Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714010872
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714010872.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery

Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2014, v trestnej veci proti obž. F. Y.,
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. Y.K., nar. X.X.XXXX I. S., trvale bytom Y.Č. H. Č.. XXX, toho času v ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa13.04.2014včaseokolo10.00hod.potelefonickomrozhovoresS.S.,nar.XX.XX.XXXX,sktorousa

od januára 2014 často aj s deťmi navštevovali, trávili spolu niektoré dni aj noci vo svojich domácnostiach,
intímne sa spolu stýkali, prišiel do jej trvalého bydliska v Martine na ulici K.. Q.. E. XX/XX, potom ako
mu povedala, že sa chce s ním osobne porozprávať a po otvorení dverí a privítaní sa bozkom, ju chytili
za ramená a tlačil do bytu, ona sa smiala, že čo robí, ale on ju tlačil až do obývacej izby ku gauču,
pričom ona si myslela, že sa chce milovať, netušila, čo bude nasledovať, nasilu ju zatlačil až na gauč,
kde ju dostal do ľahu, sadol si na ňu tak, že jej znehybnil celé telo, ruky mala pripažené pri tele a sedel
na nej v oblasti pása aj cez ruky, týmto ju úplne znehybnil, nemohla sa brániť, začal ju surovo udierať

päsťami, všetky údery smerovali do hlavy tváre, počas toho ako ju udieral opakoval: „smrť alebo budeš
so mnou“, hovoril jej, že ak nezostane s ním, tak ju zabije, pričom S. S. v snahe zachrániť sa, mu začala
opakovať, že s ním ostane, prosila h s plačom, aby ju prestal biť, neustále opakovala: „budem s tebou,
budem s tebou“, len preto, že mala strach o svoj život, následne jej povedal, že ona bude volať z okna
o pomoc, že bude volať políciu, že on to pozná, S. S. ho presviedčala, že to neurobí, potom jej dal ešte
jednu ranu päsťou, následkom ktorej si udrela temeno hlavy o stenu, potom sa jej F. Y. postupne podarilo
upokojiť, aby ho upokojila hladkala ho, hovorila mu, že ho neopustí, pričom všetko hovorila a robila len
zo strachu, čím v dôsledku fyzického napadnutia poškodená S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K..

Q.. E. XX/XX, S. utrpela jednoduchý úraz hlavy, traumatický cervikokraniálny syndróm s vegetatívnou
symptomatológiou, zvýšená nervovo svalová dráždivosť, hematómy a pomliaždeniny v oblasti tváre - v
čelovej oblasti vľavo, v oblasti ľavého oka periorbikulárny hematóm, v oblasti hornej pery v ľavej strane,
v oblasti dolnej pery a brady, v oblasti ľavej sánky, pomliaždenie v oblasti ľavého ramenného zhybu a v
oblasti chrbtovej časti ramena, ktoré si vyžiadali vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14-20 dní,

t e d a

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.,- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky a 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej S. S., J.. XX.X.XXXX
I. S., Y. G. S., E. XX/XX, škodu vo výške 1.127,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala dňa 19.6.2014 na tunajšom súde obžalobu na obv.
F. Y. pod sp. zn. 2 Pv 233/14 zo dňa 17.6.2014 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 13.04.2014 v čase okolo 10.00 h po telefonickom rozhovore s S. S., J.. XX.XX.XXXX, s ktorou tvorili
pár a od januára 2014 sa často aj s deťmi navštevovali, trávili spolu aj celé dni aj noci v spoločných
domácnostiach, boli si navzájom blízki, prišiel do jej trvalého bydliska v Martine na ulici K..Q.. E. XX/
XX, potom ako mu povedala, že sa chce s ním osobne porozprávať a po otvorení dverí a privítaní sa

bozkom, ju chytil za ramená a tlačil do bytu, ona sa smiala, že čo robí, ale on ju tlačil až do obývacej izby
ku gauču, pričom ona si myslela, že sa chce milovať, netušila, čo bude nasledovať, nasilu ju zatlačil až
na gauč, kde ju dostal do ľahu, sadol si na ňu tak, že jej znehybnil celé telo, ruky mala pripažené pri tele
a sedel na nej v oblasti pása aj cez ruky, týmto ju úplne znehybnil, nemohla sa brániť, začal ju surovo
udierať päsťami, všetky údery smerovali do hlavy, tváre, počas toho ako ju udieral opakoval: „smrť alebo

budeš so mnou“, hovoril jej, že ak nezostane s ním, tak ju zabije, pričom S. S. v snahe zachrániť sa, mu
začala opakovať, že s ním ostane, prosila ho s plačom, aby ju prestal biť, neustále opakovala: „budem s
tebou, budem s tebou“, len preto, že mala strach o svoj život, následne jej povedal, že ona bude volať z
okna o pomoc, že bude volať políciu, že on to pozná, S. S. ho presviedčala, že to neurobí, potom jej dal
ešte jednu ranu päsťou, následkom ktorej si udrela temeno hlavy o stenu, potom sa jej F. Y. postupne

podarilo upokojiť, aby ho upokojila, hladkala ho, hovorila mu, že ho neopustí, pričom všetko hovorila a
robila len zo strachu, čím v dôsledku fyzického napadnutia poškodená S. S.Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.
K..Q.. E. XX/XX, S. utrpela jednoduchý úraz hlavy, traumatický cervikokraniálny syndróm s vegetatívnou
symptomatológiou, zvýšená nervovo svalová dráždivosť, hematómy a pomliaždeniny v oblasti tváre - v
čelovej oblasti vľavo, v oblasti ľavého oka periorbikulárny hematóm, v oblasti hornej pery v ľavej strane,

v oblasti dolnej pery a brady, v oblasti ľavej sánky, pomliaždenie v oblasti ľavého ramenného zhybu a v
oblasti chrbtovej časti ramena, ktoré si vyžiadali vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14-20 dní.

Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovaného F. Y.; výsluchom svedkyne poškodenej S. S., svedkov F.. Ľ. Y., K. D., S. Y., Z. H., S.. U. Y.,

L. H. a S. Š.; prečítaním znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obvineného vypracovaného
znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria MUDr. Antonom Stankovičom a MUDr.
JurajomKosorinskýmpodč.33/28/2014aznaleckéhoposudkuznalkynezodborupsychológie,odvetvia
klinická psychológia dospelých PhDr. Moniky Navrátilovej č. 17/2014, odborného vyjadrenia znalca
z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia MUDr. Petra Gémeša, zo dňa

21.5.2014, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora a výsluchom znalkyne
PhDr. Moniky Navrátilovej; oboznámením fotografií zo súdneho spisu podľa § 270 ods. 2 Tr. por.; ako aj
prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 17P/1/2013, podľa § 269 Tr. por.Obžalovaný F. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Vypovedal, že z 12. na 13. apríla 2014, čo bolo zo soboty na nedeľu, bol v dome v Kľačanoch spolu

s dcérou U. Y.. Ráno 13.4. okolo 8.00 hod. prišiel jeho otec. On išiel vypustiť sliepky, otec išiel najprv
čistiť maštaľ a asi po hodine vypratať garáž. Sú tam dve maštale, jedna pre sliepky, ktorých bolo asi 30
kusov a druhá je určená pre dobytok, kde mal predtým kozy, ale v tom čase tam púšťal sliepky. Otec
prišiel na svojom aute, ktoré odparkoval pred domom na ulici. Otec určite bol v ten deň aj N. U., aj so
susedom Y.. Pred 9.00 hod. sa stretol na dvore s pánom Y., je to sused, s ktorým majú spoločný dvor.

Je tam len pletivo, bránička, teda boli v priamom kontakte. Najprv boli pri spoločnom plote, potom už na
svojom dvore pri dreve, pri doskách. Je to meter od spoločného plotu. Hovorili o dreve, doskách, ktoré
bude treba spracovať. Okolo 10.00 hod. začal čistiť králikárne, ktoré má kúsok od plota. Stále sa s tým
susedom rozprávali o statku, zvieratách, keďže chovajú sliepky, králiky. Bavili sa napríklad o liečivách.
Spolu boli v kontakte celé doobedie, približne do 12.00 hod. Doobeda ho videl aj sused - pán K. D.. Tento
kosil trávnik pri svojom plote s motorovou kosačkou. Odtiaľ je vidno do dvora, aj sa pozdravili. Videl tiež

v doobedňajších hodinách jeho auto vo dvore. V dome bola po celý čas dcéra U.. Táto tiež sledovala
čo robí, jednak sa pozerala z okna, takisto vyšla do záhrady, pýtala sa ho čo robí a tak. Priebežne ho
chodila von sledovať, vyšla viackrát, bola napr. dať žrať psovi. V priebehu dňa mu zatelefonovala pani S.,
presne si nepamätá, bolo to v doobedňajších hodinách. Táto sa ho pýtala, či by neprišiel. On jej povedal,
že má nejaké povinnosti, že si ešte zavolajú. Potom išiel o 13.00 hod. po obed na Lipovec a hneď sa

vrátil naspäť. S matkou býva vždy dohodnutý, že buď navarí on alebo navarí ona a príde si po obed.
Vtedy boli dohodnutí, tak jej ešte pred 13.00 hod. volal, či ten obed má. Povedala, že má, tak preň išiel,
tento si zobral v plastovom obedári. S dcérou sa potom naobedovali, mali rezeň so zemiakmi. Čo sa
týka otca, tento odišiel okolo tej 13.00 hod., bolo to potom ako sa on vrátil s tým obedom. Svoje auto mal
po celý čas odstavené vo dvore, kde bolo dobre viditeľné. Potom ako odišiel otec bol po celý čas v dome

s dcérou U.. Napríklad vysávali, umývali riad, pozerali televíziu. Pokiaľ vyšiel z domu, tak za sliepkami
alebo za psom, ale bol iba na dvore. Tiež čakal na maloletého S., ktorého doviezla G. Y. o 18.15 hod.
Teda nebol ani mimo dvora so psom, s týmto bol na prechádzke ráno. Predtým ako išiel k S., tak S. a
U. odviezol ku svojim rodičom na Lipovec. Bolo to preto, lebo ho S. požiadala, aby u nej zostal. S deťmi
žije sám rok a stará sa o nich za pomoci rodičov. Potom okolo 18.30 hod. išiel do Martina k pani S.. Keď

prišiel k S., všimol si, že má na tvári modriny. Konkrétne, na ktorej časti tváre si nepamätá. Povedala mu,
že 12.4.2014 cestou z oslavy spadla. Dňa 12.4. s ňou nebol, len mu telefonovala, že kedy príde. Povedal
jej, že ešte má nejaké povinnosti a preto nevie. Ona povedala, že ide na nejakú oslavu do Košút, odkiaľ
sa podľa nej vracala po tme domov. Toho 13.4. ho požiadala, aby tam zostal. Takže tam prespal, spal
v obývačke, ona si potom prišla ku nemu ľahnúť, teda tiež spala v obývačke. Aj sa spolu rozprávali.

Požiadala ho, aby prišiel aj na druhý deň s tým, aby jej doniesol nejaké mastičky, a že aby prišiel bez
S., nakoľko keď tam je, tak ju to vyrušuje. S S. v tú noc nemali intímny styk, bol unavený a tak šiel
spať. Pýtal sa jej, či potrebuje pomoc. Ona mu povedala len o tých mastičkách, liekoch. Ako už uviedol,
povedala, že keď išla z oslavy, tak spadla na schodoch. Viac sa o tom rozprávať nechcela. Vie však, že
kolegyni z práce telefonovala, že spadla na korčuliach a svojmu vlastnému otcovi zase povedala nejakú

inúverziu.Ráno14.4.2014bolnajskôrnapolíciivoVrútkachkvôlivýživnému,potomvovrútockejlekárni,
kde kupoval Ibuprofen a nejaké mastičky. Boli to asi tri druhy liekov, názvy si nepamätá, boli to tie, čo mu
povedala poškodená a niečo, čo sa spýtal v lekárni. Potom bol v Kľačanoch, asi o 11.00 hod. bol doniesť
tie mastičky a potom išiel do roboty. Dňa 13.4. nebol v žiadnom obchodnom centre ani v Lidli, ani v
Kauflande. Nestretol sa s dcérou poškodenej H., toho dňa ju vôbec nevidel. Ich stretávky s poškodenou

boli len občas kvôli deťom. Nič iné za tým nevidel, nehľadal, nečakal. Skončilo to plateným sexom. Nedá
mu nespomenúť jeden citát pani S. : „Vždy som chcela byť prostitútka, nemám s tým problém“. To mu
povedala pri takom občasnom stretnutí. On vedel, že pani S. klame a intriguje a robí všetko pre to, aby
oklamala OČTK, aby marila vyšetrovanie. Čo sa týka jeho domu v Kľačanoch, do tohto sa ide cez bránu,
potom je tam asi 12 metrov a 9 schodíkov ku vchodovým dverám. On býva na medziposchodí. Do domu

sa dá ísť aj cez suterén, avšak tade nechodieval. Poškodenej to tam ukazoval, asi mesiac potom, ako sa
prvýkrát stretli. Ona ku nemu prišla tak raz za dva až tri týždne, pričom vtedy u neho aj prespala, aj to nie
vždy. Inak pokiaľ sa stretávali, bolo to tak 2 - 3 krát v týždni kvôli deťom, keď zobral U. a išiel preč. Dali
si kávu alebo čaj a hneď išiel preč. S poškodenou spolu nenakupovali, nevarili, pričom ona ani nevarí.
Dňa 14.4. ako už uviedol jej bol okolo 11.00 hod. zaniesť tie lieky a potom prišiel ku nej vo večerných

hodinách. Nevie o ktorej s tým, že nezostal do rána. Ona mu predtým telefonovala, aby večer prišiel.
Potom ráno 15.4. jej povedal, že s ňou neplánuje spoločnú domácnosť, že už nepríde a odišiel. V ten deň
ho potom dala zavrieť. Dovtedy medzi nimi nebol žiaden konflikt. Má za to, že ho dala zavrieť podvodom.
Chcela od neho viac financií. Ešte chce uviesť, že pýtala od neho za sex peniaze. Dával jej po 50,-Eur,čo sama povedala. Bolo to, ako už uviedol, tak raz za dva týždne. Teda ona mu sama povedala, že
pokiaľ si chce "vrznúť", tak to nebude zadarmo. Vtedy keď doviezol deti ku rodičom povedal, že ide k
pani S., nevie však, či rodičia túto poznali. On im ju nepredstavoval, nevie či sa s ňou mohli stretnúť.

Na návšteve u rodičov na Lipovci určite nebola. Spomína si, že rodičia sa stretli s pani S. 14.2.2014 na
country zábave. Čo sa týka suseda Y., nevie či tento niekedy S. u neho videl. Tomuto spomenul, že sa
občas stretne s kamarátkou, viac sa o nej nerozprávali. Dcéra U. chodievala k pani S. za jej dcérou H.
ešte predtým, ako sa on spoznal s S.. Taktiež aj H. ku nim chodievala za jeho dcérou. Teda s poškodenou
nemali žiaden vzťah. Po prečítaní častí výpovede obžalovaného z prípravného konania podľa § 258 ods.

4 Tr. por. ( zápisnica o výsluchu zo dňa 16.4.2014 nachádzajúca sa na č.l. 79 až 82 spisu ), za účelom
odstránenia rozporov vo výpovediach uviedol, že čo sa týka jeho výpovede v časti, v ktorej uvádzal, že
poškodená chcela, aby jej natrel modriny na tvári, tak jej ich natrel a ešte jej obviazal celú ruku okolo
lakťa až po rameno, tak to tak bolo. V tomto ale nevidí rozpor, nakoľko na hlavnom pojednávaní nehovoril
o tom, že by jej to nenatieral. Čo sa týka toho, že mu poškodená hovorila konkrétne, že ide na bratovu
oslavu, to dnes nehovoril, nakoľko sa ho na to nikto nepýtal. Takisto nehovoril, že jej natieral a obviazal

ruku, pretože sa ho na to nikto nepýtal. Čo sa týka tej ruky, poškodená vtedy nehovorila, že má nejaký
problém a že by ju ruka bolela. Len chcela, aby jej túto zaviazal, tak to urobil. Ktorá ruka to bola nevie.
Pokiaľ vypovedal, že v ten pondelok ráno sa pozdravil s otcom poškodenej, je možné, že sa s niekým
zdravil, ale túto osobu vtedy nepoznal, keďže nepozná otca poškodenej. Trvá na tom, že s poškodenou
neplánoval budúcnosť.

Svedkyňa poškodená S. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že 12.4.2014 obžalovanému volala
niekedy vo večerných hodinách, že nepríde, nakoľko ide na oslavu k švagrinej do Košút I. Na druhý
deň 13.4. okolo 7.00 - 7.30 hod. obžalovanému telefonovala, že sa s ním chce porozprávať s tým, že
mu chce niečo vážnejšie povedať a nebude sa o tom rozprávať do telefónu. Pričom on jej povedal,

že príde niekedy medzi 9.00 hod. a 10.00 hod. Obžalovaný vtedy aj prišiel, otvorila mu, dali si pusu,
ešte sa na neho usmievala. On ju začal vytláčať z chodby bytu do obývačky, vtedy ani nevidela žiadnu
agresivitu alebo rozčúlenie, bolo to také zvláštne. Ako ju tlačil do obývačky tak ju dal na gauč, a to tak,
že ležala na chrbte a nohu mala smerom dole z gauča. On si na ňu sadol obkročmo a začal ju udierať.
Zbil ju päsťami, a to do ľavej časti hlavy, pričom ju zasiahol viackrát. Popritom ako ju bil tak povedal,

že : „Zabijem ťa alebo zostaneš so mnou“, na čo mu povedala, že zostane s ním. Popritom ako ju bil
ešte niečo rozprával a komolil, čo však už nevnímala, teda nepamätá si čo ešte hovoril, vyhrážky to
však neboli. Ona plakala, dostala strach, tak kričala, že ho neopustí, že bude s ním. Potom ju pustil,
tak sa na gauči posunula vyššie. Je tam taká nižšia opierka, takže hlavu už mala nad ňou. Vtedy ju
znovu udrel do hlavy tak, že sa udrela o stenu. Potom ho chytila oboma rukami, teda ho tak objala a

on tiež začal plakať, teda obaja plakali. Hovorila, že bude s ním, že ho neopustí. On potom začal riešiť
niečo s telefónmi, že odpočúvajú, že to už zažil alebo, že bude kričať z okna. Zo strachu mu sľúbila, že
kričať nebude a nebude ani telefonovať, aj sľúbila, že nepôjde na políciu. Vtedy sa strašne bála. Bála
sa aj o seba, aj o dcéru H.. V byte boli vtedy sami. Čo sa týka zranení, mala zranenia najmä na ľavej
strane tváre, jeden úder bol aj do pravej časti tváre, ale toto bolo menšie zranenie a bolelo ju tiež ľavé

rameno. Po tomto sa spolu rozprávali, ona stále hovorila, že bude s ním. Vtedy len chcela, aby to bolo
tak ako chcel on, nakoľko sa bála, že inak by to bolo ešte horšie. Potom spoločne išli k obžalovanému do
Kľačian na jeho aute. Jedná sa o auto značky Nissan, na ktorom vždy ku nej chodieval. Auto parkovalo
na dvore pred oknami, jej byt je na prízemí. Okolo 11.00 - 11.30 hod. prišli do Kľačian, obžalovaný auto
zaparkoval pred bránou, za autom jeho otca. O 11.30 hod. jej telefonovala S. Š., ktorá sa pýtala, či

pôjdu na kávu. Ona jej povedala, že je v Kľačanoch, tak nie. Vtedy videla aj obžalovaného otca, ešte
mu kývala, on bol už za bránou pri aute, čakal na U.. Obžalovanému povedala, že ide cez pivnicu, aby
ju U. nevidela. Potom otec obžalovaného spolu s U. odišli. Obžalovaný zatelefonoval matke, či má
niečo na obed, povedala mu, že áno, tak išli spolu na Lipovec. Keď tam prišli, ona počkala vo vozidle,
obžalovaný išiel do dvora, matka mu podala jedlo, bola to chvíľa možno 5 minút a išli naspäť do Kľačian.

Mohlo to byť okolo obeda. Čo sa týka jedla, bol to rezeň so zemiakmi. Ona ani nejedla, nakoľko ju
bolela sánka. Potom sa ešte išli prejsť so psom, čo trvalo nejakých 20 minút kúsok od Kľačian. Vozidlo
obžalovaného zostalo zaparkované pred bránou, potom išli na nákup do Lidla v Priekope. Ona potom
telefonovala H., aby ich počkala pri Kauflande. Išli tam, ona ich čakala. Zobrali ju odtiaľ okolo 16-tej a
znova išli ku nej na Hviezdoslavovu. Ešte si pamätá, že sa pozdravili so susedou S. Š.. Aj obžalovaný

sa jej zdravil. Dcéra H. zostala doma a ona s obžalovaným išli znovu do Kľačian, nakoľko jeho manželka
mala doviezť S. okolo 18-tej hodine. Vždy ho nosila o takomto čase. U. už bola doma a chystala si veci
do školy, keď prišli bola tam sama. Potom deti zobrali na Lipovec k rodičom obžalovaného, čo mohlo
byť tak do 19-tej hodiny. Na Lipovci zostala v aute, deti vystúpili. S obžalovaným išla v podstate lenzo strachu, aby to bolo dobré. Keď prišli na Hviezdoslavovu, tak spali v obývačke s tým, že ona spala
na jednej strane a obžalovaný na druhej. Teda do rána ani nezaspala. Potom ráno písala SMS správy
svojej manažérke - S. K., tieto má uložené v telefóne. Po nahliadnutí do mobilného telefónu svedkyne

poškodenej súd zistil, že sa jednalo o SMS správu zasielanú 14.4.2014 o 05:11 hod. v znení : Ahoj
S., dnes v noci som bola na pohotovosti, včera som spadla, všetko ma strašne bolí, prosím Ťa či by
S. nemohol ísť za mňa, do Chorvátska nejdem, S., pa ďakujem. Následne posielala SMS správu aj L.
H., a to 14.4.2014 o 08:06 hod. v znení : Ahoj L. do Chorvátska nejdem z dôvodu úrazu, včera som
bola na pohotovosti. S., pa J. V pondelok ráno, nevie koľko mohlo byť hodín, možno niekedy medzi

8.00 hod. - 9.00 hod. obžalovaný z jej bytu odchádzal. Akurát ako odchádzal prišiel jej otec, ktorý mal
kľúče. S obžalovaným sa nepoznali, takže tento ešte hovoril, že niekto prišiel, na čo mu povedala, že je
to otec. Ešte obžalovanému, keď odchádzal povedala, aby kúpil nejaký Ibalgin a masť, nakoľko jej už
lieky dochádzali. O tom zranení vtedy nehovorila pravdu, pretože obžalovaný jej povedal, aby to nejako
uhrali. Toto jej obžalovaný hovoril, keď telefonoval a pýtal sa jej, čo povedala otcovi. Ona pritom otcovi
povedala, že narazila do dverí, do zárubne. Takisto kamarátke L. H. povedala, že narazila do dverí.

Manažérke povedala, že spadla z korčúľ. Toto povedala zo strachu ako aj z dôvodu, že obžalovanému
sľúbila, že nepôjde na políciu, že to nejako uhrá. Aj dcéra H. sa pýtala, čo sa jej stalo. Tiež jej hovorila,
že spadla z korčúľ. Vtedy jej to tak napadlo, nevie to vysvetliť, nejako nad tým neuvažovala v tej chvíli.
Mala vtedy na tvári tmavý make up, taktiež si časť tváre zakrývala vlasmi. Až potom, keď si dala make up
dole, tak zistila, že to vyzerá naozaj zle. Nie je pravdou, že mala niekde spadnúť, keď odchádzala 12.4.

z oslavy. Ani nemala vypité, že by ju tackalo a celou cestou ju odprevádzala známa z rodiny, išli spolu
pešo až ku nej do bytu. Čo sa týka vzťahu s obžalovaným, stretávali sa cez týždeň dvakrát, postupne aj
častejšie od januára tohto roku. Cez týždeň chodieval obžalovaný ku nej vtedy, keď mávala poobednú.
Chodil vždy večer, chodieval aj s U. a S., ale U. bývala u nej častejšie. Dá sa povedať, že bola u nej ako
doma. Obžalovaný zostával aj cez noc, odchádzal potom ráno. V podstate každý víkend prespávali u

neho zo soboty na nedeľu. Ona je rozvedená asi 2 roky. S obžalovaným sa zoznámila v decembri 2013,
a to prostredníctvom detí, keďže ku nej chodievala obžalovaného dcéra U.. Prvýkrát sa s obžalovaným
stretli v McDonalde, občas chodievali na prechádzky. Prvýkrát v jej byte bol v januári, pozvala ho ona.
Vtedy mali spolu pomer. Mala vedomosť o tom, že obžalovaný je ženatý aj sa o tom rozprávali. Pokiaľ ide
o nejaké nákupy, kupovali stravu, striedali sa, raz kúpil jeden a raz druhý. Je pravda, že sa tiež intímne

stýkali, v žiadnom prípade to však nebolo za peniaze. Obžalovaný nikdy nehovoril, že chce ukončiť ich
vzťah, práve naopak, stále na ňu naliehal, tlačil, posielal SMS správy, telefonoval s tým, že ju ľúbi a
podobne. Ona sa s ním chcela o tom porozprávať, nakoľko chcela, aby na ňu toľko netlačil, aby tomu
dal čas. Tiež jej kupoval kvety, naposledy to bolo v pondelok poobede 14.4., kedy jej doniesol tulipány
a ospravedlňoval sa. Obžalovaný bol nesamostatný, dá sa povedať, že závislý od vzťahu. Doslova ju

vyciciaval, bral jej energiu, obmedzoval, dusil, myslel iba na seba. Ona sa rozhodla tento vzťah ukončiť,
nakoľko posledný mesiac bol taký všelijaký. Čo sa týka kamarátky S. Š., s touto vzťah s obžalovaným
nejako nerozoberala, až toho 12.4. Predtým pokiaľ len spomínala niečo v tom zmysle, že je to fajn. Až
neskôr si uvedomila, že to začalo byť kritické. Teda v ten deň to spolu rozobrali podrobne. Je pravdou, že
do tejto udalosti obžalovaný voči nej nikdy nebol hrubý, vulgárny, agresívny ani ju nenapadol. Myslí si, že

reagoval takýmto spôsobom ako popísala vyššie práve kvôli tomu telefonátu. Vtedy mu povedala, aby
sa porozprávali ohľadne ich vzťahu, a že do telefónu to nepatrí, že to budú riešiť keď príde. Do telefónu
mu o rozchode nepovedala nič. V to ráno 14.4. ako už uviedla najskôr posielala SMS správu manažérke
o tom, že nepríde do práce, potom prišiel do bytu jej otec, ďalej ešte posielala SMS správu L. H. s tým,
že táto jej následne aj telefonovala a potom mala telefonát so svojím bratom. Brat jej v pondelok mal

doniesť kufre nakoľko mala ísť na dovolenku do Chorvátska so L. H.Q. a deťmi. Trestné oznámenie bolo
podávané 15. 4. V ten deň ráno prišla L. H., presný čas si nepamätá, bolo tak medzi 8.00 hod. až 9.00
hod. Táto keď ju uvidela, tak hneď povedala, aby jej nevravela, že sa udrela do dverí. Na to jej povedala,
že ju zbil. L. jej povedala, že to idú nahlásiť na políciu a tiež, aby išla na ošetrenie k doktorovi. Čo sa týka
podania trestného oznámenia, mala v tom vnútorne chaos, ale bolo to aj jej rozhodnutie. L. jej povedala,

že to nie je správne, že ju zbil, dodala jej silu, energiu. L. H. si musela ísť niečo vybaviť, potom išli
pre dcéru na plaváreň. Keď ju vyzdvihli, následne išli na políciu, odtiaľ k doktorovi a odtiaľ naspäť na
vyšetrovačku. Teda v ten deň bola po celý čas so L. H.. Už si presne nepamätá, či tejto opisovala priebeh
bitky ako k tomu došlo, ale zdá sa jej, že áno. Čo sa týka vzťahu s obžalovaným o tomto sa bližšie
rozprávala len s S. Š. toho 12. 4. v sobotu, keď boli na káve. L. H. sa dovtedy vôbec nesťažovala na

nejaké problémy vo vzťahu s obžalovaným. Táto mala vedomosť, že má priateľa, s ktorým sa stretáva,
avšak tohto nepoznala. Manželku obžalovaného pozná, a to asi od mája tohto roku. Pozná ju od vtedy
ako H. chodila ku riaditeľovi v škole kvôli U..Svedok K. D. vypovedal, že býva v Turčianskych Kľačanoch č. XXX, teda obžalovaný je jeho sused.
Pamätá si, že v tú nedeľu pred Veľkou nocou 13. apríla obžalovaného videl pred obedom v rozpätí 10.30
- 11.30 hod. V tom čase, keď kosil videl aj pána Y. staršieho, zahliadol aj suseda pána S. Y.. Títo boli vo

dvore u Y.. Počul, že sa o niečom rozprávali. Auto pána Y. staršieho bolo odstavené vonku pred domom,
jedná sa o červené auto, značku nevie. Kedy v ten deň prišiel otec obžalovaného to nevie povedať. Vtedy
keď vyšiel z domu okolo 10.30 hod., oni už boli vonku, mali tam niečo rozrobené. Trávnik kosil jednak vo
dvore a potom aj okolo domu. Celé to mohlo trvať okolo dvoch hodín. Pamätá si, že s obžalovaným ešte
prehodil pár slov. Pýtal sa ho, čo bude robiť cez sviatky, či niekde ide. Potom sa už venoval koseniu, čiže

už nijako pozornejšie nevnímal. Pokiaľ s kosačkou chodil, tak po celý čas do ich dvora nevidel. Teda z
tej časti ako chodil videl iba kúsok z ich dvora pod určitým uhlom. Myslí, že keby bol niekto odchádzal
autom, že by to bol počul podľa zvuku motora. Vie, že obžalovaný má auto značky Nissan, terénne, do
zelena, má taký špecifický zvuk motora. Iné osoby vtedy na dvore nevidel, teda ani dcéru obžalovaného.
Pokiaľ tam bol, tak si nevšimol, že by odtiaľ niekto odchádzal. Okolo 11.45 hod. išiel do domu a potom
okolo 14.00 hod. išiel na futbal.

Svedok S. Y. pred súdom vypovedal, že v nedeľu pred Veľkou nocou pracoval na záhrade. Orezával
stromy, tiež jeden veľký strom - jabloň spílili ešte v piatok so synom, takže boli konáre po celej záhrade
a upratoval tam celý víkend. Do záhrady išiel okolo 9.00 hod. ráno, robil tam celé doobedie a potom aj
poobedie. Bol sa len naobedovať a potom sa vrátil späť do záhrady. S obžalovaným sú susedia, medzi

ich domami je iba plot z pletiva. Obžalovaného videl už okolo 9.00 hod. ráno. Tento sa tam hral so psom,
cvičil ho možno tak hodinu, dával mu pokyny, ako „ku mne, ľahni, sadni“. Bolo to asi tak za hodinu po
tom, ako išiel do záhrady. Potom obžalovaný čistil zajačince. Ešte spomenul, že si ide zobrať obed ku
rodičom, čo bolo okolo 12.30 hod. Auto obžalovaného pozná, je to Nissan zelenej farby. Toto auto bolo
zaparkované vo dvore. Obžalovaný s autom neodchádzal nikde, pokiaľ by niekam odchádzal, všimol by

si to. Akurát iba vtedy, keď išiel pre ten obed. On sa vtedy išiel tiež domov najesť a počul, že obžalovaný
odchádza, počul auto a vŕzgať bránu. Potom zase počul obžalovaného ako prišiel, zaparkoval auto do
dvora a odomykal. Mohlo to byť do hodiny. On bol vtedy ešte vo vnútri. Toho dňa videl aj obžalovaného
otca, bol tam na medzidvore, niečo robil v garáži a čistil kurín sliepkam. Videl ho tam už od rána tak
doobeda, poobede tam už nebol. S otcom obžalovaného sa nejako nerozprával, len sa pozdravili. Tento

odchádzal až po obžalovanom a potom už neprišiel. Odchádzať ho nevidel len počul ako buchla brána
a odchádza. Otec obžalovaného má červené auto asi Saab, zaparkované bolo pred domom. Jedenkrát
na dvore zahliadol aj dcéru obžalovaného, bolo to ešte pred obedom, možno okolo 11.00 hod. Táto sa
inak zdržiavala v dome. S obžalovaným sa ešte doobeda rozprávali o doskách, lebo obžalovaný mal
vo dvore nejaké staré dosky, s tým, že mu ich pomôže popíliť, lebo má cirkulár. Videl tam ešte jedného

suseda D., ktorý kosil a s obžalovaným sa tam chvíľu debatili. Tohto suseda videl tiež pred obedom
okolo 10.00 - 11.00 hod., vrčal tam s kosačkou možno zo dve hodiny. Obžalovaného videl na záhrade
aj poobede, ešte tam čistil zajačince, dezinfikoval ich. Jeho dcéru už poobede nevidel. On v ten deň
u obžalovaného vo dvore nebol. V tom čase obžalovaný mal sliepky, viac kusov, možno 20. Choval aj
zajace, predtým vo väčšom rozsahu, ale vtedy už nie, mal tam možno jedného, dvoch. V tú nedeľu ráno

ešte počul, že obžalovaný išiel so psom na prechádzku. Počul vŕzgať bránu a brechať psa, chodí takto
každý deň, mohlo to byť okolo 7.00 hod. ráno. Taktiež išiel aj poobede na prechádzku, bolo to pred
šiestou, išiel sám so psom. On bol na záhrade tak asi do 18.00 - 18.30 hod. večer. Vtedy ešte počul,
že obžalovaný na aute odchádza, teda nevidel, či odchádzal sám. Obžalovaný mu raz spomenul, že
má nejakú priateľku, bolo to už dávnejšie. Asi týždeň, dva predtým ju zahliadol na záhrade, keď niečo

obžalovanému pomáhala s rebríkom. O tom, že sa volá S. počul od obžalovaného a jeho otca. Niekedy
po tomto sa ho otec obžalovaného opýtal, či mu F. spomínal, že má nejakú priateľku a tiež či ju tam
niekedy videl. V tú nedeľu tam určite nebola, teda ju tam určite nevidel.

Svedok F.. Ľ. Y., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 13.

apríla prišiel do Kľačian okolo 8.00 hod. na svojom vozidle Suzuki červenej farby a zaparkoval pred
bránou. Prišiel pomôcť synovi, nakoľko má stále veľa práce. V tom čase choval 26 sliepok, kohúta, psa
a dvoch kocúrov. On teda začal čistiť kurín, tento čistil tak hodinu a pol. Potom začal robiť poriadky s
drevom, povyberal klince, poukladal ho na pílenie. Bol tam asi do 13.00 hod. Dovtedy tam bol aj jeho
syn, tento nikam neodchádzal. V tú nedeľu zrejme syn tiež bol ráno na prechádzke so psom, nakoľko

chodí každý deň. Keď tam prišiel on, bol už po prechádzke. Niekedy so psom aj cvičí, dáva mu povely, v
ten deň však so psom necvičil. Videl aj suseda Y., tento robil so stromami, mal tam nejaký strom spílený.
Videl aj suseda D., tento kosil, čo vnímal v čase približne od 8.30 - 9.00 hod. Najprv kosil vo dvore, potom
pred domom, bolo to možno do 11.30 hod. Sused Y. bol najskôr u syna na dvore, rozprávali sa o chovaníhospodárskych zvierat, sliepkach, zajacoch o očkovaní, tiež napr. o kosení, ale hlavne o dreve, že ho
budú rezať a dohadovali si termín. Bolo to niekedy medzi 9.00 hod. - 10.00 hod. Potom sused odišiel do
svojho dvora, robil s tým stromom, debatovali sa stále so synom. On odchádzal od syna asi o 13.00 hod.

do svojho domu na Lipovec. Predtým odtiahol auto, syn išiel so svojím autom ku nim pre obed. Na obed
mali rezeň a nejaké zemiaky s uhorkovým šalátom. On sa ešte zdržal v dome u syna možno 10-15 minút
a potom odišiel na Lipovec. Synova dcéra mal. U. zostala v dome. Poobede u syna už nebol. Bol s ním
až po 18.00 hod., keď ku nim doviezol deti. Čakal, kým jeho manželka k nemu dovezie syna S. a potom
obe deti odviezol ku nim na Lipovec a odišiel preč. V ten deň syn dával seno sliepkam, potom riešil drevo,

rozoberali skrinky, čistil králikárne, to je jeho robota. Koľko mal vtedy zajacov, nevie povedať, ani nevie,
či vtedy vôbec nejaké zajace mal. Vnučku U. v ten deň videl, že umývala riad, upratovala obývačku,
pustila si televízor, počítač a bola dať žrať psovi. Čo sa týka poškodenej, túto spolu s manželkou videli
na plese - country zábave. Sedela s obžalovaným pri stole. Bol tam hluk, takže sa ani nerozprávali. Syn
ich s ňou ani nezoznámil, pre rodinu to bola cudzia osoba. Nikdy u nich nebola, ani on ju nikdy nevidel u
syna v dome. Poškodenú považuje za takú zlatokopku. Toto sa o nej dozvedel až neskôr, keď sa začalo

trestné stíhanie, a to od zákazníkov v zlatníctve. Mená týchto zákazníkov ale povedať nevie. V ten deň
sa so synom o odložení oslavy nebavili. Myslí si, čo sa aj dozvedel, že manželka obžalovaného G. sa s
S. stretávajú, sú veľmi dobré kamarátky aj s H.. Teda jedná sa o intrigy troch žien, ktoré chcú od syna
získať peniaze a chcú ho dostať do basy. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania ( zápisnica
o výsluchu svedka zo dňa 23.5.2014 na č.l. 112 spisu ) podľa § 264 ods. 1 Tr. por. za účelom odstránenia

rozporu vo výpovediach uviedol, že pokiaľ predtým vypovedal, že mal dojem, že syn išiel pre obed s
U., bol to jeho dojem, pričom si spomína, že potom mu manželka povedala, že syn prišiel pre ten obed
sám. Čo sa týka oslavy narodenín jeho manželky, ktorú spomenul v prípravnom konaní, malo sa jednať
o oslavu, ktorú odložili na Veľkú noc.

Svedok Z. H., otec poškodenej pred súdom vypovedal, že si spomína, že 14.4.2014 bol ráno na
preventívnej prehliadke u lekára, odkiaľ odchádzal o nejakej 8.10 hod. Rozhodol sa ísť do mesta pozrieť
dcéru, bolo ráno, takže prevádzka kde pracuje bola ešte zavretá, tak išiel ku nej domov do bytu. Odomkol
si, nakoľko kľúč od bytu má. V minulosti to bol jeho byt, ktorý jej daroval. Dcéra bola v obývačke, sedela
len v župane. Sedela na válende po ľavej strane, ktorá bola roztiahnutá. Hneď si všimol, že má na tvári

modrinu, na ľavej strane pod okom. Videl len túto časť, lebo to mala prekryté županom. Keď sa jej spýtal
čo sa stalo, tak mu povedala, že s priateľom robili nejaké srandy a že pritom narazila do zárubne. Jemu
sa to hneď nezdalo, avšak videl, že o tom nechce hovoriť, tak sa jej viac nepýtal. Keď to hovorila, tak sa
jej triasol hlas. Ešte hovorila, že do roboty nepôjde. Tvár napudrovanú ani natretú nemala, ruku nemala
obviazanú. Len tam sedela a dumala. Bola v byte sama, bol tam len pes. On potom odišiel preč, mohlo

byť okolo pol deviatej. Zdržal sa tam len chvíľu 5-6 minút. Obžalovaného on predtým nepoznal. Tohto
videl prvýkrát tu na súde. Dcéra spomínala nejakého priateľa, ktorého mohla mať nejaké 2-3 mesiace,
hovorila len toľko, že je to psičkár, chová sliepky, on sa o to nejako nezaujímal. Nespomína si, že by
obžalovaného niekedy videl u dcéry alebo s dcérou. Dcéru obžalovaného pozná, lebo bola u neho s
vnučkou, sú kamarátky. Potom na druhý deň dcéra telefonovala, že musí ísť na vyšetrenie, že ju bolí

hlava. Po nejakom týždni, keď jej už tá modrina zmizla, sa mu potom priznala, že dostala, povedala,
že to bol priateľ. Keď vtedy prichádzal ku dcére, ale aj keď odchádzal, nikoho nestretol, ani sa s nikým
nezdravil.

Svedkyňa L. H. pred súdom vypovedala v podstate zhodne ako v štádiu prípravného konania ( zápisnica

o výsluchu svedkyne zo dňa 16.4.2014 na č.l. 103 - 105 spisu ). Uviedla, že S. S.D. je dlhoročná
kamarátka, s ktorou sa poznajú od strednej školy. V pondelok ráno 14. apríla jej poslala SMS správu, že
s ňou neodcestuje do Chorvátska na predĺžený víkend z dôvodu úrazu. Ona jej na to hneď telefonovala,
a poškodená jej do telefónu povedala niečo v tom zmysle, že sa zranila buchnutím do dverí, že si udrela
hlavu do dverí. Keď sa jej pýtala, kde má modrinu, povedala, že na ústach, na čo sa jej spýtala, či ju

náhodou priateľ neudrel, ale ona tvrdila, že nie. Mala pritom roztrasený hlas. Keďže sa jej to nezdalo,
volala jej i poobede, vtedy jej tvrdila to isté. V utorok ráno sa rozhodla, že sa ide za ňou osobne pozrieť.
Keď ku nej prišla, poškodená bola celá modrá, evidentne bolo vidieť, že to zranenie je po útoku. Také
modriny sa nedajú spraviť buchnutím do dverí. Keď sa jej znovu opýtala, či ju F. udrel, povedala : "Áno F.
ma udrel". Povedala, že sa to stalo v nedeľu doobeda okolo 10.00 hod., keď prišiel F. ku nej, otvorila mu

dvere, dali si na privítanie pusu. Potom ju zatlačil na gauč, tam si sadol na jej hrudník tak, že nemohla
hýbať rukami, nemohla sa brániť. Udieral ju päsťami do tváre. Ona sa bála, tak mu prisľúbila, že zostane
s ním. Hovorila, že jej F. povedal, že "buď zostaneš so mnou alebo zomrieš". Ona obžalovaného osobne
nepoznala. Poškodená jej hovorila, že sa stretávajú často, približne od januára tohto roku, myslí, že ichvzťah mal začať ešte v decembri, že sa stretávali tak trikrát do týždňa a tiež aj cez víkendy. Teda myslí
si, že tento ich vzťah bol blízky. Čo sa týka prípadného spoločného hospodárenia a vedenia domácnosti,
k tomu sa nevie vyjadriť. Pokiaľ ide o poškodenú, tak na nej evidentne videla, že mala strach. Ona je

taká citlivejšia, bolo na nej vidieť, že sa veľmi bála. Osobne takýto strach nikdy nevidela. Poškodená
býva otvorená, priateľská a vtedy bola naopak zakríknutá, preľaknutá. Tiež hovorila, že obžalovaný bol
od toho napadnutia buď s ňou, alebo jej stále telefonoval, teda že ju kontroloval. Do toho incidentu sa
poškodená nikdy nesťažovala, že by došlo k nejakému napadnutiu, vyhrážkam zo strany obžalovaného,
alebo že by sa ho bála. Vyzerala byť spočiatku šťastná, teda v podstate až do toho skutku. Asi 2-3 týždne

pred tým skutkom sa jej však sťažovala, že obžalovaný chce byť stále s ňou a že ju to už obťažuje,
teda jej začalo vadiť, že chce byť nepretržite s ňou. Jej sa javilo, že obžalovaný a poškodená sú osoby
blízke, nakoľko mali spolu pomer, stretávali sa, žili spolu, zdieľali spoločnú domácnosť, starali sa aj o
deti, chodili na výlety. Pokiaľ ide o podanie trestného oznámenia, ona poškodenú nepresviedčala, aby
išla podať trestné oznámenie. Ako už uviedla, keď vtedy ku poškodenej prišla, tak jej hovorila, že sa bojí
o svoj život, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že zomrie ak nezostane s ním. Preto jej povedala, že pokiaľ

sa jej takto vyhráža, že zomrie a zbil ju, tak by to mala ísť oznámiť na políciu. V porovnaní s poškodenou
sa dá povedať, že ona je rozhodnejšia. Tiež vycítila, že poškodená sa naozaj bojí, videla na nej, že
je iná ako zvyčajne. Čo sa týka daného dňa, je pravdou, že išli na políciu až poobede, nakoľko okolo
12.00 hod. poškodená išla do školy pre dcéru, a ona zasa mala určité pracovné povinnosti. Najskôr išli
na políciu a odtiaľ poškodenú poslali na vyšetrenie. S poškodenou v telefonickom kontakte bývali tak

dvakrát do týždňa, v osobnom raz za týždeň. Vtedy to bolo častejšie, keďže jej poslala SMS správu o tom
úraze. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala, že jej poškodená pred dvoma týždňami spomínala, že
chce ukončiť vzťah s obžalovaným, bolo to tak, že približne 2 - 3 týždne predtým jej poškodená hovorila,
že chce mať priestor, že jej prekáža, že obžalovaný chce byť stále s ňou, teda že by chcela zvoľniť
tempo. Pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že poškodená povedala, že chce ukončiť ten vzťah, tak sa

zrejme pomýlila. Spomína si, že v ten utorok jej poškodená hovorila, že vtedy keď sa stal tento skutok
sa chcela s obžalovaným rozísť. Hovorila jej tiež, že po tej udalosti bol obžalovaný nepretržite s ňou,
že išli ku nemu domov, potom zase naspäť ku nej a tiež, že v pondelok jej bol kupovať lieky. Potom bol
obžalovaný u nej aj cez noc, a že odišiel krátkou pred tým ako prišla ku poškodenej ona. S. Š. pozná,
s touto sa však nestretáva, nie je s ňou v priateľskom vzťahu. Vie, že táto je priateľka s poškodenou,

pričom až teraz sa dozvedela, že nad ňou býva. Okrem tých zranení viditeľných, ktoré popisovala myslí,
že poškodená mala modrinu na ruke, nepamätá si na ktorej. V podstate sa tiež sťažovala, že ju bolí celé
telo. Po prečítaní znenia SMS správy ako je zaprotokolovaná v zápisnici z HP zo dňa 14.8.2014 na č.l.
233 potvrdila, že poškodená jej túto SMS správu posielala.

Svedkyňa S. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je susedkou S. S. a býva v bytovom dome nad
ňou. S poškodenou sa poznajú od detstva, majú priateľský vzťah a zverujú sa navzájom. Spomína si, že
v utorok 15.4. sa dozvedela, že je tehotná, išla sa „pochváliť“ k susedom Š., ktorí bývajú oproti nej. Bolo
to večer okolo 19.00 - 20.00 hod. Od týchto sa dozvedela, že sa malo niečo stať s S., teda poškodenou
S. S.. Deti Š. chodia do rovnakej školy ako dcéra poškodenej H. a dcéra obžalovaného U.. Ich syn je

v podstate rovesníkom týchto detí. Vtedy mali byť u riaditeľa, riešil niečo ohľadne toho čo sa stalo, že
bola poškodená S.D. napadnutá. Pokiaľ vie tak S. bola vtedy v škole pre H., bola pre ňu aj na plavárni,
rozprávala sa s učiteľom a že potom mali byť deti u riaditeľa, tento im hovoril ohľadne toho, že sa jedná
o vážnu vec, že si z toho nemajú robiť srandu. Teda aspoň takto jej to hovorili susedia. Títo susedia
tiež hovorili, že poškodená povedala najprv H., že spadla na korčuliach, avšak, že toto nebola pravda,

nakoľko bola na vyšetrení, na polícii, a že vyšlo na povrch, že ju zbil F. Y.. Jej bolo zvláštne, že mala
spadnúť na korčuliach, keďže vedela, že sa korčuľovať nevie a mala ísť do Chorvátska na dovolenku.
Ona bola s poškodenou v sobotu, sedeli na dvore a pili kávu, tiež sa rozprávali o tom, že v nedeľu budú
robiť na predzáhradke, pred domom. V nedeľu poškodenej telefonovala o 11.30 hod., vie to presne,
nakoľko si to pozrela v telefóne. Bol to veľmi krátky telefonát, poškodená len povedala, že je v Kľačanoch

a nemôže, na čo jej ona povedala, že keď sa vráti nech sa ozve. V tú nedeľu videla obžalovaného ako
prišiel na aute, bolo to dopoludnia, tak približne okolo 10.00 hod. Prišiel sám. Odchádzať ich nevidela.
Potom ich videla prichádzať okolo 16.00 - 17.00 hod., prišli na obžalovaného aute spolu s H., niesli aj
nejaký nákup, myslí, že prach na pranie. Ona bola na balkóne, H. jej ešte hovorila, že prídu z Anglicka
na prázdniny dvojičky, čo sú deti susedov H.. S. S. sa vtedy na ňu ani nepozrela, len pozdravila ahoj.

Odchádzať ich už vtedy nevidela, vie, že auto tam stálo celú noc. Spomína si, že v tú nedeľu bola
ešte u susedov Š., pričom hovorila, že videla S., ktorá sa ani nepozdravila. Vtedy to brala tak, že keď
prišli spolu s obžalovaným, tak zrejme nejaká debata medzi nimi nebola, že pokračujú vo vzťahu. Až
neskôr keď sa dozvedela, čo sa malo stať tak to začalo do seba zapadať. Potom v pondelok okoloobeda, približne o 12.00-13.00 hod. sedela so sestrou na balkóne a videla ako prišiel obžalovaný na
svojom aute. Obžalovaný niesol kyticu - tulipány, aj sa pozdravili, zdravili sa vždy, keď sa videli. Aj sestre
hovorila, že sa jedná o priateľa pani S.. Teda vtedy usudzovala, že asi nejaká debata medzi obžalovaným

a poškodenou prebehla, keď išiel s tou kyticou, ale myslela si, že je všetko v poriadku. Je pravdou
ako vypovedala v prípravnom konaní, že auto obžalovaného tam v ten pondelok chodilo tri - štyrikrát.
Ona potom okolo 18.00 hod. odchádzala preč ku rodičom, kde aj prespala, takže už nebola doma a
prišla až v utorok. Od poškodenej vie, že obžalovaný nemal kľúče od jej bytu. Čo sa týka spolužitia
medzi obžalovaným a poškodenou myslí, že sa začali stretávať niekedy od decembra. Začali spolu

žiť, obžalovaný aj s deťmi u nej býval aj od pondelka do piatku. Býva rovno nad ňou, má aj balkón,
teda je počuť, že v jej byte je viac osôb, chodili tam deti obžalovaného, najmä U.. Takisto videla auto
obžalovaného, toto už spoznala aj podľa zvuku, nakoľko škrípala spojka. Jednalo sa o značku Nissan,
terénny tmavej zelenej farby. Na víkendy zase chodievala poškodená k obžalovanému do Kľačian. V
tú sobotu sa s S. rozprávala o tom ich vzťahu. Táto sa sťažovala, že si pripadá v tomto vzťahu veľmi
zviazaná, že pri ňom ani nemôže „dýchať“, že sa nestíha starať o dcéru, že raz sú tu a raz sú tam.

Vyjadrovala sa tak, že by chcela partnera pre seba, aby mohli spolu tráviť voľné chvíle, chodievať na
turistiku, nie to brať hneď cez rodinu, rodinné oslavy a podobne. Vtedy hovorila, že sa o tom chce s
obžalovaným porozprávať, aby tento ale prišiel sám, aby to neriešili pred deťmi. Tú sobotu mala ísť
potom na nejakú rodinnú oslavu, takže sa dohodli na stretnutí v nedeľu. Z tej debaty nemala taký pocit,
že by sa poškodená chcela s obžalovaným rozísť. Skôr chcela s ním ten vzťah nejako riešiť, teda že už

nemajú 16 rokov, že nemali ani čas sa poriadne osobne spoznať a začali spolu žiť. Poškodená podľa
nej nebola stotožnená so vzťahom s obžalovaným, vyjadrovala sa, že tento vzťahu ju zväzuje, že takýto
vzťah jej nevyhovuje. Hovorila, že obžalovaný ju stále kontroluje, stále jej telefonuje. On nehovoril, že ju
ľúbi, ale že to chcel počuť od nej. Tiež vtedy, že sa jej pýtal, prečo nemôže ísť na tú rodinnú oslavu, na čo
mu ona vysvetľovala, že nemôže, že to nie je ešte také, aby chodil na rodinné oslavy. Poškodená sa jej

nesťažovala, že by bol agresívny voči nej alebo voči H.. Vadilo jej vynucovanie lásky a nie agresivita. Pri
vynucovaní lásky myslí to, že obžalovaný stokrát za ňou chodil, chcel od nej, aby mu dala pusu. Stále jej
telefonoval, kontroloval ju, a že keď niečo také riešili, tak sa rozplakal. O tom incidente s obžalovaným
sa rozprávala s poškodenou až s odstupom nejakých 10 dní, bolo to potom ako sa vrátila z dovolenky.
Pamätá si, že jej vtedy hovorila, že obžalovaný ku nej prišiel, že sa najskôr na ňu zvalil, čo v prvom

momente brala zo srandy, zo špásu. Ale potom že sa na ňu posadil a dával jej údery. Ešte hovorila,
že jej rozprával niečo, z čoho bola vystrašená. Čo sa týka L. H., vie, že je s poškodenou kamarátka,
osobne sa s ňou nepozná.

Svedkyňa mal. U. Y., obžalovaného dcéra pred súdom uviedla, že si pamätá, že v tú nedeľu bola v

Kľačanoch a zobudila sa ráno okolo siedmej hodine. Otec bol doma, robil raňajky. V ten deň sa jej v
podstate nechcelo nič robiť, bola celý deň doma, sedela pri televízore. Von vyšla okolo obeda. Pamätá
si, že v ten deň prišiel aj dedko. Tento prišiel asi okolo desiatej, ale nevie povedať, bolo to dávno. Vtedy
keď išla von tak na záhrade bol sused pán Y., rozprávali sa s otcom aj dedom. Rozprávali sa cez plot,
sused bol na svojom pozemku. Ešte si všimla, že ďalší sused, ktorý býva v spodnej časti oproti ich domu,

kosil priestor pred záhradkou, volá sa pán D.. V ten deň ako už uviedla bola väčšinou vo vnútri v dome
pred televízorom, len občas vybehla von, napr. keď počula brechať psa ako naháňa sliepky, alebo keď
jej otec kričal, aby mu doniesla vodu. Otec bol vonku, s dedkom rozoberali nejaké zajačince. Otec okolo
obeda išiel na Lipovec pre obed, ešte ho súrila lebo bola hladná. Išiel sám na aute, vrátil sa za chvíľu,
približne 10 minút. Doniesol obed a potom sa najedli. Krátko pred tým ako sa otec vracal, tak dedko

odchádzal, takže sa minuli. Dedko bol tiež na aute, červenom, toto bolo zaparkované pred bránou. Otec
chodil na svojom aute takom zelenom, mal ho vo dvore. Po tom ako sa s otcom naobedovali, tak otec
bol vo vnútri, asi spal. Akú dobu si nespomína, tak isto si nespomína či vonku ešte niečo robil. Potom
ako sa otec vrátil s tým obedom, tak odtiaľ neodišiel, vždy musí čakať kým mama dovezie brata o 18.00
hod. Potom o 18.00 hod. matka doviezla brata S. a následne išli s otcom a S. na Lipovec, kde ich nechal

a odišiel. Čo sa týka pani S., otec sa s ňou zoznámil tak, že ona sa spoznala s jej dcérou H., rozprávali
sa, že jej mama je slobodná a ona má zase slobodného otca, dohodli im potom stretnutie v McDonalde.
Potom sa začali spolu stretávať. Otec sa s tou pani S. nehádali, oni boli skôr len takí kamaráti, nemali
dôvod na hádku. S H. boli veľmi dobré kamarátky, teda ešte predtým ako sa stala táto udalosť bývali
spolu veľmi často, dá sa povedať, že skoro každý deň. Chodili spolu do školy, zo školy, prespávali buď

u S. alebo u otca v Kľačanoch. Všetci spolu, teda aj rodičia sa stretávali tak dvakrát v týždni a potom
bývali spolu aj cez víkendy. Niekedy bol s nimi aj brat S.. Otec a S., teda pani S. spolu vychádzali veľmi
dobre, boli takí zlatí. Ona bola šťastná, že zase bude mať svoju rodinu, otca aj mamu. Keď došlo k tejto
udalosti tak sa to pokazilo. V tú nedeľu S. S. nevidela, nevie či otec s ňou telefonoval.Súdna znalkyňa PhDr. Monika Navrátilová v celom rozsahu zotrvala na záveroch písomne
vypracovaného znaleckého posudku č. 17/2014. Zo záverov psychologického vyšetrenia vyplynulo, že

u obv. F. Y. sa jedná o emočne a sociálne nezrelú, vzťahovo závislú osobnosť s nadmernou potrebou
emocionálnej podpory, výraznú afektívnu labilitu a impulzivitu. Je osobnostne neistý, úzkostne zlostný.
Agresia - ako ľahko aktivovateľný vzorec vyriešenia konfliktnej, frustrujúcej alebo ohrozujúcej situácie -
je v rámci správania F. Y. neprehliadnuteľná. Výčitky svedomia a pocity viny v jeho osobnostnej výbave
absentujú. Prežívať ľútosť je schopný jedine nad sebou samým. Paranoidita sa u neho manifestuje

ako reakcia osobnosti na aktuálnu ohrozujúcu situáciu a nie je systematizovaná do chorobného bludu.
Vo vzťahu k ženám vyžaduje emocionálnu podporu, prebratie zodpovednosti, pričom on sám takejto
podpory a opory recipročne nie je schopný. V partnerstvách zaujíma závislú - dependentnú pozíciu s
neustálym vyžadovaním uisťovania sa o láske, či už fyzickými dotykmi alebo verbálnymi proklamáciami.
Je hypersenzitívny na hrozbu straty partnera, na opustenie. Zo strachu pred takouto situáciou sa
správa voči partnerovi majetnícky a kontrolujúco. Situáciu rozchodu nedokáže adaptívne zvládnuť.

Reaguje verbálnou a brachiálnou agresiou voči objektu, ktorý sa takejto frustrácie voči nemu dopustil.
Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalkyňa ďalej vypovedala, že čo sa týka samotného vyšetrenia
obvineného, toto prebiehalo v ÚVV Žilina a to v časovom úseku, ktorý bol dostatočný, jednalo sa
minimálne o 4 hodiny. Závery posudku boli stanovené jednak na základe preštudovania vyšetrovacieho
spisu, jednotlivých svedeckých výpovedí, ako aj vlastného vyšetrenia obvineného. Na základe zistených

skutočností dospela k záveru, že obvinený v cielených metodikách zisťujúcich agresivitu zaujímal silne
obranné, disimulačné postoje. Zámerne volil nesymptomatické položky, ktoré sú hlboko pod normu
prípustnej agresie aj pre normálnu - bežnú populáciu. Položky v dotazníku W-M sú hlboko pod normu,
čo oprávňuje konštatovať, že odpovede v dotazníku boli volené tak, aby možné negatívne prejavy
boli minimalizované. Ďalším príkladom je technika Hand test, kedy ani po povzbudzovaní k podaniu

viacerých odpovedí, nedosiahnete viac ako 10 odpovedí, pričom sa jedná o tak konvenčné, bežné
produkcie, že index agresivity z neho nemožno stanoviť. Agresiu zistila pri teste postavy - obv. nakreslil
obe postavy bez ukončenia rúk, prstov a dlaní, čo sa interpretuje ako marker problematickej sociability,
resp. že ruky ako také sú pre neho v niečom konfliktogénnym symbolom. Sú to časté prejavy pri
páchateľoch násilných skutkov. Osobnosť obvineného hodnotí ako nezrelú aj emočne, aj sociálne.

Reaguje tzv. regresným spôsobom, čo znamená ústup na vývojovo nižší stupeň reagovania. Je to
vlastne detský spôsob reagovania na dvoch póloch, buď plače alebo zareaguje agresívne. Disimulácia
sa tiahne celým psychodiagnostickým vyšetrením. Pokiaľ simulácia je zámerné predstieranie príznakov,
naopak disimulácia je zatajovanie existujúcich príznakov. K týmto záverom dospela tiež štúdiom spisu
a analýzou tam sa nachádzajúcich svedeckých výpovedí. Tieto výpovede po vzájomnom porovnaní

považovala za konzistentné - zhodné v popise behaviorálneho vzorca riešenia konfliktogénnej alebo
frustrujúcej situácie zo strany obvineného. Bolo by z jej strany chybou tieto fakty zámerne prehliadnuť -
skotomizovať. Pokiaľ ide o hodnotenie osobnosti obvineného, tak na prvom mieste bolo pozorovanie pri
vyšetrení, na druhom mieste použité metodiky, to je najpodstatnejšia časť vyšetrenia, a na záver údaje
uvedené v spise. Správanie obvineného pri vyšetrení určite nemalo nič spoločné s prejavom harmonicky

štruktúrovanej kompenzovanej osobnosti.

Zo záverov znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obvineného vypracovaného znalcami z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria MUDr. Antonom Stankovičom a MUDr. Jurajom
Kosorinským pod č. 33/28/2014 súd zistil, že u obvineného ide o poruchu osobnosti - abnormne

štruktúrovanú osobnosť s labilnou afektivitou a emocionalitou, závislú s prvkami vzťahovačnosti,
podozrievavosti a s emočne nestabilnými črtami, s impulzivitou a abnormnou úzkostne - agresívnou
reaktivitou v záťažových situáciách. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli v čase činu nenarušené,
ovládacie schopnosti boli znížené v miere nepodstatnej, a to v dôsledku úzkostne - emocionálnej
( afektívnej ) reakcie, ktorá však nebola chorobná. Znalci u obvineného vylúčili v čase činu duševnú

poruchu s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií, kvalitatívnu poruchu vedomia ako
aj patologický afekt. Za predpokladu, že sa skutok stal tak ako vypovedá poškodená, obvinený vysoko
pravdepodobne takto reagoval na hrozbu opustenia a rozchodu s osobou, ku ktorej má tesný, závislý
vzťah. Jeho reaktivita sa vyznačovala mimoriadne silnou úzkostne - agresívnou zložkou, kde poškodenú
najprv brachiálne napadol a následne od nej vyžadoval opakovane uisťovanie, že ho menovaná

neopustí, teda nepreruší jeho závislý vzťah. Konanie obvineného v čase činu teda zapadá do rámca
správania poruchy osobnosti - nezrelej, závislej, emočne labilnej, impulzívnej s prvkami vzťahovačnosti
a podozrievavosti.V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Obžalovanému F. Y. sa v podstate kladie za vinu, že dňa 13.4.2014 v čase okolo 10.00 hod. prišiel do
bytu poškodenej S. S., J.. XX.X.XXXX, s ktorou si boli navzájom blízki a potom ako mu povedala, že sa

chce s ním osobne porozprávať, po otvorení dverí a privítaní sa bozkom, ju chytil za ramená a tlačil do
bytu až do obývacej izby, kde ju nasilu zatlačil na gauč, sadol si na ňu tak, že sa nemohla brániť a začal
ju surovo udierať päsťami do hlavy, tváre, počas toho ako ju udieral opakoval : „smrť alebo budeš so
mnou“, hovoril jej, že ak nezostane s ním, tak ju zabije, pričom poškodená v snahe zachrániť sa neustále
opakovala : „budem s tebou, budem s tebou“, pretože mala strach o svoj život, následne jej povedal,
že ona bude volať z okna o pomoc, že bude volať políciu, že on to pozná, S. S. ho presviedčala, že to

neurobí, potom jej dal ešte jednu ranu päsťou, následkom ktorej si udrela temeno hlavy o stenu, potom
sa jej obžalovaného postupne podarilo upokojiť, hovorila mu, že ho neopustí, pričom to všetko hovorila
a robila len zo strachu, a v dôsledku fyzického napadnutia utrpela viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali
vystavenie PN v trvaní 14-20 dní. Tento skutok obžaloba právne kvalifikovala ako zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo
hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Objektom tohto trestného činu je
slobodné rozhodovanie človeka. Trestný čin je dokonaný už samotným použitím násilia, hrozby násilia

alebo inej ťažkej ujmy a nevyžaduje sa, aby páchateľ skutočne dosiahol toho, čo sledoval. Zároveň
sa musí jednať o konanie protiprávne. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho
spáchaniefyzickénásilieprotitelesnejintegriteinejosobyaleboakjespáchanýnaosobe,ktorúpáchateľ
uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Hrozbou násilia
sa rozumie jednak hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba násilia, ktoré má byť vykonané v

budúcnosti. Vyhrážka pritom nemusí smerovať priamo voči napadnutému a osoba, ktorej je vyhrážka
adresovaná nemusí byť ani fyzicky prítomná. Trestný čin vydierania je úmyselným trestným činom, ktorý
má charakter zločinu ( § 11 ods. 1 Tr. zák. ). Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného ( § 123 ods. 2

Tr. zák. ). Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce
liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní najmenej okolo 7 dní. Záver o tom, akú povahu má ujma
na zdraví poškodeného možno urobiť len na základe lekárskeho nálezu alebo posudku, avšak záver o
charaktere a závažnosti ujmy na zdraví, teda či v konkrétnom prípade došlo k ublíženiu na zdraví ako
trestnému činu, je záverom právnym.

Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal. V podstate sa bránil tým, že v čase kedy sa mal stať skutok
sa zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome v Turčianskych Kľačanoch č. XXX, kde
sa venoval rôznym prácam v záhrade, na dvore, čistil králikárne a pod., čo mu môže potvrdiť jeho otec
F.. Ľ. Y., mal. dcéra U., susedia K. D. M. S. Y.. V ten deň síce bol u poškodenej, ale do Martina išiel až

okolo 18.30 hod., potom ako odviezol svoje mal. deti ku rodičom na Lipovec. Keď prišiel ku poškodenej
S. S., všimol si, že mala na tvári modriny. Povedala mu, že 12.4.2014 sa vracala po tme domov z oslavy
a spadla. Obvinenia zo strany poškodenej považuje za nepravdivé a vykonštruované. Táto mu úmyselne
privodila trestné stíhanie za zločin, ktorý nikdy nespáchal. Poškodenej sa nikdy nevyhrážal, nikdy ju
žiadnym spôsobom nevydieral a modriny, ktoré ukazovala jej nespôsobil. Nežil s ňou ako druh a družka,

neviedli spoločnú domácnosť. Ich stretávky boli len občas, kvôli deťom. Nič iné za tým nevidel, nehľadal,
nečakal, ale skončilo to plateným sexom. S pošk. S. neplánoval žiadnu spoločnú budúcnosť.

Obrana obžalovaného bola bez pochybností vyvrátená dôkazmi vykonanými na hlavných
pojednávaniach. Obžalovaný je zo spáchania činu priamo usvedčovaný výpoveďou svedkyne

poškodenej S. S., ktorá pred súdom podrobne popísala ako došlo ku žalovanému skutku. Jej výpoveď
bola spontánna, vierohodná, medzi jej výpoveďami sa nevyskytli žiadne podstatnejšie rozpory a
jednotlivé skutkové okolnosti, o ktorých poškodená vypovedala sú v súlade s ďalšími vykonanými
dôkazmi. Jedná sa o výpovede svedkýň S. Š., L. H., čiastočne i Z. H. ako aj odborné vyjadrenie znalcaz odboru zdravotníctva a farmácie. Pravdivosť výpovede poškodenej je tiež podporovaná výsledkami
znaleckého dokazovania z psychologického a psychiatrického vyšetrenia obžalovaného. Charakteristika
osobnostných čŕt obžalovaného podrobne uvedená v týchto znaleckých posudkoch je prakticky v úplnej

zhode s popisovaním jeho správania a reagovania v čase spáchania činu, ale i pred ním a po ňom.
Tieto priame a nepriame dôkazy pritom tvoria ucelenú a logickú štruktúru dôkazov, na základe ktorých
možno bez pochybností vyvodiť záver o vine obžalovaného. Na druhej strane síce svedkovia F.. Ľ. Y.,
S.. U. Y., K. D. a S. Y. vo všeobecnosti potvrdzovali verziu obžalovaného, že v čase skutku sa nachádzal
vo svojom rodinnom dome v Turčianskych Kľačanoch, avšak pri podrobnejšom výsluchu boli zistené

viaceré podstatné rozpory, jednak medzi výpoveďami svedkov navzájom, ale aj rozpory s výpoveďou
samotného obžalovaného.

Výpoveď obžalovaného F. Y. na hlavnom pojednávaní pôsobila značne nevierohodne, tento pri výsluchu
opakovane nahliadal do svojich podrobných písomných poznámok ( čo je poznamenané i v zápisnici z
HP dňa 14.8.2014 ) a v podstate si tak kontroloval obsah svojej výpovede pred súdom. Na viaceré otázky

odpovedal vyhýbavo slovami : Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Čo som si pamätal, to som sa vyjadril.
V dnešnej výpovedi som o tom nehovoril, nakoľko sa ma na to nikto nepýtal a pod. Je samozrejme na
rozhodnutí obžalovaného aký spôsob obhajoby zvolí, či vo veci bude vypovedať, využije právo odoprieť
vypovedať resp. sa bude vyjadrovať len k určitým okolnostiam a dôkazom. Obžalovaný v podstate
vypovedal, že v nedeľu 13. apríla 2014 bol od rána doma spolu s mal. dcérou U.. Okolo 8.00 hod. prišiel

jeho otec. On išiel vypustiť sliepky, otec išiel najprv čistiť maštaľ a asi po hodine vypratať garáž. Pred 9.00
hod. sa stretol na dvore so susedom S. Y., s ktorým boli v priamom kontakte, najprv boli pri spoločnom
plote, potom už na svojom dvore pri dreve. Okolo 10.00 hod. začal čistiť králikárne, ktoré má kúsok od
plota. Stále sa s tým susedom rozprávali o statku, zvieratách, liečivách a pod. Doobeda ho videl aj ďalší
sused - pán K. D., ktorý kosil trávnik pri svojom plote, s týmto sa aj pozdravili. V dome bola po celý čas

dcéra U.. Táto tiež sledovala čo robí, pozerala z okna, takisto vyšla do záhrady, pýtala sa ho čo robí
a tak. Priebežne ho chodila von sledovať, vyšla viackrát, bola napr. dať žrať psovi. V doobedňajších
hodinách mu zatelefonovala pani S., ktorá sa pýtala či by neprišiel. Povedal jej, že má nejaké povinnosti,
a že si ešte zavolajú. O 13.00 hod. išiel sám na svojom aute po obed ku rodičom na Lipovec a hneď
sa vrátil naspäť. S dcérou sa potom naobedovali, mali rezeň so zemiakmi. Jeho otec odišiel tiež okolo

13.00 hod., bolo to potom ako sa on vrátil s tým obedom. Následne bol po celý čas v dome s dcérou
U.. Napríklad vysávali, umývali riad, pozerali televíziu. Pokiaľ vyšiel z domu, tak za sliepkami alebo za
psom, ale bol iba na dvore. Asi o 18.15 hod. doviezla manželka G. Y. mal. syna S., takže obidve deti
odviezol ku rodičom na Lipovec, tam ich nechal a okolo 18.30 hod. išiel k S. S.. Keď prišiel ku nej do
bytu, všimol si, že má na tvári modriny. Poškodená mu vtedy povedala, že spadla na schodoch, keď sa

vracala po tme domov z oslavy. Ona ho požiadala, aby tam zostal, takže tam prespal. Dňa 13.4. nebol
s poškodenou v Kľačanoch, neboli v žiadnom obchodnom centre ani v Lidli, ani v Kauflande, nestretol
sa s dcérou poškodenej H.. Ráno 14.4. bol najskôr na polícii vo Vrútkach kvôli výživnému, potom vo
vrútockej lekárni, kde kupoval Ibuprofen a nejaké mastičky, čo ho požiadala poškodená. Potom jej tieto
zaniesol asi o 11.00 hod. a následne išiel do roboty. V ten deň znovu prišiel ku poškodenej vo večerných

hodinách, nakoľko mu predtým telefonovala, aby večer prišiel. Potom ráno 15.4. jej povedal, že s ňou
neplánuje spoločnú domácnosť, že už nepríde a odišiel. V ten deň ho potom dala zavrieť.

Svedok F.. Ľ. Y. vypovedal zhodne ako obžalovaný v tej časti, že toho dňa prišiel do Kľačian ráno okolo
8.00 hod. na svojom vozidle zn. Suzuki, červenej farby, ktoré zaparkoval pred bránou. Videl suseda

S. Y., ktorý bol najskôr u syna na dvore, rozprával sa so synom o chovaní hospodárskych zvierat, o
očkovaní, tiež napr. o kosení, ale hlavne o dreve, že ho budú rezať. Bolo to niekedy medzi 9.00 hod.
- 10.00 hod. Vnímal i suseda D., tento kosil, čo bolo v čase približne od 8.30 - 9.00 hod. Tento najprv
kosil vo dvore, potom pred domom, bolo to možno do 11.30 hod. V ďalšej časti sa však ich výpovede
rozchádzajú, keďže svedok vypovedal, že najskôr začal čistiť kurín, čo trvalo tak 1,5 hodiny, potom

začal robiť s drevom, povyberal klince a poukladal ho na pílenie. Naproti tomu obžalovaný vypovedal,
že jeho otec najprv čistil maštaľ a asi až po hodine išiel vypratať garáž. Ďalej svedok vypovedal,
že na Lipovec odchádzal potom ako syn odišiel so svojím autom pre obed, pričom sa zdržal ešte v
dome možno 10-15 minút. Obžalovaný naopak tvrdil, že jeho otec odišiel až potom ako sa on vrátil
s obedom. Výpoveď otca obžalovaného súd považuje za účelovú, v úmysle pomôcť svojmu synovi, o

čom svedčí aj jeho list, ktorý zaslal vyšetrovateľke OR PZ ešte pred svojím výsluchom ( na č.l. 114
čo sám potvrdil pri výsluchu na hlavnom pojednávaní ), ktorého obsahom sú najmä rôzne okolnosti
spochybňujúce osobu poškodenej a "vysvetľujúce" jej údajnú nečestnú motiváciu. Svedok sa aj pred
súdom snažil vykresliť osobu poškodenej ako „zlatokopku“, o čom sa údajne mal dozvedieť od nejakýchbližšie nekonkretizovaných osôb - zákazníkov. Svedok K. D. vo svojej výpovedi potvrdil, že toho dňa
kosil s motorovou kosačkou, pričom obžalovaného videl pred obedom v rozpätí 10.30 - 11.30 hod. V
tom čase, keď kosil videl aj pána Y. staršieho, zahliadol aj S. Y., títo boli vo dvore u Y.. Svedok však

uviedol, že z domu vyšiel až okolo 10.30 hod., čo je rozpor s výpoveďou otca obžalovaného, ktorý tvrdil,
že svedka videl už ráno od 8.30 - 9.00 hod. Svedok tiež vypovedal, že s obžalovaným aj prehodil pár
slov, ale potom sa už venoval koseniu, čiže už nijako pozornejšie nevnímal a okolo 11.45 hod. išiel do
svojho domu. Svedok S. Y. zasa vypovedal, že obžalovaného videl ráno okolo 9.00 hod. Tento sa hral
so psom, cvičil ho možno hodinu, dával mu povely. Potom obžalovaný čistil zajačince. Toho dňa tam

videl aj obžalovaného otca, tento bol na medzidvore, niečo robil v garáži a čistil kurín sliepkam. Videl ho
tam už od rána tak doobeda, jedenkrát na dvore zahliadol aj dcéru obžalovaného, čo bolo okolo 11.00
hod. Svedok na jednej strane síce vypovedal, že sa s obžalovaným niekedy doobeda rozprávali napr. o
doskách, ktoré mal obžalovaný vo dvore, s tým, že mu ich pomôže popíliť, ale tiež uviedol, že toho dňa
vo dvore u obžalovaného nebol. Počul keď obžalovaný s autom odchádzal pre obed a potom aj počul
ako prišiel naspäť, zaparkoval auto do dvora, čo mohlo byť do hodiny. Ďalej vypovedal, že obžalovaného

videl na záhrade poobede, tento čistil zajačince a dezinfikoval ich a pred 18-tou hod. išiel so psom
na prechádzku. Opätovne sa jedná o rozpory s výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že poobede
vyšiel z domu len za sliepkami alebo za psom. So psom bol na prechádzku len ráno, ale poobede už
nie, ráno psa na dvore necvičil, keď si zobral na Lipovci obed, hneď sa vrátil naspäť. Svedkyňa mal.
U. Y., obžalovaného dcéra pred súdom uviedla, že toho dňa bola celý deň doma s otcom a sedela pri

televízore. Pamätá si, že prišiel aj dedko ( F.. Ľ. Y. ), čo bolo okolo 10.00 hodine. Von vyšla okolo obeda.
Vtedy keď išla von tak na záhrade bol sused pán Y., rozprávali sa s otcom aj dedom, ale cez plot, sused
bol na svojom pozemku. V ten deň bola väčšinou vo vnútri v dome pred televízorom, len občas vybehla
von. Otec bol vonku, s dedkom rozoberali zajačince. Otec okolo obeda išiel na Lipovec pre obed, vrátil sa
približne za 10 minút. Krátko pred tým ako sa otec vracal, tak dedko odchádzal, takže sa minuli. Potom

ako sa s otcom naobedovali, tak otec bol vo vnútri, asi spal, nespomína si či vonku ešte niečo robil.
Z uvedenej výpovede teda znovu vyplývajú podstatné rozpory s výpoveďami obžalovaného i svedkov,
najmä čo sa týka času kedy prišiel ku nim otec obžalovaného, času kedy a kde sa mali rozprávať so
susedom S. Y., aký čas trvalo, kým sa obžalovaný vrátil s obedom ako i toho čo mal obžalovaný robiť
poobede do cca. 18-tej hodiny.

Podľa výpovede svedkyne poškodenej S. S., obžalovaný ku nej prišiel niekedy medzi 9.00 hod. a 10.00
hod. a do Kľačian prišli následne na aute obžalovaného v čase približne o 11.00 - 11.30 hod. Tieto časové
údaje teda nie sú v úplnom rozpore s časmi, kedy mali obžalovaného v Kľačanoch vidieť svedkovia
Y. a D.. Svedok Y. vypovedal, že obžalovaného videl ráno okolo 9.00 hod., kedy asi hodinu cvičil psa.

Potom síce potvrdil, že spolu rozprávali, v akom čase to bolo nevedel upresniť, videl však suseda D.,
ktorý kosil a s obžalovaným sa tam tiež chvíľu debatil, čo malo byť okolo 10.00 - 11.00 hod. Svedok D.
tento čas kedy videl obžalovaného ( aj s ním "prehodil" pár slov ) ohraničil na rozpätie 10.30 - 11.30
hod. Vo všetkých prípadoch sa pochopiteľne jedná o približné časové údaje, ktoré si svedkovia ( vrátane
svedkyne poškodenej ) len ťažko môžu pamätať s presnosťou na minúty. Svedkyňa S. Š. vo svojej

výpovedi uvádzala, že telefonovala poškodenej o 11.30 hod. a táto jej vtedy povedala, že sa nachádza
v Kľačanoch. Tento čas vie presne, nakoľko si to pozerala v mobilnom telefóne. Svedkyňa Š., ktorá je
susedkou poškodenej a býva v bytovom dome nad ňou ďalej vypovedala, že v nedeľu 13. apríla videla
obžalovaného ako prišiel ku poškodenej na aute, a to približne o 10.00 hod. Odchádzať ich nevidela,
ale potom ich zase videla prichádzať okolo 16.00 - 17.00 hod., kedy prišli na obžalovaného aute spolu s

dcérou poškodenej H., niesli aj nejaký nákup. Ona bola vtedy na balkóne, pozdravili sa, ale S. S. sa na
ňu ani nepozrela, len pozdravila ahoj. Svedkyňa teda potvrdzuje výpovede poškodenej, ktorá uvádzala,
že s obžalovaným išli na aute z Kľačian na nákup, telefonovala H., aby ich počkala pri Kauflande, kde ju
vyzdvihli okolo 16-tej hodine a znova išli ku nej na Ul. Hviezdoslavovu. Poškodená ďalej vypovedala, že
s obžalovaným išli znovu do Kľačian, nakoľko jeho manželka mala doviezť syna S. okolo 18-tej hodiny

a potom sa zasa vrátili naspäť. V tejto časti síce svedkyňa Š. uviedla, že ich už nevidela odchádzať
ani znovu prichádzať, ale tiež vypovedala, že ešte bola u susedov Š., takže ich vidieť nemusela. Auto
obžalovaného tam potom videla stáť cez noc. Obžalovaný prespal v byte poškodenej a odchádzal ráno
približne medzi 8.00 - 9.00 hod. Niekedy v čase ako obžalovaný bol na odchode z bytu poškodenej,
prišiel tam jej otec Z. H., ktorý mal kľúče od bytu. Tento ako svedok okrem iného potvrdil, že dcéru našiel

sedieť v obývačke, bola len v župane a všimol si, že má na ľavej strane pod okom modrinu. Keď sa
jej spýtal čo sa stalo, tak mu povedala, že s priateľom robili nejaké srandy a že narazila do zárubne.
Triasol sa jej pritom hlas, len tam sedela a dumala, zakrývala si tvár županom. Hoci sa mu to nezdalo,
videl na nej, že o tom nechce hovoriť, tak sa jej viac nepýtal a potom odišiel preč. O tom, že ju mal zbiťobžalovaný mu povedala až po nejakom týždni. Poškodená hneď ráno posielala SMS správy manažérke
S. K. a kamarátke L. H., o tom, že mala úraz, bola na pohotovosti, nepôjde do práce ani na dovolenku
do Chorvátska. O svojom zranení vtedy nehovorila pravdu, pretože mala strach z obžalovaného, sľúbila

mu tiež, že nepôjde na políciu, tento od nej chcel, aby to nejako "uhrala". Obžalovaný sám potvrdil,
že počul ako poškodená v pondelok ráno telefonovala s kolegyňou z práce a povedala jej, že spadla
na korčuliach. Potom sa jej ešte pýtal, čo hovorila svojmu otcovi. Ona pritom povedala, že narazila do
dverí, do zárubne. Takisto L. H. povedala, že narazila do dverí a manažérke, že spadla z korčúľ. Prečo
uviedla rôzne verzie zranenia nevie vysvetliť, v tej chvíli jej to tak napadlo a nejako nad tým neuvažovala.

Poškodená ďalej vysvetlila prečo podávala trestné oznámenie až poobede v utorok dňa 15.4.2014. V
ten deň ráno prišla ku nej kamarátka L. H., ktorej ihneď ako ju uvidela bolo zrejmé, že sa nemohlo jednať
o zranenia spôsobené úderom do dverí. Na to sa jej priznala, že ju obžalovaný zbil. Svedkyňa L. H. vo
svojich výpovediach potvrdila, že poškodená jej potom popisovala, že v nedeľu doobeda okolo 10.00
hod. prišiel ku nej obž. F. Y., tento ju zatlačil na gauč, tam si sadol na jej hrudník tak, že nemohla hýbať
rukami, nemohla sa brániť a udieral ju päsťami do tváre. Hovoril jej pritom, že buď zostane s ním alebo

zomrie. Ona sa bála, tak mu prisľúbila, že zostane s ním. Na poškodenej evidentne videla, že má strach,
bola zakríknutá, preľaknutá, veľmi sa bála. Tiež jej hovorila, že od toho napadnutia bol obžalovaný buď
nepretržite s ňou, alebo jej stále telefonoval a teda ju kontroloval a bol u nej cez noc aj z pondelka na
utorok, pričom odišiel krátko pred jej príchodom. Na základe týchto skutočností potom poškodená podala
na F. Y. trestné oznámenie. Poškodená bola ošetrovaná v Univerzitnej nemocnici Martin, na ortopedickej

klinike, úrazová ambulancia dňa XX.X.XXXX o XX.XX hodine, pričom absolvovala aj CT vyšetrenie a
neurologické vyšetrenie. Lekárske záznamy a správy o týchto vyšetreniach sa nachádzajú na č.l. 129
až 132 spisu. Z týchto správ tiež vyplýva, že poškodená uviedla ako okolnosti vzniku poranení, že bola
v nedeľu zbitá priateľom, dostala niekoľko úderov päsťami do ľavej časti tváre, hlavy.

Na podklade odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a
traumatológia MUDr. Petra Gémeša, zo dňa 21.5.2014 mal súd preukázané, že u poškodenej S. S., J..
XX.XX.XXXX boli zistené nasledovné zranenia : jednoduchý úraz hlavy, traumatický cervikokraniálny
syndróm s vegetatívnou symptomatológiou, hematómy a pomliaždeniny v oblasti tváre - v čelovej
oblasti vľavo, v oblasti ľavého oka periorbikulárny hematóm, v oblasti hornej pery v ľavej strane, v

oblasti dolnej pery a brady, v oblasti ľavej sánky, pomliaždenie v oblasti ľavého ramenného zhybu a
v oblasti chrbtovej časti ramena, zvýšená nervovo svalová dráždivosť, ktoré si vyžiadali vystavenie
práceneschopnosti v trvaní 14-20 dní. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku týchto zranení, všetky majú
rovnaký charakter, pričom išlo o násilie na hranici strednej intenzity tupým plošným predmetom mäkšej
konzistencie s ohraničenou plochou, pričom údery vzhľadom na lokalizáciu poranení boli opakované.

Podľa výpovede poškodenej k zraneniam došlo opakovaným udieraním päsťou, čo je v súlade s
nálezom, ktorý bol zistený pri lekárskom vyšetrení. Znalec nezistil žiadne objektívne skutočnosti, ktoré
by popísaný mechanizmus poškodenou spochybňovali, či vyvracali. Najzávažnejším poranením bol
v danom prípade cervikokraniálny syndróm s vegetatívnou symptomatológiou, ktorý zo všeobecného
hľadiska,pokiaľnenastanúkomplikácie,vyžadujepráceneschopnosť,medikamentóznuliečbuakľudový

režim v trvaní 14-20 dní. Zranenia boli takého charakteru, že poškodenej bránili v bežnom spôsobe
života, a to jednak príznakmi charakteru neurologickej symptomatológie, bolestivosťou v oblasti krčnej
chrbtice, bolestivosťou v oblasti úst a sánky a tiež sa jednalo o prechodné estetické zmeny - opuch
a hematómy. Ujmu na zdraví poškodenej preto bez pochybností možno posudzovať ako ublíženie na
zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zákona. Bodové ohodnotenie bolestného znalec stanovil na 70 bodov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný F. Y. sa
dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Súd upravil skutkovú vetu obžaloby
v časti „....s S. S., J.. XX.XX.XXXX, s ktorou tvorili pár a od januára 2014 sa často aj s deťmi navštevovali,
trávili spolu aj celé dni aj noci v spoločných domácnostiach, boli si navzájom blízki....“ v takom znení,

že „....s S. S., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou sa od januára 2014 často aj s deťmi navštevovali, trávili spolu
niektoré dni aj noci vo svojich domácnostiach, intímne sa spolu stýkali...." Takáto úprava skutkovej vety
zodpovedá výsledkom dokazovania. Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. sa blízkou osobou rozumie príbuzný
v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá

právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa ods. 5 sa blízkou osobou na účely trestných činov vydierania
podľa § 189 Tr. zák. a iných rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a
osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4 ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije
alebo žila v spoločnej domácnosti. V danom prípade podľa záveru súdu vzťah medzi obžalovaným apoškodenounenaplnilvšetkyznaky,nazákladektorýchbyichspolužitiebolomožnécharakterizovaťako
vzťah druha a družky tzn. na účely Tr. zákona ich posudzovať ako osoby navzájom blízke. Z vykonaných
dôkazov vyplynulo, že obžalovaný a poškodená sa zoznámili koncom decembra roku 2013 a častejšie

sa začali stretávať v mesiaci január 2014. Zoznámili sa prostredníctvom detí, nakoľko tieto chodili do
rovnakej školy a dcéra poškodenej H. s dcérou obžalovaného U. boli blízke kamarátky. Obžalovaný bol
v rozvodovom konaní, so svojou manželkou už spolu nebývali. Poškodená ku vzťahu s obžalovaným
vypovedala, že sa stretávali cez týždeň v jej byte, zvyčajne dvakrát, keď mávala poobednú. Chodil ku
nej vždy večer, aj s deťmi U. a s S. s tým, že U. bývala u nej častejšie. Obžalovaný zostával aj cez noc,

odchádzal potom ráno. Intímne sa stýkali. V podstate každý víkend prespávali u neho v Kľačanoch, zo
soboty na nedeľu. Naproti tomu obžalovaný síce potvrdil, že sa s poškodenou stretávali, avšak to bolo
len kvôli deťom, pričom u nej v byte to bolo 2 - 3 krát v týždni. Vtedy len zobral dcéru U., ktorá chodievala
za H., dali si s poškodenou kávu alebo čaj a hneď išiel preč. Poškodená ku nemu prišla tak raz za dva až
tri týždne a prespala u neho, aj to nie vždy. Je pravda, že sa intímne stýkali, ale bolo to za peniaze. On s
poškodenou neplánoval žiadne spolužitie do budúcnosti. Čo sa týka výpovedí jednotlivých svedkov, otec

obžalovanéhovypovedal,žesynjemuajehomanželkepoškodenúvôbecnepredstavil,totobolaprenich
cudzia osoba. Akurát ju so synom videli na country zábave. Obdobne otec poškodenej Z. H. uviedol, že
obžalovaného nepoznal. Dcéra mu len spomínala, že má nejakého priateľa, ale videl ho prvýkrát až na
súde. Svedkyne S. Š. a L. H. o vzťahu poškodenej s obžalovaným mali len sprostredkované informácie
od poškodenej a v podstate sa vyjadrovali, že tento vzťah považovali za blízky. Trestný zákon, ale ani

iné právne normy partnerské spolužitie "druha a družky" žiadnym spôsobom nedefinujú. Pri obsahovom
vymedzení tohto vzťahu možno preto vychádzať len z právnej teórie, rozhodovacej praxe príp. analógie.
Jedná sa o faktický zväzok, právom neupravený, obsahovo najbližší zväzku manželskému, ktorý je
definovaný Zákonom o rodine. Vo všeobecnosti za druha a družku možno považovať muža a ženu, ktorí
nie sú zosobášení, avšak vytvárajú určité trvalejšie životné spoločenstvo ( rodinu ), žijú spolu, spoločne

sa starajú o uspokojovanie potrieb domácnosti, vzájomne sú si oporou, prípadne tiež spolu vychovávajú
deti, spolu hospodária a pod. Nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi obžalovaným
a poškodenou existoval citový vzťah, pričom boli vyvrátené tvrdenia obžalovaného, že sa jednalo len o
občasné krátke stretnutia kvôli deťom a "platený sex". Podľa názoru súdu však vzhľadom na krátky čas
trvania tohto vzťahu, ale aj skutočnosť, že obžalovaný a poškodená preukázateľne nežili v spoločnej

domácnosti, spoločne nehospodárili a v podstate ani vo vzťahu ku svojim rodinným príslušníkom ( s
výnimkou mal. detí ) nevystupovali ako pár, nemožno tento vzťah posudzovať ako partnerské spolužitie
"druha a družky". Súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu trvania vzťahu obžalovaného a poškodenej
ešte nedošlo k ich určitému spoločnému rozhodnutiu resp. vzájomnému uzrozumeniu v tom smere, že
mienia začať trvalejšie partnerské spolužitie s perspektívou vytvorenia stabilného vzťahu do budúcnosti.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., teda
na rozdiel od obžaloby nie v kvalifikovaných skutkových podstatách žalovaných trestných činov, keďže
nebol naplnený osobitný kvalifikačný znak - spáchanie činu na chránenej osobe podľa § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zákona.

Pokiaľ ide o ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd tieto ako nedôvodné odmietol. Čo sa
týka návrhu prokurátorky na výsluch maloletej H.Í. S., dcéry poškodenej, súd tento návrh považoval
za nadbytočný, vzhľadom na to, že skutočnosť ku ktorej mala byť mal. svedkyňa vypočutá t.j. či ju
obžalovaný s jej matkou dňa 13.4. odviezli spred OD Kaufland, bola nepriamo preukázaná výpoveďou

svedkyne S. Š.. Táto svedkyňa potvrdila, že obžalovaného, poškodenú a mal. H. videla, keď prišli
spolu na aute obžalovaného s nákupom. Súd taktiež odmietol návrh obhajoby na nariadenie nového
znaleckého dokazovanie znalcom z odboru klinická psychológia, ktorý obhajoba odôvodnila diametrálne
odlišnými závermi znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní znalkyňou PhDr. Monikou
Navrátilovou a znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný znalkyňou PhDr. Stelou Jančárovou v konaní

vedenompodsp.zn.17P/1/2013.Vdanomprípadesajednalooznaleckýposudokvypracovanývkonaní
o návrhu obž. F. Y. na zverenie mal. detí U. a S. do svojej osobnej starostlivosti, vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 17P/1/2013. Uvedený posudok súd na hlavnom pojednávaní prečítal ako listinný dôkaz
- súčasť pripojeného spisu sp. zn. 17P/1/2013, teda nie ako znalecký posudok vypracovaný v trestnom
konaní. V predmetnej veci sa jednalo o celkom odlišný predmet konania a teda aj účel znaleckého

dokazovania, zameraný výlučne na otázky osobnej starostlivosti rodičov o mal. deti. Znalkyňa PhDr.
Navrátilová vo svojom posudku, ale i pri výsluchu na hlavnom pojednávaní konkrétne popísala metodiku,
ktorú použila pri vyšetrení obžalovaného, a to nie len metódy ako W-M dotazník, Hand test, kresba
postavy, Rorschach a iné ( strany 16 -17 posudku ), ale aj ich konkrétne výsledky a závery, ktoré ztýchto výsledkov vyvodila ( čo naproti tomu v posudku PhDr. Jančárovej absentuje ). Poukázala tiež
na správanie obžalovaného, ktoré bolo počas celého vyšetrenia silne obranné a disimulačné. Súd v
neposlednom rade poukazuje na výsledky psychiatrického vyšetrenia, pri ktorom znalci konštatovali

u obžalovaného poruchu osobnosti - abnormne štruktúrovanú osobnosť. Znovu ide o jednoznačne
rozdielny záver ako v posudku PhDr. Jančárovej, podľa ktorého naopak, výsledky vyšetrenia u F. Y.
vylúčili špecifickú poruchu osobnosti. Je preto celkom zrejmé, že práve závery posudku vypracovaného
vo veci starostlivosti súdu o mal. deti sú sporné a vzbudzujúce dôvodné pochybnosti a nie závery
znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ust. Tr. zák. vyplýva, že základnou
funkciou trestu je funkcia represívna, výchovná a preventívna, vo forme individuálnej a generálnej

prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.
Čo sa týka osoby obžalovaného F. Y. , súd zistil, že má podľa aktuálneho odpisu registra trestov jeden
záznam o odsúdení tunajším súdom. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/2/2007 zo dňa
1.10.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.1.2009 sp. zn. 1To/147/2008 bol

uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
účinného do 1.1.2006 a trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného
do 1.1.2006, za čo mu bol uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 30.000,-Sk, ktorý zaplatil. V prípade
tohto odsúdenia sa preto na neho musí hľadieť ako keby odsúdený nebol. Fikcia neodsúdenia však
nebráni na spáchanie trestnej činnosti prihliadať pri posudzovaní osoby páchateľa. Keďže obžalovaný

sa dopustil dvoch trestných činov v jednočinnom súbehu, sú splnené zákonné podmienky na uloženie
úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. Súd u obž. F. Y. nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 Tr. zák., na druhej strane však zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. tzn.
spáchanieviacerých-dvochtrestnýchčinov.Priprevahepriťažujúcichokolnostísadolnáhranicatrestnej
sadzby trestného činu najprísnejšie trestného tzn. podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. zvyšuje s poukazom na ust.

§ 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu t. j. z dvoch rokov na 40 mesiacov. Spôsob výpočtu z rozdielu medzi
dolnou a hornou hranicou základnej trestnej sadzby vyplýva z § 38 ods. 8 Tr. zák. S prihliadnutím na
osobu páchateľa ako aj po zvážení okolností prípadu, najmä spôsobu konania, motívu a spôsobeného
následku súd uložil obž. F. Y. trest odňatia slobody pri dolnej ( zvýšenej ) hranici trestnej sadzby vo
výmere 3 roky a 6 mesiacov, nakoľko mal za to, že takýto trest je pre nápravu páchateľa i ochranu

spoločnosti primeraný a dostatočný. Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
súd ho s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu do ÚVTOS s minimálnym
stupňom stráženia.

S poukazom na ust. § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej

S. S. škodu v sume 1.127,-Eur. Poškodená si uplatnila náhradu škody na zdraví podľa bodového
hodnotenia. V danom prípade ako súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia bolo bolestné
stanovené odborným vyjadrením znalca MUDr. Petra Gémeša, v celkovom počte bodov 70. Súd pritom
vychádzal z ust. § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v platnom znení. Výška náhrady za bolesť za jeden

bod bola v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR v sume 16,10,-Eur. Teda celková výška
bolestného za 70 bodov predstavuje sumu 1.127,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.