Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213010179
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213010179.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému F. E. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2, písm. d/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný F. E. S. P. M. K. Y. , nar. XX.XX.XXXX v
A., trvale bytom A., ul. F. T. č. XXXX/XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 04.06.2012 počas
prestávky medzi 3. a 4. vyučovacou hodinou v kabinete telesnej výchovy, nachádzajúcom sa v areáli
Základnej školy s materskou školou na ul. W. W. č. X v A., mal obmedziť na osobnej slobode mal.
K.J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.T.F., ul. W. W. č. XX, žiačku 7.A triedy a to tým spôsobom, že
po tom, čo vošla do priestorov kabinetu, zatvoril za ňou vchodové dvere, ktoré následne uzamkol s

tým, že kľúč ponechal v zámke, obe ruky jej vytočil za chrbát, kde jej ich držal jednou rukou a druhou
rukou ju ohmatával cez odev po prsiach a následne aj pod sukňou po zadku a stehnách v smere k
rozkroku, kde táto sa rozplakala a prosila obžalovaného, aby ju nechal, kde po chvíli sa tomuto zo
zovretia vyšmykla, odomkla si dvere a ušla z kabinetu von, pričom týmto svojim konaním nespôsobil
mal. K.J. žiadne zranenia,

t e d a

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m m a l s p á c h a ť

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2, písm. d/ Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obvineného F. E. obžalobu pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2, písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, že 04.06.2012 počas prestávky medzi 3. a 4. vyučovacou hodinou v kabinete telesnej

výchovy, nachádzajúcom sa v areáli Základnej školy s materskou školou na ul. W. W. č. X v A., mal
obmedziť na osobnej slobode mal. K.J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.T.F., ul. W. W. č. XX, žiačku
7.A triedy a to tým spôsobom, že po tom, čo vošla do priestorov kabinetu, zatvoril za ňou vchodové
dvere, ktoré následne uzamkol s tým, že kľúč ponechal v zámke, obe ruky jej vytočil za chrbát, kde jej
ich držal jednou rukou a druhou rukou ju ohmatával cez odev po prsiach a následne aj pod sukňou po

zadku a stehnách v smere k rozkroku, kde táto sa rozplakala a prosila obžalovaného, aby ju nechal, kde
po chvíli sa tomuto zo zovretia vyšmykla, odomkla si dvere a ušla z kabinetu von, pričom týmto svojim
konaním nespôsobil mal. K.J. žiadne zranenia.

SúdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovanéhoF.E.,výsluchomsvedkovmal.K.Q., P.Q.,V..H.W.,
V.. P. H.T.K., V.. M. F., Q. K., V. A., W. B., D. W., T. B., K. M.J.V., P. A., výsluchom znalca PhDr. Dezidera

Koľaja a jeho písomným znaleckým posudkom, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi spisu, a to
znaleckým posudkom znalkýň MUDr. Danice Caisovej-Škultétyovej a MUDr. Eleny Medveckej, znalkýň
z odboru psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus, zápisnicou o ohliadke miesta činu a pripojenou
fotodokumentáciou, ako aj odpisom z registra trestov a charakteristikami obžalovaného.

Obžalovaný F. E. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1, písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný a ďalej k veci uviedol, že všetko to, čo je uvedené
v obžalobe prokurátora sa nezakladá na pravde. Uviedol, že pracuje ako učiteľ telesnej výchovy na 6.
Základnej škole v A. s tým, že kabinet telesnej výchovy sa nachádza nad úrovňou telocvične a v tomto
kabinete je sám.

Kritického dňa cez prestávku medzi 3. a 4. vyučovacou hodinou sedel v kabinete, dvere ktorého boli
otvorené, kľúče boli z vonkajšej strany a takto ich necháva vždy. V tom čase sedel v kresle a popíjal kávu,
keď prišla K.N. Q. s tým, že si chce kúpiť nejakú tyčinku a tej povedal, že nech nechá 20 centov a tyčinku
si zoberie, čo menovaná aj urobila a z kabinetu odišla bez toho, aby sa tam niečo stalo. Ako obžalovaný
uviedol, ani nevie, čo mala maloletá v uvedený deň na sebe oblečené, ale väčšinou nosila tričká a legíny.

Ako ďalej uviedol obžalovaný, na druhý deň si ho zavolal riaditeľ školy, kde za prítomnosti zástupkyne,
sekretárky a predsedníčky Rady školy mu prečítal písomnú sťažnosť rodičov maloletej, z čoho bol on
veľmi prekvapený. Ako uviedol, s maloletou nikdy v minulosti nemal žiadne konflikt, iba ak niekedy na
ňu kričal, že nemá úbor na telesnú výchovu, ak toto možno za konflikt považovať.
Obžalovaný uviedol, že maloletá k ním prišla zo športovej školy a preto si na začiatku o nej myslel, že

bude šikovnejšia, ale potom zistil, že je slabšia ako žiaci, ktorí športovú školu nenavštevovali a podľa
jeho názoru ani nemala o šport záujem, úbor si nenosila a najradšej sedela na lavičke a rozprávala sa
so spolužiačkami, ktoré tiež necvičili.
Obžalovaný tiež uviedol, že jeho vzťah k maloletej sa ničím nelíšil od jeho vzťahu k iným žiačkam školy.
Ako obžalovaný uviedol, nikdy v minulosti nemal obdobné problémy so žiakmi a tak si nevie vysvetliť, čo

maloletú k takémuto obvineniu viedlo, či to urobila po dohovore s kamarátkami alebo, či videla nejaký
film.
Od doby, keď malo k spáchaniu skutku dôjsť sa s maloletou nerozprával, pretože menovaná už hodiny
telesnej výchovy nenavštevuje a keď sa náhodne stretnú na chodbe školy, ani sa mu nepozdraví.

Svedkyňa, maloletá K. Q. uviedla, že kritického dňa mala na sebe oblečenú rifľovú sukňu, tričko
čiernej farby a ružovú mikinu. Cez prestávku požiadala svoju kamarátku, či by s ňou nešla do kabinetu
obžalovaného, pretože si chcela kúpiť nejakú čokoládu, ale ona odmietla a tak išla sama. Keď prišla do
kabinetu, dvere boli otvorené, kľúče boli z vnútornej strany a obžalovaný stál pri stole. Povedala mu,
prečo prišla, on jej dal čokoládu a ona mu dala 20 centov. Keď stála pri dverách kabinetu, obžalovaný

k nej prišiel, stiahol ju do kabinetu, dvere zamkol, vytočil jej ruky dozadu a následne ju rukami začal
ohmatávať po prsiach, zadku, stehnách a rukou jej išiel aj pod sukňu do rozkroku. Uviedla, že kričala na
obžalovaného, že čo to robí a aby prestal, ale obžalovaný jej povedal, aby bola ticho. Podarilo sa jej od
obžalovaného odmotať, odomkla dvere a ušla. Keď utekala preč, obžalovaný za ňou kričal, že čo to robí.
Svedkyňaďalejuviedla,žekeďprišladotriedy,začínalavyučovaciahodinaataknikomuničnepovedala.

Po príchode domov sa zatvorila v kúpeľni, kde celý čas plakala a aj keď sa jej mama pýtala, čo sa jej
stalo, nič jej nepovedala. Všetko, čo sa malo udiať povedala až svojmu nevlastnému otcovi, prečo tak
urobila, svedkyňa vysvetliť nevedela.Svedkyňa uviedla, že s obžalovaným nikdy v minulosti žiaden konflikt nemala, ale z počutia vie, že
obžalovaný sa takto správa aj k iným dievčatám.
Ďalej svedkyňa uviedla, že na hodinách telesnej výchovy bol obžalovaný väčšinou nervózny, kričal na

ňu, aj keď na to nemal dôvod, pretože úbor si na telesnú výchovu nosila, nepriniesla si ho iba raz.

Ako uviedla, od doby, keď sa to stalo má psychické problémy, je precitlivená, všetkého sa bojí a
zo začiatku sa bála aj svojho biologického otca, pretože si myslela, že bude konať obdobne, ako
obžalovaný.

Svedkyňa P. Q. uviedla, že kritického dňa prišla jej dcéra K.Í.N. zo školy domov asi o 13,00 hod. s tým,
že domov prišla s plačom, nerozprávala sa s ňou a zatvorila sa v kúpeľni. Ona jej búchala na dvere,
pretože chcela vedieť, že čo sa stalo, ale dcéra jej nič nepovedala a až keď prišiel domov jej manžel,
jemu povedala, že si išla kúpiť k obžalovanému sladkosť, on ju vtiahol do kabinetu a obchytkával ju
po rôznych častiach tela. Keď sa jej na to pýtala ona, povedala jej to isté a tak na druhý deň ráno išla

za riaditeľom školy a tomu povedala, čo sa malo stať. Riaditeľ jej povedal, aby dcéru zatiaľ do školy
nepúšťala, že sa najprv porozpráva s obžalovaný a jej dcérou a nato podal trestné oznámenie.
Svedkyňa uviedla, že jej dcéra má s jej terajším manželom lepší vzťah ako so svojím biologickým otcom.
Uviedla tiež, že pokiaľ má ona vedomosť, jej dcéra nikdy nemala nejaké problémy na hodinách telesnej
výchovy. Po uvedenom incidente sa jej dcéra bála chodiť do školy, ale potom zariadili, že nemusela

chodiť na hodiny telesnej výchovy. Uviedla tiež, že ona má vedomosť o tom, že obžalovaný sa obdobne
správa aj k iným dievčatám, ale ich rodičia si neprajú, aby tieto dievčatá vypovedali na súde.

Svedok V.. H. W. uviedol, že je riaditeľom školy a niekedy v mesiaci máj 2012 začul na chodbe hlasnejšiu
vravu a krátko nato k nemu prišla zástupkyňa školy spolu s matkou maloletej, ktorá sa prišla sťažovať

na obžalovaného. S matkou maloletej sa spočiatku nedalo komunikovať, neskôr mu porozprávala, čo
sa malo stať. Matku upozornil, že sa jedná o citlivú záležitosť a aby zvážila ďalší postup, pretože jej
dcéra je v pubertálnom veku a je možné, že sa do učiteľa zaľúbila. Na ďalší deň maloletá doniesla
písomnú sťažnosť. Aj s maloletou sa snažil porozprávať, kde táto mu všetko porozprávala za prítomnosti
zástupkyne školy.

Svedok uviedol, že ako riaditeľ školy nemá vedomosť, aby sa iní rodičia a žiaci sťažovali na obdobné
konanie obžalovaného, aj keď pripustil, že obžalovaný porušoval pracovnú disciplínu, ale to sa týkalo
napríklad predaja tovaru z Ukrajiny alebo pri náhodných návštevách zistil, že žiaci sú v telocvični bez
dozoru a pod., za čo bol obžalovaný aj finančne postihnutý.
Svedok uviedol, že on nebol priamym svedkom toho, čo sa malo udiať a všetko čo o veci vie, vie iba

sprostredkovanie od poškodenej a jej matky.

Svedkyňa V.. P. H. uviedla, že o tom, čo sa malo na škole stať, sa dozvedela potom, čo bola riaditeľom
školy prizvaná do kancelárie, keď matka maloletej predniesla sťažnosť na obžalovaného. Keď počula,
ako matka maloletej tvrdila, ako obžalovaný jej dcéru mal obchytkávať po prsiach a na iných miestach,

ostala v takom šoku, že si už presne ani nepamätá, čo matka hovorila ďalej, a to z dôvodu, že s
obžalovaným pracuje už 30 rokov a nikdy predtým sa nič podobné nestalo a tak pred matkou vyslovila
pochybnosti o jej tvrdeniach. Ako svedkyňa uviedla, za obžalovaným chodieva často do kabinetu na čaj
a vždy sú dvere kabinetu otvorené a kľúče sú z vonkajšej strany. Uviedla, že dievčatá za obžalovaným
väčšinou chodia v skupinkách a obžalovaný im predáva nejaké cukrovinky z Ukrajiny.

Svedkyňa uviedla, že na ňu maloletá pôsobí dosť vyzývavo a keďže ide o dievča v puberte, mohla sa
do obžalovaného aj zaľúbiť.

SvedkyňaV..M.F.uviedla,ževčase,keďprišlamatkamaloletejdoškoly,bolanasekretariáteamatkajej
povedala, čo sa malo stať, načo jej ona povedala, že je to vážne obvinenie a že s tým pôjdu za riaditeľom.

Riaditeľ upozornil matku, že ide o dosť citlivú záležitosť a doporučil jej, aby sa ešte raz porozprávala s
dcérou a keď na tom bude trvať, nech podá písomnú sťažnosť, čo na druhý deň aj urobila.
Svedkyňauviedla,žeakozástupkyňapracuje17rokovapočastejtodobysobžalovanýmnikdyvážnejšie
problémy nemala, obžalovaný ju vždy poslúchol, jej pokyny rešpektoval a počas celej tejto doby k
podobnému incidentu nedošlo.

Svedkyňa tiež uviedla, že maloletá na ňu pôsobí ako tiché, utiahnuté dievča, ale stalo sa, že ju stretla
oblečenú dosť vyzývavo. Svedkyňa pripustila, že obžalovaný, okrem riaditeľa školy, je jediným mužom
v kolektíve a tak mohlo ísť zo strany poškodenej o zamilovanosť, inak si konanie maloletej vysvetliť
nevedela.Svedkyňa Q. K. uviedla, že o tom, čo sa malo stať medzi obžalovaným a maloletou K. sa dozvedela z
rozprávania K., ktorá jej povedala, že si bola kúpiť nejakú cukrovinku, obžalovaný zamkol kabinet a jej

sa zasekol prsteň do mikiny a vtedy ju obžalovaný začal obchytkávať, ale jej sa podarilo nejako utiecť.
Svedkyňa uviedla, že si nepamätá, čo mala v ten deň K. na sebe oblečené, ale ako uviedla, oblieka
sa dosť vyzývavo, je to veselé dievča, ktoré si užíva život a pokiaľ ide o jej vyučovacie výsledky, patrí
k priemeru.
Svedkyňa tiež uviedla, že pokiaľ ide o obžalovaného, tak ten má skupinky, s ktorými sa porozpráva

častejšie a skupinky, s ktorými sa rozpráva menej, K. patrí k takému stredu.
Ako svedkyňa ďalej uviedla, podľa jej názoru, konanie obžalovaného na maloletej K. žiadne následky
nezanechalo, K. chodí denne do baru, keď nie je so svojím priateľom, ktorého si našla asi pol roka
potom, čo sa mal skutok stať a odvtedy ich už mala asi 5 alebo 6.
Svedkyňa tiež uviedla, že ona nie je najlepšou kamarátkou K.. Pripustila, že od doby, čo sa poznajú, sa
stalo, že Kristína jej povedala niečo, čo nebolo celkom pravdou.

Ako svedkyňa uviedla, ona osobne nemá s obžalovaným žiadnu negatívnu skúsenosť a tiež tak aj jej
kamarátky. Obžalovaný ich ďalej učí telesnú výchovu a ako kolektív ho majú radi. Tiež uviedla, že aj ona
si bola u obžalovaného kupovať cukrovinky, niekedy išla za ním sama, niekedy s inými spolužiačkami,
ale obžalovaný ich nikdy neobťažoval a ani neprejavoval znaky obťažovania.

Svedkyňa V. A. uviedla, že nebola priamym svedkom toho, čo sa malo na škole udiať, náhodne sa o tom
dozvedela, keď sa o tom začalo hovoriť na škole. Uviedla, že K. jej o tom, čo sa malo stať nepovedala
a keď sa jej na to pýtala, povedala jej, že to rozoberať nechce. Pokiaľ ide o K., je to milé, veselé dievča,
ktoré sa vyzývavejšie oblieka a ako uviedla, ona sa nevie vyjadriť k tomu, či si to všetko K. vymyslela
alebo nie.

Ako svedkyňa uviedla, aj ona chodila na hodiny telesnej výchovy k obžalovanému, ktorý sa podľa jej
názoru ku všetkým žiačkam správal normálne, išlo o vzťah učiteľa a žiaka, žiaden dôvernejší vzťah
medzi obžalovaným a žiačkou si ona nevšimla.
Uviedla, že má vedomosť o tom, že obžalovaný predával cukrovinky, ktoré si bola aj ona zakúpiť s tým,
že tam vždy išla s nejakou spolužiačkou a obžalovaný sa vždy správal normálne, nijako ich neobťažoval.

Uviedla tiež, že učiteľ za dobrý výkon žiačku potľapkal po pleci, čo považuje ona za normálne gesto, či
niekoho potľapkal aj po zadku, to si ona nevšimla.

Svedkyňa W. B. uviedla, že nebola svedkom toho, čo sa malo na škole udiať a keďže nie je s K. ani
kamarátka, tak sa jej nato nepýtala. Ako uviedla, K. považuje za milé, veselé dievča, ktoré sa pekne

oblieka a obžalovaného zasa považuje za dobrého učiteľa, u ktorého si nevšimla, aby sa na hodinách
telesnej výchovy správal k niektorým žiačkam dôvernejšie, ku všetkým sa podľa názoru svedkyne
obžalovaný správa rovnako.

Svedkyňa D. W. uviedla, že tiež nebola svedkom toho, čo sa malo udiať na škole, dozvedela sa o tom

od K., s ktorou je kamarátka. K. jej povedala, že si išla k obžalovanému kúpiť nejaký keksík do kabinetu
a keď dávala obžalovanému peniaze, zamkol kabinet, chytil ju za obe ruky, ruku jej dal pod sukňu,
obchytával ju po prsiach. K.B.C. začala kričať, podarilo sa jej obžalovanému vytrhnúť, odomkla dvere a
ušla. Ako uviedla, s K. sa stretla až po niekoľkých dňoch, pretože v tom čase ona bola chorá.
Svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru je K. také dievča, aké má byť a pokiaľ ide o obžalovaného,

bez ohľadu nato, čo sa stalo, obžalovaný jej nikdy nebol sympatický, ale nikdy si nevšimla, aby medzi
obžalovaným a niektorými dievčatami bol dôvernejší vzťah, podľa názoru svedkyne, obžalovaný sa ku
všetkým správal rovnako. Uviedla, že podľa jej názoru by si K. toto nemohla vymyslieť.

Svedok T. B. uviedol, že potom, čo sa kritického dňa vrátil domov z práce, K. mu povedala, že ju

obťažoval učiteľ E.. Potom, čo sa to malo stať, K. sa utiahla, prestala chodiť vonku, ak prišiel k nemu
nejaký jeho kamarát, nekomunikovala, správala sa inak ako pred skutkom, v súčasnej dobe je podľa
neho už všetko v poriadku.
Ako svedok uviedol, má vedomosť o tom, že obdobné problémy mal obžalovaný aj v minulosti, keď ho
vyhodili zo 4. Základnej školy.

Svedkyňa K. M. uviedla, že nebola svedkom toho, čo sa malo v kabinete stáť, neskôr sa o tom začalo
hovoriť po škole a keď sa nato K. o 2 - 3 týždne opýtala, bez problémov jej o tom porozprávala. Potom,ako sa K. vrátila do školy, žiadne zmeny v jej správaní si nevšimla. Uviedla tiež, že podľa jej názoru si
obžalovaný K. na hodinách telesnej výchovy všímal viac ako ostatné žiačky

Svedkyňa P. A. uviedla, že na presný dátum si už nepamätá, ale bolo to v letných mesiacoch, keď si bola
so svojou spoločnosťou posedieť v bare na sídlisku Družba, kde so svojou spoločnosťou bola aj maloletá
K., ktorá sa tam zabávala tak, ako ostatní a z jej správania mala pocit, že maloletá žiadne problémy
nemá. Maloletú K. pozná aj z obdobia pred spáchaním skutku, keď sa jej javila ako tiché dievča a pri
náhodných stretnutiach, aj keď ju pozná, niekedy sa jej pozdraví, inokedy nie.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, toho pozná dlhšiu dobu, pretože na uvedenej škole pracovala ako
kuchárka a obžalovaný jej pripadal ako seriózny človek a ako uviedla, ona neverí, aby sa dopustil toho,
čo sa mu kladie za vinu. Podľa názoru svedkyne, ak by sa takéhoto konania dopustil, dopustil by sa ho
už oveľa skôr, pretože na uvedenej dobe pôsobí dosť dlho a dovtedy sa nič podobné nestalo.

Znalec PhDr. Dezider Koľaj, znalec z odboru psychológia, ktorý vo veci vypracoval aj písomný

znalecký posudok, na jeho obsahu zotrval a uviedol, že psychologickými metódami zistil, že maloletá
je priemernou osobou, osobnostne introvertovaný typ melancholického temperamentu s prevahou
emocionálnej zložky osobnosti nad zložkou racionálnou. Má slabšie rozvinutú vôľovú zložku osobnosti, v
životnýchsituáciáchjenerozhodná.Asipolrokaodpredpokladanéhočinuboliunejzistenéveľmimierne
následky, trvalosť následkov činu znalec odhadnúť nevedel. Podľa znalca je vierohodnosť maloletej

nenarušená. V čase vyšetrenia bola maloletá schopná správne vnímať, zapamätať a reprodukovať fakty.
U maloletej zistil zvýšené skoré lži, čo vysvetlil tým, že maloletá už viackrát rozprávala čo sa stalo a tak
sa snažila až prehnane zdôrazňovať svoju nevinu.

Podľa záverov písomného znaleckého posudku znalkýň MUDr. Danice Caisovej-Škultétyovej a MUDr.

Eleny Medveckej, znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, drogové závislosti
a alkoholizmus zo dňa 08.04.2014, u obžalovaného F. E. sa prítomnosť duševnej choroby a ani
prítomnosť duševnej poruchy nezistila; jeho osobnosť je stenická, sangvinického temperamentu bez
psychopatologických symptómov s priemerným intelektom, racionálna. V čase skutku úroveň ovládacích
a rozpoznávacích schopností bola u obžalovaného plne zachovaná. Obžalovaný netrpí sexuálnou

úchylkou, je príslušníkom sexuálnej väčšiny a ak skutok spáchal, nebolo jeho konanie ovplyvnené
sexuálnou deviáciou. U obžalovaného bolo vykonané PPG vyšetrenie, ktoré potvrdzuje heterosexuálnu
orientáciu s preferenciou dospelých žien.

Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie, pri ohliadke bolo zistené, že sa tam

nachádzajú drevené dvere so sklenenou výplňou s plastovými kľúčmi, ktoré sú v čase ohliadky otvorené,
v zámku značky FAB sa nachádza zväzok kľúčov. Dvere sú v oblasti jazýčka zámku poškodené so
stopamipopáčení.Vsamotnomtelezámkuchýbaupevňovaciaskrutkavložkyzámku,ktorásavprípade
nastavenia do príslušnej polohy vytiahne z tela zámku. Samotný uzamykací mechanizmus je funkčný.
V stave zamknutia zámku z vnútornej strany, po jeho predchádzajúcom nastavení do príslušnej polohy,

je zámok ľahko odomykateľný.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný F. E. od začiatku popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu, na hlavnom pojednávaní

podľa § 257 ods. 1, písm. a/ Trestného poriadku tiež vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že je pravdou,
že kritického dňa za ním do kabinetu prišla maloletá K. s tým, že si chce kúpiť nejakú tyčinku, na čo jej
on povedal, aby mu nechala 20 centov a aby si tyčinku zobrala, čo maloleté urobila a z kabinetu odišla
bez toho, aby v kabinete k niečomu medzi nimi došlo. O tom, že sa malo niečo stať sa dozvedel na
druhý deň, keď si ho dal zavolať riaditeľ školy a za prítomnosti zástupkyne, sekretárky a riaditeľky rady

školy mu prečítal písomnú sťažnosť od rodičov žiačky, z čoho bol on prekvapený a podľa jeho názoru si
to maloletá všetko vymyslela, čo ju ale k tomu viedlo, povedať nevedel, pretože doposiaľ s ňou žiadne
konflikt nemal. Ako obžalovaný uviedol, ani si nepamätal, čo mala maloletá oblečená a pokiaľ ide o
jeho vzťah k nej, tento sa ničím nelíšil od jeho vzťahu k ostatným žiačkam školy. Zo začiatku si myslel,
že maloletá bude šikovnejšia, pretože prišla zo športovej triedy, neskôr zistil, že maloletá o šport ani

nemala záujem, úbor na telesnú výchovu si nenosila a najradšej sedela na lavičke so žiačkami, ktoré
tiež necvičili. Obžalovaný na svoju obranu tiež uviedol, že dvere na kabinete má väčšinou otvorené,
kľúče má z vonkajšej strany, pretože zámok je poškodený a keď sa dvere uzamknú, je ťažké ho otvoriť.Na druhej strane, aj svedkyňa, maloletá K. Q.Š. od začiatku zotrvala na svojej výpovedi, kde tvrdila,
že potom, čo si prišla ku obžalovanému do kabinetu kúpiť nejakú čokoládu, obžalovaný zamkol dvere
kabinetu, chytil ju za obidve ruky, ktoré jej vytočil dozadu a začal ju obchytkávať po prsiach, ruku jej dal aj

pod sukňu a obchytkával ju v rozkroku a to aj napriek tomu, že kričala. Jej sa podarilo od obžalovaného
dostať, odomkla dvere a z kabinetu ušla. Potom, ako sa vrátila do triedy nikomu nič nepovedala a keď
prišla domov, nič nepovedala ani svojej matke, zatvorila sa do kúpeľne a otvorila až potom, čo sa vrátil
jej otčim a tomu porozprávala, čo sa jej stalo. Aj svedkyňa potvrdila, že s obžalovaným doposiaľ žiaden
konflikt nemala, ale ako uviedla, z počutia vie, že obžalovaný sa obdobne správal aj k iným dievčatám.

Tiežuviedla,žeoddoby,čomalokskutkudôjsť,mápsychicképroblémy,jeprecitlivená,všetkéhosabojí.

Ďalší svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí, neboli priamymi svedkami toho, čo sa malo kritického dňa v
kabinete stať a to, čo vedeli, vedeli iba sprostredkovane, a to buď od obžalovaného alebo od maloletej.

Svedkyňa P. Q., matka obžalovanej vypovedala k skutočnostiam, o ktorých sa dozvedela od svojej dcéry

K. a rovnako tak aj otčim maloletej K., T. B.. Obidvaja svedkovia a rovnako aj maloletá K. síce uviedli, že
majú vedomosť o tom, že obžalovaný F. E. mal obdobné problémy aj v minulosti, ale žiadne dôkazy o
tom súdu nepredložili a tak súd ich tvrdenia považoval iba za účelové a to hlavne z dôvodu, že výsluchom
ďalších, nezaujatých svedkov sa tieto ich tvrdenia nepotvrdili.

Ďalší vypočutí svedkovia, a to V.. H. W. - riaditeľ školy, svedkyňa V.. P. H. - učiteľka školy, svedkyňa
V.. M. F. - zástupkyňa riaditeľa školy, tiež neboli priamymi svedkami toho, čo sa malo v kabinete
udiať a dozvedeli sa o tom až potom, čo matka maloletej prišla do školy so sťažnosťou na konanie
obžalovaného. Aj keď svedok H. W. pripustil, že obžalovaný mal problémy s porušovaním pracovnej
disciplíny, jednalo sa o problémy, ktoré s prejednávanou vecou vôbec nesúvisia a ako uviedol, nikdy v

minulosti sa ani žiaci a ani rodičia neboli sťažovať na nevhodné správanie sa obžalovaného.

Aj svedkyňa P. H. uviedla, že potom, čo si vypočula sťažnosť matky maloletej ohľadne správania sa
obžalovaného, zostala v takom šoku, že si ani nevedela spomenúť, čo všetko matka povedala a ako
ďalej uviedla, s obžalovaným pracuje už 30 rokov a za celú túto dobu sa nič podobné nestalo. Rovnako

aj svedkyňa M. F. uviedla, že ako zástupkyňa pracuje už 17 rokov a s obžalovaným nikdy vážnejšie
problémy nemala a odkedy je na škole, nikdy k podobnému incidentu nedošlo.

Vypočuté svedkyne Q. K., V. A., W. B., D. W., K. M., ktoré svedkyne tiež neboli priamymi svedkyňami
toho, čo sa malo stať, uviedli, že o tom, čo sa malo stať, sa dozvedeli potom, ako sa o tom začalo

rozprávať po škole alebo im o tom neskôr povedala samotná maloletá, ale ako uvedené
svedkyne na druhej strane uviedli, s obžalovaným nikdy žiadnu negatívnu skúsenosť nemali, podľa ich
názoru sa obžalovaný rovnako správal ku všetkým dievčatám, nikdy žiadnu žiačku neobťažoval a ani
neprejavoval nejaké náznaky obťažovania a pokiaľ ide o maloletú K., svedkyne sa vyjadrili v tom zmysle,
že podľa ich názoru konanie obžalovaného na K. žiadne negatívne stopy nezanechalo, je to mladé

dievča, ktoré si užíva život.

Aj svedkyňa P. A., ktorá nebola svedkom incidentu uviedla, že obžalovaného pozná dlhšiu dobu, pretože
v minulosti na tejto škole pracovala a obžalovaný na ňu pôsobil ako seriózny človek, ktorý by sa takého
skutku nedopustil a po dobu, kedy škole pracovala, nič podobné sa ani nestalo. Ako uviedla, pozná aj

maloletú, ktorá sa riadne zabáva s kamarátmi a na ňu pôsobí, ako keby ju nič netrápilo.

Znalec PhDr. Dezider Koľaj, znalec z odboru psychológia, ktorý vo veci vypracoval aj písomný znalecký
posudok, na ktorom aj zotrval, na jednej strane síce uviedol, že maloletá K. je schopná správne vnímať,
zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti, ale na druhej strane zasa poukázal na zvýšené

tzv. „skóre lži“, čo zasa znamená, že maloletá má sklon k disimulácii vlastných chýb a slabých stránok,
je málo sebakritická a snaží sa prezentovať v lepšom svetle. Ako znalec ďalej uviedol, u maloletej zistil
iba veľmi mierny stupeň dopadu trestného činu na jej psychiku.

Znaleckým posudkom znalkýň MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej a MUDr. Eleny Medveckej, znalkýň

z odvetvia psychiatria, súd mal zasa za preukázané, že obžalovaný netrpí a ani v čase skutku netrpel
duševnou chorobou a ani duševnou poruchou a netrpí ani sexuálnou úchylkou, je heterosexuálne
orientovaný s preferenciou dospelých žien.Zápisnicou o ohliadke miesta činu a pripojenou fotodokumentáciou bolo preukázané tvrdenie
obžalovaného ohľadne poškodenia dverí kabinetu v oblasti zámku.

Obžalovaný F. E. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ nebol súdne trestaný, má
1 záznam v evidencii priestupkov a podľa jeho vlastného vyjadrenia je v súčasnosti už na predčasnom
dôchodku, ku ktorému rozhodnutiu ho priviedli okolnosti tohto konania, s ktorými sa psychicky ťažko
vyrovnáva.

Takto vykonaným dokazovaním, na jednej strane je tvrdenie obžalovaného F. E. o jeho nevine a na
druhej strane je tvrdenie maloletej svedkyne o spáchaní skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.
V danej veci okrem výpovede obžalovaného a výpovede maloletej svedkyne K. neexistujú žiadni iní
priami svedkovia, ktorí by buď vyvrátili obranu obžalovaného o jeho nevine alebo by potvrdili skutočnosti
uvádzané maloletou svedkyňou.

Celé dokazovanie v tejto veci je založené na nepriamych dôkazoch s tým, že svedkovia P. Q., matka
maloletej a svedok T. B., otčim maloletej, aj keď vypovedali v neprospech obžalovaného, vypovedali len
to, čo im o tom povedala samotná maloletá, keďže neboli svedkami skutku a aj keď navyše uviedli, že
majú vedomosť o obdobnom správaní sa obžalovaného aj v minulosti, dôkazy o tom nepredložili a tak
súd ich výpovede považoval iba za účelové, a to najmä z toho dôvodu, že ďalší svedkovia vypočutí v

tejto veci ich tvrdenia ohľadne obdobného správania sa obžalovaného v minulosti nielenže nepotvrdili,
ba práve naopak, tieto ich tvrdenia vyvrátili, keď uviedli, a to či už svedkovia - kolegovia obžalovaného,
V.. H. W., V.. P. H., V.. M. F., P. A., alebo žiaci - Q. K., V. A., W. B., D. W., K. M.Á.K., ktorí zhodne uviedli,
že počas celej doby, čo obžalovaný na škole pôsobí, nič podobné sa na škole nestalo a ako uviedli
spolužiačky, či kamarátky maloletej, na správaní sa maloletej žiadne zmeny nezanechali.

V prospech obžalovaného nepriamo svedčí výpoveď znalca PhDr. Dezidera Koľaja, znalca z odboru
psychológia, ktorý aj keď uviedol, že maloletá K. je schopná správne vnímať, zapamätať si a správne
reprodukovať prežité udalosti, na druhej strane ale zistil u maloletej zvýšené „skoré lži“, čo znamená, že
maloletá sa snaží prezentovať v lepšom svetle a navyše, keďže podľa znalca konaním obžalovaného

bol zistený iba veľmi mierny stupeň dopadu jeho konania na psychiku maloletej, súd považoval výpoveď
maloletej svedkyne za nedôveryhodnú.
V prospech obžalovaného tiež nepriamo svedčí aj znalecký posudok znalkýň z odvetvia psychiatria,
ktoré znalkyne u obžalovaného nezistili žiadnu duševnú poruchu, žiadnu duševnú chorobu a ani žiadnu
sexuálnuúchylku,naopak,bolapotvrdenájehoheterosexuálnaorientáciaspreferencioudospelýchžien.

V prospech obžalovaného tiež svedčí aj zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia
potvrdzujúca tvrdenie obžalovaného o poškodení zámku dverí kabinetu v dôsledku čoho sa sťažuje
odomkýnanie dverí kabinetu.

Vzhľadom teda na vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade existuje iba tvrdenie
obžalovaného proti tvrdeniu maloletej, z ktorých tvrdení nie je ani jedno tvrdenie podporené ďalšími
priamymi dôkazmi preukazujúcimi vinu či nevinu obžalovaného, dospel súd k záveru, že vykonaným
dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a
tak v zmysle ustanovenia § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd obžalovaného F. E. spod obžaloby

prokurátora oslobodil.

Keďže poškodená P. Q. si voči obžalovanému nárok na náhradu škody neuplatnila, súd o náhrade škody
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie

má odkladný účinok.