručiteľ
telefonicky kontaktoval navrhovateľku v roku 1981 s tým, aby spolu strávili čas prázdnin. Navrhovateľka
najskôr odmietala ísť k telefónu a keď telefón konečne zdvihla, tak poručiteľovi oznámila, že sa s ním

nemá o čom rozprávať, nepoznala ho, otca a mamu už má. Odporkyňa videla, ako to poručiteľa citovo
zasiahlo. Rovnako tak nepovažuje za pravdivé tvrdenia o výške dlhu na výživnom. Odporkyňa má
vedomosť, že všetky podlžnosti voči navrhovateľke poručiteľ vyrovnal ešte do uzatvorenia manželstva
s odporkyňou. Poručiteľ stále čakal, či ho navrhovateľka po dovŕšení plnoletosti v roku 1985 bude
kontaktovať, čo sa však nestalo. Odporkyňa opätovne videla, že táto skutočnosť poručiteľa trápi.
Navrhovateľka ako dospelý jedinec mala možnosť poručiteľa kontaktovať kedykoľvek, čomu by sa

poručiteľ aj odporkyňa potešili, keďže nemali vlastné deti. Počas manželstva odporkyne s poručiteľom,
nebol zo strany navrhovateľky ani pokus o nejaký kontakt, čo samotná navrhovateľka v návrhu potvrdila.
Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhla, aby súd návrh ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietol a
zaviazal navrhovateľku ku náhrade trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25. 11. 2014, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami

a výsluchom navrhovateľky a odporkyne zistil nasledovný skutkový stav: Poručiteľom je C. W., B. J.
XX. XX. XXXX P. X., L. O. L. T. P. XXXX/X, X. X., W. Z. J. XX. XX. XXXX P. X. X. zanechajúc listinu o
vydedenísvojhojedinéhopotomka-navrhovateľky.Navrhovateľkajeporučiteľovadcérapochádzajúcaz
prvého manželstva, iné deti poručiteľ nezanechal. Odporkyňa je druhou manželkou poručiteľa. Poručiteľ
zanechal závet a listinu o vydedení, napísanú na Notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej, notárky so

sídlom v Banskej Bystrici dňa 26. 002. 2009 pod č. N 97/2009, NZ 5996/2009, NCRLS 5971/2009, kde v
závete všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý nateraz vlastní, prípadne vlastniť bude v celosti
zanecháva svojej manželke, odporkyni. Listinou o vydedení zároveň vydedil svoju dcéru, navrhovateľku,
z dôvodov, že navrhovateľka sa o poručiteľa trvale nezaujíma, nenavštevuje ho, neposkytuje mu
potrebnú pomoc, vôbec s ním neudržiava žiadny písomný ani osobný kontakt. Poručiteľ v listine o

vydedení uviedol, že sa snažil nadviazať s navrhovateľkou už dávno kontakt, ešte v roku 1981, pričom
navrhovateľka kontakt odmietla, nikdy poručiteľovi nezatelefonovala, neposlala pozdrav k meninám,
narodeninám, či iným sviatkom, ani oznámenie o skončení školy, či uzavretí manželstva. Nakoľko bol
poručiteľ presvedčený o tom, že zo strany navrhovateľky nemôže očakávať žiadnu pomoc, rozhodol sa
pre tento úkon vydediť ju zo svojho dedičstva a zároveň si želá, aby sa účinky vydedenia vzťahovali aj

na všetkých jej prípadných potomkov. Výsluchom svedkov sa nepodarilo odstránil rozpory v časti, či si
poručiteľ riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Zo zhodných tvrdení účastníkov
však vyplýva riadne plnenie vyživovacej povinnosti poručiteľa voči navrhovateľke od roku 1981 do
roku 1985, pričom počas roku 1969 až 1981 boli platby na výživné od poručiteľa na navrhovateľku
nepravidelné. Navrhovateľka poručiteľa, ani poručiteľ navrhovateľku nekontaktoval žiadnym spôsobom.

Súd nepovažuje za preukázaný telefonický kontakt, ktorý sa mal uskutočniť v roku 1981, ktorý bol
tvrdenýtakporučiteľomvlistineovydedení,akoajodporkyňou.Uvedenýkontaktnavrhovateľkapoprela,
pričom vzhľadom na odstup času nebolo možné použiť iné dôkazné prostriedky na preukázanie tohto
tvrdenia odporkyne a poručiteľa. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal však súd bezpochyby preukázané,
že poručiteľ sa s navrhovateľkou nekontaktoval, rovnako tak sa ani navrhovateľka nekontaktovala s

poručiteľom.

Podľa § 469a ods. 1 písm. b) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,

vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.Podľa § 175k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera
dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva

oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Podľa § 175k ods. 2 OSP, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že navrhovateľka je jedinou dcérou poručiteľa, C. W.O.,
B.. XX. XX. XXXX, Z.. XX. XX. XXXX, ktorý zanechal listinu o vydedení, ktorým z dôvodu podľa §
469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydedil svoju jedinú dcéru, navrhovateľku vrátene jej
potomkov. Pokiaľ ide o formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení súd zistil, že listina obsahuje

všetky predpísané formálne a obsahové náležitosti, pričom tieto vady podaným návrhom ani vytýkané
neboli. Podľa konštantnej rozhodovacej činnosti súdov je potrebné otázku, či potomok od poručiteľa
trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu a v spektre dobrých mravov, ktoré sa v spoločnosti ustálili. Skutočnosti
odôvodňujúce záver, že potomok od poručiteľa trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by mal ako

potomok prejavovať, môžu spočívať ako v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu ku poručiteľovi
tak aj v správaní, ktorý potomok síce o poručiteľa prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcim
riadnemu správaniu sa potomka k rodičovi. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že navrhovateľka ako dcéra poručiteľa neprejavovala voči poručiteľovi taký opravdivý záujem, ktorý by
ako potomok prejavovať mala. Aj keď súd má preukázané, že poručiteľ taktiež záujem o navrhovateľku

neprejavoval, v konaní nebolo preukázané, že by bol aktívnym alebo pasívnym spôsobom odmietal
prejavovaný záujem zo strany navrhovateľky, keďže táto žiadny záujem o poručiteľa za jeho života
neprejavovala. Podľa názoru súdu, nie je povinnosťou poručiteľa pristupovať aktívne k vyhľadávaniu
rodinných väzieb a teda, aby sa poručiteľ vlastnou činnosťou pokúšal o kontakt so svojim potomkom.
Aj keď súdna prax dospela k záveru, že poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať „opravdivého

záujmu od svojho potomka vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil prejavovať o neho
záujem a o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným
poručiteľom“ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 173/1996 zo dňa
01. 11. 1997), v danom prípade o takýto prípad nešlo. V konaní bolo nepochybne preukázané, že

rodinné vzťahy medzi poručiteľom a navrhovateľkou rozvinuté neboli, ale nie z dôvodu odmietavého
konania poručiteľa. Keďže ide o dvojstranné vzťahy, nemožno z ich neexistencie viniť iba poručiteľa,
alebo iba navrhovateľku. V danom prípade Občiansky zákonník ako dôvod vydedenia predpokladá, že
potomok neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa. Súd má preukázané, že navrhovateľka ako dcéra
poručiteľa o poručiteľa neprejavovala žiadny záujem, nikdy ho nekontaktovala, ani sa s ním nestýkala.

Aj keď je preukázané, že ani poručiteľ záujem o udržiavaní trvalých rodinných väzieb s navrhovateľkou
neprejavoval, súd má preukázané, že poručiteľ svojou aktívnou činnosťou neprispieval k takémuto
ochladeniu vzťahov, keď minimálne od roku 1981 na navrhovateľku riadne výživným prispieval, pričom
navrhovateľke po nadobudnutí plnoletosti nič nebránilo poručiteľa vyhľadať a snažiť sa vytvoriť si s ním
vzťah. Naopak, navrhovateľka bola pasívna a kontakt s poručiteľom za jeho života nevyhľadala. Za

týchto skutkových okolností má súd za to, že sú dané dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľka trvalo neprejavovala opravdivý záujem o poručiteľa,
keď ho žiadnym spôsobom nekontaktovala, pričom poručiteľ prejavený záujem zo strany navrhovateľky
neodmietal ani odmietať nemohol.

Pokiaľ ide o dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, tento preukázaný

nebol, keď poručiteľ nežiadal navrhovateľku o poskytnutie potrebnej pomoci v chorobe, v starobe alebov iných závažných prípadoch a táto ani nemohla mať vedomosť o jej potrebe, keďže ju poručiťeľ nijakým
spôsobom nekontaktoval.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej odporkyni priznal
nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke, ktorá v konaní úspech nemala. Súd preto zaviazal
navrhovateľku nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 251,68 eura za trovy zastúpenia advokátkou,
ktoré je podľa § 160 ods. 1 OSP povinná nahradiť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z
priznaných trov zastúpenia advokátkou predstavuje odmena 185,61 eura (3 x 61,87 eura) za 3 vykonané
úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, písm. c) podanie písomného vyjadrenia k návrhu na súd a písm. d) účasť na pojednávaní v
spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), náhrada hotových výdavkov predstavuje 24,12 eura (3 x 8,04 eura) podľa § 16
ods. 3 vyhlášky a daň z pridanej hodnoty predstavuje 41,95 eura (20 % zo základu dane 209,73 eura)

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

v Banskej Bystrici dňa 25. 11. 2014.