Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212468
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo

na zaplatenie sumy 175,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 497,88 Eur z titulu nemajetkovej
ujmy (zn. navrhovateľa K. - XXXX-XXXX). Uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom Š.C. R., pričom exekučné konanie
bolo vedené pod sp. zn. EX XXX/XXXX. Okresný súd Rimavská Sobota vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom XXXX*XXXXXX. Navrhovateľ podal exekučnému súdu
návrh na zmenu súdneho exekútora pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu

ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím
súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu exekútora splnil všetky
formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom
sa tak nestalo a súd o zmene exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Nečinnosť
exekučného súdu je neospravedlniteľná. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania

splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že by navrhovateľ mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom
ako navrhovateľ podal odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol
vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí. Navrhovateľ odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné

prerokovanie podaných žiadostí, preto považoval odporca nárok za predbežne neprerokovaný.
Nerozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
vzhľadom na povahu tohto úkonu nepovažoval za zbytočné prieťahy teda za nesprávny úradný postup.Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- Eur, súd
konštatuje, že v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ide o drobný spor, ktorý podľa ust. § 115a ods. 2

O.s.p. je možné rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie
a dňa 04.02.2013 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX a vyjadrením odporcu zo dňa 09.07.2013.
Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX ( W. XXX/XXXX-X )

súd zistil nasledovné skutočnosti:
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: Š. R., V. B., H.. L.
Č.. XXX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 23 280,- Sk (772,75 Eur) s prísl., pričom
exekučnýmtitulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduvBratislavezodňa24.05.2006sp.zn.F.,
- návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný dňa 06.08.2006 a doručený súdnemu exekútorovi

dňa 18.08.2006,
- poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 24.10.2006,
- návrh oprávneného na zmenu exekútora zo dňa 16.09.2010 bol na súd doručený dňa 22.09.2010
(pričom novým exekútorom mal byť JUDr. Rudolf Krutý),
- listom zo dňa 03.11.2009 vyzval súd dovtedy povereného exekútora - JUDr. Jána Debnára aby v

súvislosti s navrhovanou zmenou exekútora vyčíslil trovy,
- vyčíslené trovy boli doručené súdu dňa 24.01.2011,
- tunajší (exekučný) súd vydal dňa 14.06.2011 uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o
zastavení exekúcie , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2012,
- Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XXCoE/X/XXXX-XX zo dňa 29.02.2012 rozhodnutie o

vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, napadnuté odvolaním oprávneného, potvrdil.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho neprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Aj

nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa príslušných zákonných ustanovení
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení
troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 497,88 Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v súdnom
exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.
Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 22.09.2010 bol Okresnému súdu Rimavská Sobota
bol doručený návrh oprávneného - navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora, pričom vzhľadom k

tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 18.08.2006 je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od
01.09.2005,podľaktoréhooprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. O návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora nebolo rozhodnuté, pretože súd uznesením zo dňa 14.06.2011 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju z dôvodu konštatovania, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou , pričom rozhodcovský súd nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
ale priznal aj plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou

súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného
a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom, preskúmal
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa predmetná exekúcia viedla a dospel k záveru, že
exekúcia je neprípustná z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pričom rozhodcovský súd nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, ale priznal

aj plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd uvádza, že pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a následne po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej
zastavení, daný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledokby bol identický s aplikovaným postupom exekučného súdu. Na základe vyššie uvedeného má súd
za to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej exekúcie, odpadol predmet konania o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Teda súd nemal za preukázaný nesprávny úradný

postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca
obdržal dňa 23.04.2009).

Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že predmetný nárok
navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a

nie len sprostredkovaný.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby ku
porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si

voči odporcovi uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu

a vznikom tvrdenej škody.
Súd poukazuje aj na to, že výdavky navrhovateľa spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov
pomocou informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, administrácia listín
a komunikácia s exekútorom sú takými výdavkami, ktoré museli navrhovateľovi vznikať v priebehu
predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej povinnosti exekučným súdom v

tomto konaní.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.

Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.

V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v predmetnej exekučnej veci bol výkonom
exekúcie poverený JUDr. Ján Debnár, ktorý až do rozhodnutia o zmene exekútora bol povinný aj naďalej
si plniť svoje povinnosti z titulu jeho funkcie a z toho dôvodu v exekúcii riadne pokračovať vykonávanímvšetkých potrebných úkonov. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote o zmene exekútora
nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,

na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity podania.
Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme malo dôjsť, pričom konštatuje, že v období,
keď bol podávaný návrh na zmenu súdneho exekútora navrhovateľom boli na tunajší exekučný súd
zo strany navrhovateľa postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku v iných
exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej

agendy tunajším súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej
zaťaženosti tohto exekučného súdu.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné

skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho

tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť
významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto
skutočnosť nenastala.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
Podľa§3ods.1,písm.d/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkonemoci,

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.
Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
prepostuppodľa§152ods.2O.s.p.,môževydaťmedzitýmnyrozsudokajbeznávrhuúčastníkakonania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydávao tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.
Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou odporcom sa súd nezaoberal, keďže

dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešný odporca si pri podaní
vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania , avšak trovy konania nevyčíslil. Zo spisu mu žiadne
trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).