Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Čabaiová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/669/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609206631
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7609206631.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu C. združenie D., D. XXX,
IČO: 31267629, zast. JUDr. Martinom Okálym, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti
žalovanej Obci Švedlár, so sídlom 053 34 Švedlár, IČO: 00 329 681, zast. JUDr. Milanom Gocníkom,
advokátom, Bratislava, Šoltésovej 14, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme výkonu práva
poľovníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C 110/2009-434 zo 17.3.2014 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 83,86 €, ktorú je žalobca povinný

zaplatiť JUDr. Milanovi Gocníkovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
výpovede zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretej so žalovanou dňa 24.8.2006, danej mu
žalovanou 14.4.2008, podľa ktorej sa končí nájom dňom 31.12.2008. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania vo výške 920,89 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Milana Gocníka,
advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi konania dňa 24.8.2006 bola uzavretá
zmluva o nájme výkonu poľovníctva v uznanom poľovnom revíri D. na dobu 10 rokov, ktorá bola

schválená rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Gelnici č. 2007/00013 z 15.2.2007 (právoplatným
21.6.2006) a Obecné zastupiteľstvo D. uznesením č. 35/2006/293-II zo 6.2.2006 (č.l. 181) schválilo
prenájom lesných a poľnohospodárskych poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri vo
vlastníctve Obce D. v prospech žalobcu, že žalovaná doručila žalobcovi výpoveď zmluvy o nájme výkonu
práva poľovníctva č. 254/2008 z 3.3.2008 doplnenú 26.3.2008, následne výpoveď zo dňa 14.4.2008
podľa § 16 ods. 4 písm. d/ zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov z dôvodu
odopretia výkonu práva na odstrel vysokej zveri a porušenia dohodnutých zmluvných podmienok v

čl. VI. odsek 2 zmluvy, ktorá (výpoveď) bola schválená uznesením č. 36/2008/III na 8. mimoriadnom
zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce D. konanom 19.3.2008 podľa § 16 ods. 4 písm. d/ zák. č.
23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, pričom Obvodný lesný úrad v K. doložkou
zo dňa 16.4.2008 potvrdil, že výpoveď zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri D.
uzavretej 24.8.2006, bola daná vlastníkom poľovných pozemkov. Uplatnený nárok súd prvého stupňa
právne posúdil podľa ustanovení §§ 16 ods. 1, § 16 ods. 4 písm. d/ zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve
v znení zák. č. 99/1993 Z.z. platného od 1.9.2005 do 1.9.2009, čl. II. ods. 5, 6 a 7 cit. zákona a §80 písm. c/ O.s.p. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na podanej určovacej žalobe a rozhodnutí súdu o určení neplatnosti výpovede zmluvy
o nájme výkonu práva poľovníctva, preto z tohto dôvodu žalobu zamietol. Konštatoval, že podanou

žalobou žalobca sledoval zotrvanie, resp. zachovanie predmetného vzťahu založeného zmluvou o
výkone práva poľovníctva a zmyslom navrhovaného rozhodnutia bolo určenie neplatnosti výpovede z
nájmu. Vzhľadom na to, že podľa čl. II ods. 6 zák. č. 23/1962 Zb. nájomný pomer medzi účastníkmi zo
zákona skončil, možno konštatovať, že požadovaná určovacia žaloba (jej žalobný petit) nerieši legitímne
očakávanú situáciu žalobcu o zachovaní, alebo o obnovení pôvodného právneho vzťahu. Určovacia

žaloba bola totiž žalobcom na súde podaná dňa 3.6.2009 po zániku zmluvy o nájme výkonu práva
poľovníctva (ku ktorému došlo dňa 31.12.2008) na základe platnej výpovede zo strany žalovanej (zo
dňa 14.4.2008) danej podľa § 16 ods. 4 písm. d) cit. zákona, schválenej obcou a doloženej potvrdením
prvostupňového orgánu štátnej správy poľovníctva, že ju dáva vlastník poľovného revíru. V prípade, že
by k zániku zmluvy o výkone práva poľovníctva nedošlo, súd prvého stupňa vzal do úvahy, že konaniu o
určenie neplatnosti výpovede z nájmu výkonu práva poľovníctva predchádza konanie vedené na tomto

súde pod sp. zn. 1C 18/2009, predmetom ktorého je žaloba na plnenie podaná žalovanou. Žalovaná (v
konaní sp. zn. 1C 18/2009 v postavení žalobkyne) sa podanou žalobou domáha vypratania poľovného
revíru a zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva, takže otázka platnosti či neplatnosti výpovede
zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva tu musí byť posudzovaná ako otázka predbežná, čo navrhoval
v uvedenom konaní aj samotný žalobca (v konaní sp. zn. 1C 18/2009 žalovaný). Súd prvého stupňa

bol toho názoru, že podaná určovacia žaloba nemá preventívny charakter, nepredíde sa ňou žalobe na
plnenie a neslúži potrebám praktického života, naopak vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov,
a prípadné vyhovujúce rozhodnutie súdu by nemalo pozitívny dopad na právne postavenie žalobcu a
jeho právnu istotu, preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
žalobu zamietol a ďalej ju po vecnej stránke nepreskúmaval. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 99,50 € a z odmeny a náhrady hotových výdavkov
za 12 úkonov právnej služby, ako aj náhrady 20 % DPH podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, v celkovej výške
968,29 € a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania právnemu zástupcovi

žalovanej JUDr. Milanovi Gocníkovi, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, považujúc ho za nesprávny, navrhol ho zmeniť a
žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.519,42 € a odvolacieho
konania vo výške 83,87 € vrátane DPH, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa za účelom
vykonania dokazovania v rozsahu ustálenom v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach z

21.12.2012. Bol toho názoru, že súd mal žalobe vyhovieť, lebo v konaní preukázal naliehavý právny
záujem na vydaní rozsudku a nestotožnil sa s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa o
jeho absencii. Uviedol, že práve vydaním napadnutého rozhodnutia a nastoleným právnym stavom pri
existenciiužvykonanéhorozsiahlehodokazovaniaatrvanítohtosporuodr.2009vzniknúďalšieprieťahy
(pokračovanie v druhom konaní), avšak nie jeho vinou. Na podporu svojho tvrdenia dodal, že výsledkom

konania o vypratanie nehnuteľnosti v prípade jeho úspechu, t.j. ak sa aj v tomto konaní tými istými
dôkazmi preukáže, že výpovede z nájmu sú neplatné, nebude už aktuálny výrok o zamietnutí žaloby
v spore o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom žalovaná vystupuje ako žalobca. Tento stav však nebude
postačovať na to, aby správne orgány mali podklad na zmenu ich rozhodnutí, na čo poukazoval už
v podaní podanom na súde 25.10.2013, keď mu bolo odňaté právo výkonu poľovníctva aj poľovnej

stráže, a museli odovzdať všetku agendu a bez časového obmedzenia poveriť výkonom týchto práv
iný poľovnícky spolok - Buchwald. Popísaný nezákonný stav (neplatná výpoveď a na to nadväzujúca
neplatnosť výpovede z nájmu) pretrváva doposiaľ a bez vydania osobitného rozhodnutia, ktorým súd
vysloví neplatnosť výpovede, aj pretrvávať bude. To, že na súde prebiehajú súčasne dve konania, nie je
právnou prekážkou. Ak totiž v tomto konaní súd rozhodne právoplatne o neplatnosti výpovede, dôjde tým

k vytvoreniu pevného právneho základu pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadne ďalším
sporom o plnenie, vznikne situácia o zbytočnosti existencie sporu o vypratanie, v ktorom je žalobkyňou
terajšia žalovaná. Nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania a mal za to, že súd prvého stupňa priznal
náhradu trov konania v nedôvodnej výške. Podľa odôvodnenia rozsudku na str. 13 mal právny zástupca
žalovanej vykonať cestu zo Žiaru nad Hronom do Spišskej Novej Vsi na pojednávanie konané 17.3.2014,

avšakvzdialenosťmedzitýmitomestamipripoužitínajkratšejtrasyje183kmjednosmerne,spolu366km
tamaspäť,anievzdialenosť708km.Rovnakovychádzajúcznesprávneurčenejvzdialenostisúdpriznalaj náhradu za stratu času, keďže podľa plánovača trasy jednosmerná cesta pri dodržaní predpisov trvá
2 hodiny 16 minút, čo je 5 začatých polhodín, spolu tam aj späť 10 polhodín, a nesprávne je potom
priznaná aj výška DPH.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu
nahradiť jej trovy odvolacieho konania vo výške 83,86 € pozostávajúce z odmeny v tarifnej sadzbe 61,84
€, paušálnej náhrady výdavkov 8,04 € a 20 % DPH za vyjadrenie k odvolaniu podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov. K námietke týkajúcej sa naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom

určení uviedla, že žalobca na základe nájomnej zmluvy bol oprávnený na užívanie poľovného revíru v
jej vlastníctve a vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek výpovedi z nájmu a ukončeniu nájomnej zmluvy,
predmet nájmu naďalej užíval, podala návrh na vypratanie nehnuteľnosti, o ktorom je na Okresnom súde
Spišská Nová Ves vedené konanie sp. zn. 1C 18/2009. Po začatí uvedeného konania podal žalobca
žalobu o určenie neplatnosti výpovede a následne, t.j. po začatí konania o určenie neplatnosti výpovede
bolo konanie o vypratanie nehnuteľnosti sp. zn. 1C 18/2009 prerušené až do času rozhodnutia vo

veci o určenie neplatnosti výpovede. Citovala ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a uviedla, že žalobu podanú
žalobcom možno v zmysle § 80 písm. c/ klasifikovať ako žalobu určovaciu t.j. žalobu, ktorou žalobca
uplatnil určenie toho, či je výpoveď z nájomného vzťahu so žalovanou platná alebo neplatná, resp. ktorej
výsledkom má byť určenie, či tu je alebo nie je právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúci z
nájomnejzmluvy.Hmotnoprávnympredpokladomnapodanieurčovacejžalobyjeexistencianaliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení a súd v konaní o určovacej žalobe sa zaoberá tým, či sú
naplnené hmotnoprávne podmienky pre jej podanie t.j. aj tým, či v konaní je daná existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Uvedený postup súdu bol odôvodnený tak v uznesení
krajského súdu, ako aj v samotnom napadnutom rozsudku, keďže tento má zabrániť tomu, aby sa súdy
zaoberali posudzovaním existencie práva alebo právneho vzťahu, ak ich existencia môže byť posúdená

v inom konaní ako prejudiciálna otázka, bez zodpovedania ktorej nemôže súd vo veci rozhodnúť,
avšak nie je nevyhnutné, aby táto bola predmetom samostatného konania. Zamietnutie určovacej
žaloby pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu je v konečnom dôsledku postupom súdu, ktorý
zabezpečuje dodržanie jednej zo základných zásad občianskeho procesu, t.j. zásady hospodárnosti
konania.Naliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníbudedanýspravidlavtedy,akbysabeztohto

určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba nebude spravidla
opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie
povinností (§ 80 písm. b/ O.s.p). Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená
najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva
dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych následkov zo

strany žalovaného. Preto v takýchto prípadoch nebude daný naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe (Števček, Ficová a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komenár - I. diel, 2. vydanie. Praha:
Nakladatelství C. H. Beck, 2009, s. 270). V zmysle uvedeného názoru právnej teórie, ako aj podľa názoru
okresného súdu vyjadreného v rozsudku, v prípade určenia platnosti výpovede absentuje hmotnoprávna
podmienka, ktorá musí byť naplnená preto, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť, a to práve

existencia naliehavého právneho záujmu. Konanie sp. zn. 1C 18/2009 vedené na Okresnom súde
Spišská Nová Ves o vypratanie nehnuteľnosti, je konaním o žalobe na plnenie, predmetom ktorého je
vypratanie poľovného revíru, ktorý bol predmetom nájmu v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi. Vzhľadom na skutočnosť, že dala žalobcovi výpoveď, a tým ukončila nájomnú zmluvu,
zaniklo žalobcovi právo užívať poľovný revír, ktorý je naďalej oprávnená užívať práve žalovaná. Z

dôvodu, že jej subjektívne právo na nerušené užívanie predmetu jej vlastníctva bolo porušené, došlo
z jej strany k podaniu žaloby na plnenie, a nie žaloby na určenie toho, či platne ukončila nájomný
vzťah so žalobcom. Preto, aby mohol súd vo veci relevantne rozhodnúť, je potrebné, aby sa zaoberal
aj otázkou ukončenia nájomného vzťahu a platnosťou samotnej výpovede, pričom posúdenie otázky
platnosti výpovede je potrebné pre posúdenie toho, či žalobca je povinný poľovný revír vypratať alebo

žaloba o vypratanie poľovného revíru bude zamietnutá. Posúdenie existencie nájomného vzťahu medzi
účastníkmi nemusí byť predmetom samostatného konania, keďže toto môže, resp. musí byť posúdené
práve v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Súd nie je schopný rozhodnúť o povinnosti vypratania
nehnuteľnosti bez toho, aby sám v tom istom konaní určil, či je nehnuteľnosť užívaná oprávnene alebo
neoprávnene. Žalobca zdôvodňuje svoje odvolanie tým, že opätovným začatím prerušeného konania

dôjde k prieťahom v konaní, pričom týmto sa dá vyhnúť práve posúdením platnosti výpovede. Tento
názor žalobcu považovala za mylný, vychádzajúci z nesprávneho názoru na inštitút určovacej žaloby.Skutočnosť, že v konaní už boli vydané dve meritórne rozhodnutia a že v prípade druhého došlo k
preskúmaniu existencie naliehavého právneho záujmu, nie je prieťahom v konaní, aj keď v konaní už
bolo vykonané dokazovanie a toto bude v ďalšom konaní vykonané znova. Pri neexistencii naliehavého

právneho záujmu má byť žaloba zamietnutá bez toho, aby došlo k skúmaniu veci samej, a nemôže
jej byť na škodu, že súd žalobu nezamietol a vecou sa zaoberal a v konaní vykonal dokazovanie.
Nesúhlasila ani s názorom žalobcu, že v prípade zamietnutia žaloby a pokračovania v prerušenom
konaní, dôjde k prieťahom v konaní. K tejto námietke uviedla, že vzniknutý stav bol spôsobený práve
konaním žalobcu a v prípade, ak by určovaciu žalobu žalobca nepodal, mohla byť platnosť výpovede

posúdená v prerušenom konaní, ktoré nemuselo byť prerušené. Čo sa týka dokazovania, uviedla, že
je len na posúdení príslušného sudcu v prerušenom konaní, aké dôkazy a v akom rozsahu vykoná
dokazovanie vo veci vypratania nehnuteľnosti, pričom môže rozhodnúť o pripojení súdneho spisu
týkajúceho sa určovacej žaloby a vychádzať aj z dôkazov, ktoré v tomto konaní boli vykonané. Otázka,
či je nájomná zmluva naďalej platná, a teda či žalobca má právo užívať poľovný revír, bude posúdená v
konaní o vypratanie poľovného revíru, pričom výsledkom konania bude meritórne rozhodnutie, z ktorého

môžu následne správne orgány vychádzať pri rozhodovaní v správnych konaniach. Bola toho názoru,
že žalobca nepreukázal v konaní existenciu naliehavého právneho záujmu ako jednu z hmotnoprávnych
podmienok podania určovacej žaloby, a preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď jeho žalobu
v celom rozsahu zamietol. K námietke týkajúcej sa trov konania uviedla, že pri priznaní trov konania,
ktoré predstavovali náhradu za hotové výdavky (pohonné hmoty) a za stratu času spojenú s účasťou

na pojednávaní jej právneho zástupcu, okresný súd vychádzal z vyčíslenia trov konania predloženého
jej právnym zástupcom, v ktorom došlo ku chybe v písaní, keď právny zástupca síce trovy za hotové
výdavky a stratu času spojenú s účasťou na pojednávaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves vyčíslil
v správnej výške, avšak v sprievodnom texte v dôsledku chyby v písaní uviedol nesprávne mesto.
Pojednávania dňa 17.3.2014 za právneho zástupcu JUDr. Milana Gocníka na základe substitučnej plnej

mocisazúčastnilaMgr.ZuzanaKršjaková,advokátka,ktorámásídloadvokátskejkancelárievBratislave
(Šoltésová 14) tak, ako aj JUDr. Milan Gocník, ktorý sa daného pojednávania nemohol zúčastniť, pričom
v spojitosti s pojednávaním jej vznikli hotové výdavky, ako aj náhrada za stratu času práve za cestu z
Bratislavy do Spišskej Novej Vsi.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 12.11.2014 v súlade s § 212 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a
po preskúmaní rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,
t.j. odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., v rámci ktorého konkrétne namietal, že
súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku procesnej prípustnosti žaloby a (ne)existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (či určitej
právnej otázky) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú
aplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,aksúdpoužilnasprávnezistenýskutkovýstavnesprávnyprávnypredpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ak z preukázaných
skutočností (skutkových zistení) vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Žalobou v prejednávanej veci (podanou na súde 3.6.2009) sa žalobca domáha určenia neplatnosti

výpovedezmluvyonájmevýkonuprávapoľovníctvauzavretejdňa24.8.2006,danejmužalovanou,preto
bolpovinnývkonanítvrdiťaajpreukázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávneho
záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Súd prvého stupňa po vykonanom
dokazovaní na zistený skutkový stav správne aplikoval ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ktoré aj správne vyložil
a dospel k správnemu právnemu záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení.

Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné a dôvodné námietky, ktoré by spochybnili správnosť
právneho posúdenia otázky naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe súdom prvého
stupňa podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu, preto podané odvolanie nemožno považovať za opodstatnené.

Žaloba, ktorá je predmetom konania, je tzv. určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a základným

predpokladom jej procesnej prípustnosti (a úspešnosti) je existencia naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení. Otázky týkajúce sa posúdenia naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti zmluvy, právneho úkonu a pod., sú judikatúrou súdov dostatočne riešené a judikatúra
je v tomto smere ustálená. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, preto žalobca musí tvrdiť a aj preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok pre to, aby
súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit
(teda na to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty
v jeho právnom postavení. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak

existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Záver
súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu predpokladá teda posúdenie, či podaný určovací
návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny

záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním
návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívnu
povahu - jej účelom je poskytnutie ochrany právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva, preto spravidla určovacia žaloba nie je opodstatnená v prípadoch, kde je namieste
žalovať o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p., príp. kde takáto žaloba o splnenie povinnosti

už bola podaná. V prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti určovacia žaloba totiž
spornosť nerieši (neodstraňuje), ale vedie len k zbytočnému nárastu počtu súdnych sporov. Súdna prax
je jednotná tiež v názore, že ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom, má
povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, nie
je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ktorá sa tohto práva alebo právneho

vzťahu týka. Určovacia žaloba nie je opodstatnená ani v prípade, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie sporného obsahu daného právneho vzťahu alebo práva. Ak žalobca neosvedčí svoj
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ide o samostatný, a spravidla prvoradý dôvod, pre
ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je preto vždy dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby súd pristúpil k posúdeniu jej vecnej

opodstatnenosti, t.j. zaoberal sa meritom veci a otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov
konania, teda posúdením, či žalobca podľa hmotného práva je nositeľom práva a žalovaný nositeľom
povinnosti, o ktoré ide v danom právnom vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok
(porovnaj napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 110/2009, 6 Cdo
192/2010, 3 Cdo 98/2004 a ďalšie).

V prejednávanej veci správny záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. predpokladal posúdenie, či žalobca môže navrhovanýmurčením dosiahnuť odstránenie neistoty vo svojom postavení a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov a či podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným) a spôsobilým prostriedkom
ochrany jeho práv, lebo až po preukázaní prípustnosti žaloby z procesného hľadiska možno pristúpiť

k posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva a poskytnúť právnu ochranu
súdom. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že za konkrétnych
okolností prípadu, v prejednávanej veci nie je na požadovanom určení naliehavý právny záujem podľa §
80 písm. c/ O.s.p. a žaloba takto nie je procesne prípustná. Otázku platnosti výpovede zmluvy o výkone
práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri Švedlár, danej žalovanou žalobcovi zo dňa 14.8.2008,

ktorá je medzi účastníkmi sporná, možno riešiť (ako otázku predbežnú) v konaní o žalobe podanej
na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 27.1.2009 Obcou Švedlár proti Poľovníckemu združeniu
D. ako žalovanému, o vypratanie poľovného revíru a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva,
ktoré je vedené pod sp. zn. 1C 18/2009. Je nepochybné, že rozhodnutie o tejto žalobe (o splnenie
povinnosti) v konaní sp. zn. 1C 18/2009 je spôsobilé odstrániť stav objektívnej právnej neistoty v
právnom postavení žalobcu, resp. ohrozenia jeho práva a spornosť v právnom vzťahu účastníkov, keďže

v tomto konaní bude súčasne posúdené, či trvá alebo zanikol (na základe výpovede zo 14.8.2008
doručenej žalovanou žalobcovi) právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o nájme výkonu
práva poľovníctva uzavretou 24.8.2006 na dobu 10 rokov a či žalobca, resp. členovia poľovníckeho
združenia môžu vykonávať právo poľovníctva na pozemkoch vlastnícky patriacich žalovanej, a za tým
účelom vstupovať na poľovné pozemky, alebo neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalovanej

k sporným nehnuteľnostiam (podľa § 14 ods. 2 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších
predpisov pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej
miere na poľovné pozemky). Vzhľadom na podanú žalobu o plnenie vo veci sp. zn. 1C 18/2009, nie
je procesne prípustná a opodstatnená určovacia žaloba a rozhodnutie súdu, ktorým by bolo meritórne
rozhodnuté o (ne)platnosti výpovede zmluvy o výkone práva poľovníctva zo 14.8.2008 danej žalovanou

žalobcovi, nemožno považovať za účinnejší právny prostriedok na dosiahnutie nápravy a odstránenie
neistoty v právnom postavení žalobcu. Nápravu možno dosiahnuť v konaní sp. zn. 1C 19/2009, v ktorom
bude táto otázka posúdená ako prejudiciálna a právoplatným rozsudkom vydaným v tomto konaní (či už
sa žalobe vyhovie alebo bude zamietnutá), tiež záväzne vyriešená v právnom vzťahu medzi účastníkmi,
pre súd, ale aj pre príslušné orgány štátnej správy na úseku poľovníctva (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Určovacia

žaloba a rozhodnutie o nej podľa názoru odvolacieho súdu by v danej situácii neviedli k úplnému a
definitívnemu vyriešeniu sporného obsahu daného právneho vzťahu účastníkov, a takáto žaloba vedie
len k zbytočnému nárastu súdnych sporov a nie je spôsobilým a prípustným prostriedkom ochrany práv
žalobcu.

Ani skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, neumožňujú prijať iné závery, a nie sú preto spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolaciu námietku žalobcu, že po podaní žaloby
o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o výkone práva poľovníctva súd vo veci sp. zn. 1C 19/2009
prerušil konanie do právoplatného skončenia konania v prejednávanej veci, odvolací súd nepovažuje
za dôvodnú, lebo samotná táto skutočnosť (prerušenie konania sp. zn. 1C 19/2009) nemá žiadny vplyv
na záver súdu, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v posudzovanej veci nie

je daný.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania, pokiaľ v súlade s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania uložil žalobcovi, ktorý nemal vo veci úspech,
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania ňou riadne uplatnené a vyčíslené, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia, ktoré boli potrebné na účelné bránenie práva v tomto konaní. Skutočnosti

uvedené v odvolaní neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania a nespochybňujú ani správnosť
výšky žalovanej prisúdenej náhrady trov v súvislosti s účasťou jej právnej zástupkyne na pojednávaní
17.3.2014 (náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času) vzhľadom na to, že pojednávania
za JUDr. Milana Gocníka na základe substitučnej plnej moci zo 14.3.2014 (č.l. 426) sa zúčastnila Mgr.
Zuzana Kršjaková, advokátka so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Šoltésovej 14, ktorá v

spojitosti so zastúpením žalovanej na tomto pojednávaní účelne vynaložila cestovné výdavky osobným
motorovým vozidlom, ako aj náhradu za stratu času na cestu z Bratislavy do Spišskej Novej Vsi vo výške
priznanej napadnutým rozsudkom (v odôvodnení rozsudku v dôsledku chyby v písaní je nesprávne
uvedené, že advokátka cestu vykonala zo Žiaru nad Hronom), ktoré sú priznané v súlade s vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov a zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj
v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny.

Žalovaná mala plný úspech v odvolacom konaní, preto jej podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a §

151 ods. 1 prvá veta O.s.p. bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia jej advokáta (vyčíslené v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.), a to odmena
za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu z 12.5.2014 v tarifnej sadzbe 61,84 €, paušálna náhrada hotových
výdavkov 8,04 € a náhrada 20 % DPH vo výške 13,98 €, podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 4 vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, spolu náhrada trov odvolacieho konania vo výške 83,86 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť

JUDr. Milanovi Gocníkovi, advokátovi, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.