Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 4Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213487
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213487.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľky O.. E. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, Ž., zastúpená Advokátskou kanceláriou Líška & Partners s.r.o., so
sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, proti odporcovi Stredná odborná škola, Bystrická 4, Žarnovica,
IČO: 00891827, zastúpený JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
Voljanského1368/14,Zvolenourčenie,žepracovnýpomermedzinavrhovateľkouaodporcomneskončil
a naďalej trvá takto

r o z h o d o l :

Pracovný pomer medzi O.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, ako zamestnancom a Strednou odbornou školou
Bystrická 4, Žarnovica, IČO: 00891827, ako zamestnávateľom, dňom 31.07.2012 n e s k o n č i l a

naďalej ku dňu 19.10.2012 t r v á.

O trovách konania súd rozhodne, až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu, podala na Okresný súd
Žiar nad Hronom, dňa 01.10.2012 návrh, v ktorom navrhovala, aby súd určil, že pracovný pomer u
zamestnávateľa u nej dňom 31.07.2012 neskončil, ale naďalej trvá, a to z dôvodu nesprávneho postupu
zamestnávateľa pri aplikácii Zákonníka práce, ohľadom predlžovania pomeru na dobu určitú.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 18.10.2012, v plnom rozsahu
uznával návrh uplatnený v žalobe, a preto súd svojim rozhodnutím z 21.januára 2013, rozhodol vo veci
rozsudkom pre uznanie. Na základe podaného odvolania odporcu, Krajský súd v Banskej Bystrici, zrušil

rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom a vrátil na nové dokazovanie.

V intenciách rozhodnutia krajského súdu, súd doplnil dokazovanie.

Nie je sporné, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu, na základe pracovnej zmluvy z 24.08.2009
na dobu určitú a následne došlo k predlžovaniu pracovného pomeru na dobu určitú, a to viackrát než
umožňoval zákon, a to z toho dôvodu, že v zmysle § 48 ods. 2 Zákonníka práce platného do 31.08.2011,
pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac
dvakrát. Medzi účastníkmi už ani nie je spor, či bol platne dojednaný pracovný pomer na dobu určitú,
do 31.07.2012 z dôvodu, že odporca v priebehu konania uznal svoje pochybenie, pri dojednaní dĺžky
pracovného pomeru s navrhovateľkou. Nie je teda sporné, že navrhovateľka mala u odporcu uzatvorenú

pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Spor teda spočíval v tom, či pracovný pomer navrhovateľky naďalej
trvá, alebo zanikol iným spôsobom, ako uplynutím doby určenie ku dňu 31.07.2012.Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c O.s.p.).

Návrh navrhovateľky vychádza z uvedeného zákonného ustanovenia. Bolo povinnosťou navrhovateľky,

aby preukázala naliehavý právny záujem, na určení trvania pracovného pomeru. Naliehavý právny
záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, ale aj tam,
kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne postavenie stalo neistým (R17/72). Neistotu v právnom
postavení subjektu zakladá tiež popieranie práva, a to aj v prípade, že objektívne je toto popieranie práva
nedôvodné (rozsudok NS ČR 22CdO/2162/99-SR5/2001).

Navrhovateľka mala právny záujem na odstránení spornej otázky, či tu právo je alebo nie je z toho

dôvodu, či platí pôvodná pracovná zmluva, aj z jej pôvodným obsahom pracovných povinností, alebo
pre ďalší výkon je potrebné uzavrieť novú zmluvu s definovaním novej pracovnej náplne. Či po
dni 31.07.2012 má osobné povinnosti voči zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni, čo sa odvíja
od existencie pracovného pomeru. Či po dni 31.07.2012 má, ako nezamestnaná práva voči Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Či voči tretím osobám (napr. banka, iný zamestnávateľ) má (resp.

môže vystupovať, ako nezamestnaná, alebo zamestnaná) a uvedené otázky sa vynorili okamžite po
31.07.2012, keď sa na úrade práce chcela zaevidovať, ako nezamestnaná, pričom po predložení
dokumentácie dotknutej zamestnávateľom, ju úrad práce nezaevidoval a odporučil jej súdne riešenie
sporu, keďže ju úrad hodnotil, ako zamestnanú. Pri požadovaní úveru v banke, jej žiadny úver nebol
schválený,pretožebankajuvyhodnotilaapovažovalajuzanezamestnanú.Naliehavýprávnyzáujembol

aj v čase rozhodovania súdu, čo dokázala navrhovateľka aj výzvou zdravotnej poisťovne z 12.02.2013,
kde ju vyzývajú, aby bezodkladne oznámila platiteľa poistného s doručením dokladov a v prípade
nedodaniadokladov,jubudúpovažovaťzasamoplatiteľa.Všetkytietoskutočnostiunavrhovateľky,preto
tvoria naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že k ukončeniu práce navrhovateľky u odporcu, došlo k 31.07.2012.

Navrhovateľka považuje toto ukončenie pracovného pomeru za neplatné, odporca tvrdí, že k ukončeniu
pracovnéhopomeru,ktomutodátumudošlodohodou.Tvrdenieodporcuotom,žebydošlokuzatvoreniu
pracovného pomeru k 31.07.2012 dohodou, súd považuje za účelové, ktoré nezodpovedá tomu stavu,
ktorý tu existoval k 31.07.2012. Tvrdenie odporcu v súčasnosti vychádza len z vedomostí, ktoré
získal po právnom poučení zo stranu advokáta, a po doručení samotnej žaloby. Listinné dôkazy,

ktoré sú v spise, však jednoznačne vyvracajú jeho tvrdenia o skončení pracovného pomeru dohodou.
Navrhovateľka tvrdila, že nikdy nemala záujem na skončení pracovného pomeru dohodu, a trvala na
ďalšom zamestnávaní, aj po 31.07.2012. Tvrdenie navrhovateľky podporuje jej žiadosť z 31.07.2012
(č.l.10), kde oznamuje odporcovi, že žiada a trvá na tom, aby ju ďalej zamestnávali. Táto žiadosť
potvrdzuje jej tvrdenie, že nemala záujem na uzatvorení pracovného pomeru dohodou, a že k dohode

o rozviazaní pracovného pomeru nedošlo. Dohoda je dvojstranný právny vzťah, uzavretie dohody
navrhovateľka popiera, a potvrdzuje to aj jej žiadosť z č.l.10. V tejto žiadosti navrhovateľka používa
rovnakú argumentáciu, aká je uvedená aj v § 79 ods. 1 Zákonníka práce, keď zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a zamestnanec trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Dňa
14.08.2012 odporca zasielal odpoveď na žiadosť, ktorá mu bola doručená zo strany navrhovateľky

(č.l.9), kde v tejto žiadosti uvádza, že pracovný pomer s Vami bol uzatvorený na dobu určitú od
24.08.2009 do 31.07.2012 a týmto dňom končí. Táto odpoveď vyvracia tvrdenie odporcu o tom, že
došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou, pretože v odpovedi nie je žiadny odkaz na dohodu
o skončení pracovného pomeru, ale potvrdzuje len tvrdenie navrhovateľky, že odporca vychádzal z
uzatvoreného pracovného pomeru na dobu určitú, do 31.07.2012. Súd, preto vychádzal zo stavu, ktorý

bol urobený 14.08.2012, keď odporca tvrdí navrhovateľke, že mala uzatvorený pracovný pomeru na
dobu určitú do, 31.07.2012 a nevychádza z dodatočne tvrdených skutočností uvedenými odporcom
po podanej žalobe, na pojednávaní, po poskytnutí právnej pomoci. Súd má listinným dôkazom za
dokázané, že odporca s navrhovateľkou nerozviazal pracovný pomer dohodou, a v čase keď odporca
robil odpoveď na žiadosť, zo dňa 14.08.2012 (č.l.9), bol presvedčený o tom, že pracovný pomer skončil

uplynutím doby a nevedel o nesprávnom postupe pri rozväzovaní pracovného pomeru, ktorý uznal až
po podaní žaloby na súd. Tento listinný dôkaz jasne deklaruje stav, ktorý bol medzi účastníkmi ku dňu
31.07.2012, resp. 14.08.2012. Na obsahu tohto listu by nič nezmenila ani výpoveď svedkyne, ktorúnavrhoval odporca vypočuť za účelom skončenia pracovného pomeru, súd preto návrhu na doplnenie
dokazovania výsluchom tejto svedkyne nevyhovel.

Odporca sa bránil aj tým, že navrhovateľka od 01.08.2012 nenastupovala do zamestnania, a preto

jej pracovný pomer skončil. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že odo dňa vzniku pracovného pomeru,
je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu, podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou (§ 47 ods.
1 písm. a Zákonníka práce). Ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu (napr. preto, lebo

sa mylne domnieva, že sa pracovný pomer skončil), porušenie tejto povinnosti má za následok, že
ani zamestnanec si nemôže plniť povinnosti, vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. V tomto prípade
ten účastník, ktorý spôsobil túto situáciu, je povinný druhému účastníkovi vyjadriť ochotu plniť si
povinnosti, prípadne mu oznámiť odstránenie prekážky brániacej výkonu práce. Len ten z účastníkov,
ktorý je ochotný, resp. pripravený plniť si svoje povinnosti z pracovného pomeru, sa môže domáhať
zodpovedajúceho plnenia o druhého účastníka. Ak zamestnanec prestal vykonávať prácu, nie na

základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodu na strane zamestnávateľa, napr. v dôsledku toho, že
mu prestal prideľovať prácu, môže ho vyzvať na plnenie povinností, avšak nie je povinný prideľovanie
práce vyžadovať. V prípade nečinnosti zamestnanca, nemožno v tomto prípade odvodzovať pre neho
nepriaznivé následky, napr. v podobe skončenia pracovného pomeru. Ak navrhovateľka prejavila záujem
o prácu, svojim podaním, ktoré je uvedené vyššie, bolo povinnosťou odporcu, prideľovať jej prácu, podľa

pracovnej zmluvy. Túto povinnosť si odporca do 19.10.2012 nesplnil.

Navrhovateľka svojim podaním zo dňa 16. augusta 2013 (č.l.101), v záujme možnej inej interpretácie
navrhovaného petitu s poukazom na písomné vyjadrenie odporcu pre súdom (súdu doručenej dňa
19.10.2012), upresnila znenie záverečnej časti petitu tým, že pracovný pomer medzi O.. E. Z., nar.
XX.XX.XXXX, ako zamestnancom a Strednou odbornou školou Bystrická 4, Žarnovica, IČO: 00891827,

ako zamestnávateľom, dňom 31.07.2012 neskončil a naďalej ku dňu 19.10.2012 trvá. Súd túto zmenu
pripustil.

Zdoplnenéhodokazovaniamásúdzadokázané,ženavrhovateľkauniesladôkaznébremenoadokázala
naliehavý právny záujem na podaní svojej žaloby. Dokázala, že pracovný pomer u odporcu nezanikol
iným spôsobom, ako uplynutím doby ku dňu 31.07.2012, a pretože sa jednalo o zatvorený pracovný

pomer na dobu neurčitú a k 31.07.2012 nedošlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou, súd určil,
že jej pracovný pomer dňom 31.07.2012 neskončil a naďalej ku dňu 19.10.2012 trvá.

O náhrade trov konania, súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.