Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/212/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222385
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.
25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej : Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou

Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,-Eur a nemajetkovej ujmy v sume 558,73 Eur titulom
náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej proti povinnému I. B.. Žalobu odôvodnila tým, že v pozícii

oprávneného navrhol
písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl. Exekučného poriadku
zvolenému súdnemu exekútorovu vykonať exekúciu, ktorá vznikla naplnením záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu
s právoplatným exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu, t.j. Okresnému
súdu Nové Zámky a požiadal o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie. Prijatím žiadosti došlo k

zákonnému založeniu povinnosti súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom
stanovenej dobe. V ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie. Napriek
uvedenému exekučný súd o žiadosti rozhodol s omeškaním viac ako 303 dní, a to rozhodnutím, ktorým
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to i napriek tomu, že ona vyvinula
enormné úsilie, aby docielila vecný posun v exekučnom konaní (po podaní návrhu sa dotázal na stav

konania a podával sťažnosti na prieťahy v konaní). Uvedený postup exekučného súdu hodnotí ako
nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nečinnosť súdu nie je ničím
ospravedlniteľná a považuje ju za nesprávny úradný postup, ktorým jej bola spôsobená majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci
správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručeným žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-Eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovanýchexekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje 15,-Eur, čiže spolu 125,-Eur. Výška
hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálne vedených nákladov, a to z dôvodu, že
presnú škodu by bolo možné vyčísliť len nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uplatňuje si ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenia jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu sumu 558,73 Eur. Výpočet nároku urobil alikvotným pomerom 55,-Eur za každý

mesiac omeškania.

Pre vylúčenie všetkých sudcom Okresného súdu Nové Zámky z prejednávania a rozhodovania vo veci
Krajský súd v Nitre uznesením č. 11NcC/387/2012-10 zo dňa 18.10.2012 vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe dňa 7.2.2014, ktorým žalobu ako neopodstatnenú navrhla
zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že žalobkyňa v žalobe
neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na exekučný spis, ale v
skutočnosť prenáša celú dôkaznú povinnosť na

súd. Namietala, že žalobkyňa nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vznik
uplatnenej škody. V podaní neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedla
ani v rámci predbežného prerokovania jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na
zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti

poukázala na nález Ústavného súdu SR z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaná, túto právomoc má iba
predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody boli jej doručené dňa 23.4.2012, preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota
na prejednanie žiadosti do podania návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde

predčasne. Ďalej namietala, že žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie
svojho nároku na náhradu škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie
(dátum kedy sa dozvedela o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie
práv zánikom povinného resp. jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázal
uviesť skutočnosti, či bola podaná sťažnosti predsedovi súdu na prieťahu alebo ústavné sťažnosť.

Neposkytoltedasúčinnosťnapredbežnéprerokovaniapodanejžiadostiatýmzmarilakúkoľvekmožnosť
predbežné prerokovať jeho nárok, preto podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnený
nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému poukázal na súdnu
prax, z ktorej vyplýva, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Mala za to, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí v prípade,
keď exekučným titulom je rozhodnutie rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru
Ústavného súdu I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov

si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ďalej namietal, že pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, nakoľko nekonkretizovala, či uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a navyš zastáva názor,
že žalobkyňou uvádzanú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku

poškodené, ani za ušlý majetkový prospech a preto nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa
Zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa nepreukázala, že zavinením súdu v danej exekučnej veci jej
skutočne vznikla škoda, jej výšku, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a
uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok,ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle citovaného zákona považovala žalobu za
právne neopodstatnenú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne
a žalovanej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky 9ER/737/2010 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 20.4.2010 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh oprávneného :
Pohotovosť s.r.o. proti povinnému I. B.M. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 266,88
Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 27.3.2009 zo sumy 266,88 Eur, zákonného úroku
vo výške 6% ročne od 31.7.2009 do zaplatenia zo sumy 266,88 Eur, trov konania 122,18 Eur a trov

exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 15894/09 zo dňa 16.10.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 9.11.2009 a vykonateľnosť 12.11.2009. Návrh na vykonanie exekúcie súdny
exekútor postúpil Okresnému súdu Nové Zámky 15.7.2010 spolu s výpisom oprávneného z obchodného
registra a exekučným titulom. Výzvou zo dňa 2.12.2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného
na predloženie zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorá bola zabezpečená

zmenkou vystavenou dňa 28.11.2008. Výzve súdu vyhovené nebolo. Uznesením zo dňa 31.12.2010
exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 2.2.2011. Nadväzujúc na toto uznesenie exekučné konania bolo zastavené uznesením z
3.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.7.2011. Žalobkyňa mala možnosť proti obidvom uneseniam
podať odvolanie a tým zabrániť, aby nenadobudli právoplatnosť a v končenom dôsledku aby exekúcia

bola zastavená. Zákonom zaručené opravné prostriedky žalobkyňa nevyužila, z čoho súd usudzuje, že
s obidvomi uzneseniami súhlasila.

Podľa § 1 písm. a) a c) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tento zákon upravuje a)

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 exekúciu možno vykonať na podklade

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1,2 citovaného zákona exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) .Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Žalobkyňažiadosťamionáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmydoručenýmižalovanejpostupne
od23.4.2012do25.9.2012požiadala opredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvexekučných
veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený, vedených na
okresných súdoch Slovenskej republiky, medzi nimi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky
(viď Zoznam žiadostí, položku 4406). Súdu nepredložila rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody podaného žalovanej, iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so
zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum
jeho narodenia, spisovú značku súdneho exekútora a označenie exekučného súdu. Z predložených
dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, preto súd nemohol preveriť či výška majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu na predbežné
prejednanie náhrady škody. Jej žiadosti do 6 mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom
uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku,
avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci

predbežného prerokovania ho neuspokojila v lehote stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru,
že žaloba nie je predčasne podaná.Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností
konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí
vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku

postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym
úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného.
Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy ako napr. náhrada bolestného a sťaženie
spoločenského uplatnenia. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch,
ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu
vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho

predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v
príčinnej súvislosti s uvedeným postupom.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je formou zodpovednosti štátu za
činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu

možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky štyri základné

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
a to:
a) porušenie právnej povinnosti
b) existenciu škody a jej výšku,
c) príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) zavinenie .
Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za tento druh škody podľa vyššie uvedeného sú:
nesprávnosť úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a existenciou škody a zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená

zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu pokiaľ to nie je vylúčené.
Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje
v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou
škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti treba chápať ako súhrn príčin, ktoré

viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide
vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Existencia príčinnej súvislosti musí
byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter
subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť

úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon presne nevymedzuje, len
uvedeným príkladov. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie
postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie rozhodovacou činnosťou.Otázku, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom na
konkrétne okolnosti každej posudzovanej veci (predovšetkým z hľadiska zložitosti veci, správania

účastníka a postup súdu). Takúto kompetenciu súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. nemá, iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Uvedené súd poznamenáva i napriek tomu, že takéto podklady by boli relevantné
pre priznanie náhrady škody iba v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 1.1.2013.
Zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002, podľa ktorého samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatňuje podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že
exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie (poverenie
na vykonanie exekúcie) v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote a bez zbytočných prieťahov v konaní.
I keď v žalobe uvádza, že vyvinula enormné úsilie za účelom

vydania rozhodnutia, a to spísala, aj podala dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 žiadosť o
informáciuostavekonania,kdenamietalaporušovaniesvojichpráv,vexekučnomspiseOkresnéhosúdu
Nové Zámky 9ER/737/2010 takéto podania oprávneného sa nenachádzajú. Žalobkyňa nepredložila
dôkaz na preukázanie tvrdenia, že dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podala sťažnosť na prieťahy
v konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu. Súd nezistil, že v súvislosti s prípadným

prieťahom v danej veci viedlo disciplinárne konanie, alebo že by sa riešila sťažnosť na prieťahy v konaní
či už predsedom príslušného okresného súdu, Ústavným súdom Slovenskej republiky, alebo Európskym
súdom pre ľudské práva. Žalobkyňa ani netvrdila, že uvedené podklady potrebné pre ustálenie
nesprávneho úradného postupu boli v predmetnej exekučnej veci dané. Uvedené súd poznamenáva
i napriek tomu, že takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody iba v zmysle § 9

ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 1.1.2013. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR I. ÚS 16/2002, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní.

Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je

zhromažďovaniepodkladov,hodnotenieskutočnostíaprávneposúdenie,akmalizanásledoknesprávne
rozhodnutie.Takéhotonárokubysapoškodenýmôžedomáhaťpodľa §5ods.1Zákonač.514/2003
Z.z. v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné. Ak sa právny názor vyslovený
v rozsudku ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok môže ísť o nezákonné rozhodnutie, za ktoré by štát nesie zodpovednosť len v

prípade, ak by bolo takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Vykonanie dokazovania, ktoré považuje
účastník za nadbytočné (v danom prípade protizákonné), nie je nesprávnym úradným postupom.
Rozhodovaciu činnosť súdov nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup (viď. uznesenie NS
ČR č. 25Co/1018/2007 zo dňa 25.8.2009). Žalobkyňa vytýka exekučnému súdu, že preskúmaval
exekučný titul, čo v rámci exekučného konania nebola v jeho právomoci a týmto spôsobil prieťahy

v konaní, keďže poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej 15 dňovej lehote. Podľa §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Až neskôr bolo ustanovenie § 41 ods.2 Exekučného poriadku
novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Žalobkyňa

interpretovala názor, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i)
Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol zahrnutý do § 41 ods. 2 psím. d)
Exekučného poriadku až novelou č. 144/2010 Z.z. účinnou od 1.6.2011. Novelizácia tohto zákonného
ustanovenia by bola nadbytočná ak by išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. i) Exekučného
poriadku. To, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP,

vyplýva aj z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 1.6.2010
o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu
potreby preskúmavania exekučného titulu a spotrebiteľských zmlúv na základe ktorých boli exekučné
tituly vydané za účelom posúdenia prípustnosti exekúcie. Zákon č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na
konaniazačatépredúčinnosťoutohtozákona.Prevýkladtohtozákonajepodstatnýúmyselzákonodarcu

prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného ku dňu 15.7.2010 zakladalo povinnosť súdu
vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota sa však netýkala

vecí, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Zo samotného znenia § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekučného súdu bez návrhu skúmať exekučný titul tak
z formálneho, ako aj z vecného hľadiska (či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal
právomoc, či je vykonateľný). Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, aj v prípade, že účastník konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd nie len oprávnený ale aj povinný skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zistenia rozporu
rozhodcovského rozsudku so zákonom nepovažovať exekučný titul za vykonateľný. V danom prípade
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súd oprávnený ex offo podrobiť kontrole za
účelom zistenia, či bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, či zmluva o úvere o ktorý
sa opiera rozhodcovský rozsudok neobsahuje neprijateľné podmienky, či rozhodcovská doložka bola

dojednaná v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi
upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

Žalobkyňa nekonkretizovala, prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre ňu dostatočným
zadosťučinením. Nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia náležite nezdôvodnila, nepreukázala aká

nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla, ani závažnosť ujmy a jej následkov.
Iba všeobecne poukazuje na vnútorné zásahy do spoločnosti, na ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými
právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov (viď výšku zmluvných úrokov,

pokút, ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto úverov
v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký
ekonomický dopad na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery
bez zabezpečenia, bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia iné
peňažné ústavy, nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu

ochranu. V súvislosti s uplatnenou majetkovou škodou súd poukazuje na to, že žalobkyňa nepreukázala,
že bez vydania rozhodnutia exekučného titulu, bez tvrdených prieťahov v konaní exekučného súdu by
nebolo došlo k vzniku uplatnenej škody. Mala preukázať, že pred rozhodnutím exekučného súdu (pred
údajnými prieťahmi) bola majetková situácia povinného taká, že by umožnila uspokojenie jej pohľadávky
v celom rozsahu. Bola povinná preukázať, že len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu

súdu došlo k takému zmenšeniu majetku povinného, ktorá jej znemožnila uspokojiť pohľadávku priznanú
exekučnýmtitulomaspôsobilajejškoduvcelejvýškevymáhanejpohľadávky.Kznemožneniuuplatnenia
práva oprávnenej v občianskom súdom konaní pre prekážku res iudicata ak nelegálnemu postupu
súdu opätovným posúdením práv oprávnenej priznaného právoplatným rozhodcovským rozsudkom súd
poukazuje na to, že žalobkyňa si nevyužila svoje zákonné právo napadnúť odvolaním rozhodnutia

exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a o zastavení exekúcie, čiže nevynaložila
právom očakávané úsilie, aby zabránila právoplatnému zastaveniu exekučného konania.

Na preukázanie výšky majetkovej žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickej

univerzity v Bratislave. Znalecký ústav v závere posudku uvádza, že na základe vykonanej analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s
porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri

rozhodovaní o zmene exekútora. V prípade žalôb o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote
mzdové náklady určil sumou 4,15 Eur, náklady na tlač 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného
systému 13,86 Eur, náklady na poštovné 3,01 Eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur, t.j.
spolu 30,76 Eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok ústavu nie dôkazom vzniku uplatnenej
majetkovej škody. Výpočet škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady

na tlač, náklady na úpravu informačného systému a nálady na telekomunikačné služby. V posudku
sa uvádza, že spoločnosť v rámci vymáhania pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej
lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1. poverenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej
veci, 2. overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, 3. urgovanie vydanierozhodnutia, 4. urgencie a spracovanie žiadosti na postup súdu, 5. úhrada poplatkov, 6. spracovanie
reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, 7. overovanie bonity dlžníka a 8. Overovanie
prijatia ekonomického podania-sťažnosti. Závery vyslovené v znaleckom posudku na náklady na mzdu

pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby, náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú
len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov
vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký počet exekučných vecí boli náklady z ktorých
ústav vychádzal, vynaložené, či iba na veci, v ktorých si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody
nesprávnym úradným postupom, alebo na všetky exekučné veci v ktorých má žalobkyňa postavenie

oprávnenej a nie je podložený dôkazmi Pre uvedené súd znalecký posudok Ekonomickej univerzity v
Bratislave nepovažoval za dôkaz preukázania majetkovej škody uplatnenej v konaní, preto na neho
neprihliadol.

Dôkazné bremeno v tomto konaní podľa 20 ods.1 O.s.p. zaťažuje žalobkyňu. Pod unesením dôkazného
bremena sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z vykonaného

dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane, že účastníkom
produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Je nepochybné, že
exekučný súd o žiadosti exekútora rozhodol po vyše 5 mesiacov, avšak žalobkyňa neprodukovala,
ani nenavrhla dôkaz k tomu, že jej pohľadávka v prípade udelenia poverenia do 15 dní bola reálne
vymožiteľná od povinného, že ňou uplatnená škoda spočíva v zmenšení jej majetku, alebo v ušlom

zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady spojené s jej činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia a rozhodnutím súdu o nej. Taktiež nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy, ani
príčinnú súvislosť medzi vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu považoval za neopodstatnenú a pre

neunesenie dôkazného bremena ju zamietol.

Úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného právneho

predpisu.