Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/704/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513222716
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513222716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDR. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9, proti odporcovi: T. O., D.. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt
bezdomovca, t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníčkou W. A., zamestnankyňou Okresného
Z.Ú. N. S., o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 26. septembra 2013, č.k. 12C 267/2013-20, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
50,50 eur a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
dňa 14.04.2011 sa odporca, cestujúci na linke MHD číslo 95, na výzvu kontrolného orgánu
nepreukázal platným cestovným lístkom. Nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a prirážky k
cestovnému posúdil podľa § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3 zákona číslo 168/1996 Z.z. Vzhľadom
na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania vec posúdil aj podľa § 100 ods. 1, § 108
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je stanovená

jednoročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V
danom prípade dospel k záveru, že právo z prepravy bolo možné uplatniť prvý raz dňom, kedy odporca
cestoval bez platného cestovného lístka dňa 14.04.2011, premlčacia doba jedného roka tak uplynula
dňom 14.04.2012, a pokiaľ bol návrh na začatie konania doručený na súd dňa 01.07.2013, bol podaný
po uplynutí zákonnej jednoročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov opatrovníčkou
odporcu vznesenú námietku premlčania v konaní považoval za dôvodnú, a preto návrh v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal

právo na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec
nesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistil
skutkový stav. Argumentoval tým, že za jeden rok od porušenia tarifných a prepravných podmienok
sa v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka premlčuje iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo
výške 0,50 eur a nie úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 50,- eur. Uviedol,
že povinnosť zaplatiť úhradu vznikla odporcovi v zmysle § 9 písm. b/, v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/,

§ 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrímedzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, a preto pohľadávka vo výške 50,- eur
nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1
O.s.p.), vrátane konanie ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je
možné vyhovieť.

V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa riadne dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie uplatňovanej istiny

so zreteľom na odporcom vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu právnemu záveru,
že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej
premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom

uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady
konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu

a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo

priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.

Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku ) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave

a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 101
Obč.zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108
Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi
účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného

prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná službanavrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie
povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,takjesosplatnosťoudlhuspojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas na splnenie dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč.zák. povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď

mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené tak nastala splatnosť záväzku odporcu, ktorý cestoval v mestskom
hromadnomprostriedkunavrhovateľabezcestovnéholístka, zaplatiťnavrhovateľovicestovnéaprirážku
k cestovnému, počnúc nasledujúcim dňom, kedy došlo k porušeniu jeho povinnosti mať zakúpený
cestovný lístok a kedy bol vyzvaný navrhovateľom na plnenie, a teda v danom prípade dňom 15.04.2011

a jednoročná premlčacia doba tak uplynula dňom 15.04.2012, ktorý pripadol na nedeľu , a preto sa za
posledný deň lehoty považuje najbližší nasledujúci pracovný deň 16.04.2012 (§ 122 ods. 3 Obč. zák.).
Hoci súd prvého stupňa nesprávne ustálil koniec premlčacej doby dňom 14.04.2012, nemá to vplyv na
správnosť jeho záveru o premlčaní navrhovateľom uplatňovaného nároku.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto

ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch
nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na
zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie

včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia
doba v zmysle § 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súduvBratislave,tietoniesúprerozhodovanie vdanejveciprekonajúciodvolacísenátprávnezáväzné.

S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých

navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol vzhľadom na odporcom dôvodne vznesenú námietku premlčania, rozhodol vecne
správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal

návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa
§ 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.